Pí

Film zobrazuje životný príbeh matematika Maxa Cohena, no tiež podsúva otázku koľko je nám toho dovolené poznať a chápať, či nie je lepšie nechať niektoré veci nepochopené. Introvertný Cohen sa pokúša pomocou svojho geniálneho mozgu a najnovšej techniky zistiť, či sa nejakým spôsobom nedá predpovedať hodnota akcií, s ktorými sa pracuje na burze. Vychádza pritom z veľmi jednoduchej teórie, že ak sa všetky javy na svete dajú popísať číslicami, tak potom tu je istá možnosť, že sa tu i v navonok chaoticky vyzerajúcich procesoch dá nájsť nejaká perióda, či zákonitosť. O čosi podobné sa pokúšal aj jeho profesor, ktorý je viacmenej jediným človekom s ktorým Cohen komunikuje, keď sa snažil nájsť periódu v tzv. ludolphovom čísle (Pi), ale na Cohenovo sklamanie toho po psychickom zrútení nechal. I napriek veľkým zdravotným problémom (silné migrénové záchvaty, ktoré sú vraj dôsledkom toho, že ako malý sa pozrel priamo do slnka) sa pomaly k výsledku dostáva. No o poznanie budúcnosti (ekonomická moc), či pochopenie zatiaľ nepochopeného (moc skrz náboženstvo) má záujem viac ľudí a tak chcú získať to, čo má Cohen v hlave, po dobrom alebo po zlom.

Film je točený vysokokontrastnou čiernobielou kamerou, ktorá spolu s inými prvkami (opakujúce sa frázy, periodickosť práce hlavnej postavy, elektronická hudba so zvýraznenou rytmickou zložkou bicích), evokuje na matematickú presnosť až chladnosť. Určite však nie je určený len ľuďom, pre ktorých je matematika hobby. Snové a haluciogénne pasáže filmu, ktoré sú dôsledkom Cohenovych záchvatov, a taktiež samotný záver filmu dávajú dostatok miesta pre vlastnú interpretáciu každému divákovi, ktorý sa rozhodne pozrieť si tento nie nenáročný film. (vincent)