Dámy z Bouloňského lesíka

Pomsta odvrhnutej milenky bývalému partnerovi v adaptácii jedného z príbehov Diderotovho románu Jakub fatalista. Rafinovane naplánovaná hra, počas ktorej pomstychtivá Elena pripraví pôdu pre lásku, ktorá má byť v pravej chvíli rozváľaná ako domček z karát. Bresson minimalizoval vonkajšie prostredie. Slová, tieňovanie, zatmievačky, predeľujúce dej i hudbu naplno podriadil emočným pohnutiam postáv, do deja nevpustil nadbytočnú osobu, a predsa film ani náhodou nepripomína divadlo. Forma, očistená od balastu, zdôrazňuje motívy konania aktérov lineárne plynúceho príbehu. Pri sledovaní vyvoláva takýto abstrahovaný spôsob podania doslova pocitovú búrku. Dej plynie v etapách plánu prefíkanej Eleny (famózna kreácia Maríe Casaresovej - bŕ - išiel z nej až strach !). Protistrana nejasne tuší pascu, ale citom sa neubráni. Už dávno som tak nedržal pri filme palce kladnej hrdinke ! (04.02.2006)

Dámy z Bouloňského lesíka se inspirují pouze jednou částí z Diderotovy knihy (přesně řečeno jednou vyprávěnou anekdotou), onen román jako celek přece filmově rozpohybovat nelze, dramatizace se aspoň s radostí a úctou chopil Jakubem a jeho pánem Milan Kundera. Jest toto však (ještě) velice tradiční Bresson, divadelní, bez většího překvapení, příběh je snímán v americkém plánu, s klasickým střihem, kamera je poetická v duchu své doby. Dialogy sepsal Jean Cocteau. (28.01.2010)

Doporučujem si prečítať Bazinovu analýzu filmu, nie príliš pozitívnu. Možno aj tým som bol vopred ovplyvnený a aj preto mi film pripadal akýsi mdlý, statický a bez šťavy. Ale forma, štýl a noblesa postáv sú také, aké tie najlepšie filmy tohto obdobia majú. Bresson ešte bez svojich najtradičnejších trademarkov, detaily rúk by sa sem aj tak nehodily. Helene vyzerá, čiže je nalíčená ako vyslankyňa z pekla, Agnes naopak ako svätica, ani by som jej minulosti na Jeanovom mieste neuveril. (20.06.2016)

Téma pomstychtivé ženy, která se rozhodne nastrčit svému milenci jinou dívku, aby pocítil to stejné co ona, mi nepřijde vůbec originální a hlavně v tomto snímku není nic, co by ho nějakým způsobem ozvláštnilo. Jenom hlavní hrdinka se svými lstivými pohledy to opravdu neutáhne. A závěr už asi nikoho moc nepřekvapí. Moje druhé setkání s Bressonem tedy dopadlo podobně jako to první, znovu jde o skrz na skrz průměrný film. (14.06.2013)

A ono to konečne prišlo, teda, že som ohodnotil na MAXIMUM, a pritom som nad tým ešte dlho rozmýšľal, odkedy som včera večer tento podnetný film dopozeral... Režisérova filmografia je niečím naprosto ojedinelá a fascinujúca, pretože ešte dlho po skončení mi samotný film uviazne v hlave, a to je presne prípad i Dám z B. lesíka. Sledoval som akýsi francúzsky, klasický, „milostný trojuholník” postáv - Hélène (iniciátorka, t.j. sprostredkovateľka), ďalej, Agnès (tanečnica s pochybnou minulosťou) a Jean (neviem presne, čomu sa venoval, ale biedu určite netrel). Do poslednej minúty som si absolútne nebol istý, ako sa udalosti vykryštalizujú, či do šťastného konca, alebo do pravého opozita, tak to som zistil až pár sekúnd pred koncom tohto brilantného čiernobieleho filmového počinu, a to je už čo povedať, že aj taký „Majster napätia” , legendárny Alfred Hitchcock, by sa asi normálne začervenal ? Bacha, nie je „napätie ako napätie” . Dalo by sa taktiež povedať, že tu máme celkovo štvoro charakterov, čiže akési kvarteto, ktoré je priam nevyspytateľné... Karty občas zamieša i mama tanečnice, Mme. D, ktorá sa až príliš prispôsobuje a podriaďuje autoritatívnej manipulátorke Hélène. Totiž, ona už vie prečo. _Elina Labourdette a Lucienne Bogaert ma totálne ohromili ! María Casares bola zdrojcom všetkého zla, že jej úloha vyslovene nadmieru sadla. _ “Jeden z filmov, ktorý musíte vidieť, pokiaľ umriete” ! Teda, podľa classica. PS: Montage+Images de=magnifique !!! (19.07.2019)