Obsah
-
Film zobrazuje životný príbeh matematika Maxa Cohena, no tiež podsúva otázku koľko je nám toho dovolené poznať a chápať, či nie je lepšie nechať niektoré veci nepochopené. Introvertný Cohen sa pokúša pomocou svojho geniálneho mozgu a najnovšej techniky zistiť, či sa nejakým spôsobom nedá predpovedať hodnota akcií, s ktorými sa pracuje na burze. Vychádza pritom z veľmi jednoduchej teórie, že ak sa všetky javy na svete dajú popísať číslicami, tak potom tu je istá možnosť, že sa tu i v navonok chaoticky vyzerajúcich procesoch dá nájsť nejaká perióda, či zákonitosť. O čosi podobné sa pokúšal aj jeho profesor, ktorý je viacmenej jediným človekom s ktorým Cohen komunikuje, keď sa snažil nájsť periódu v tzv. ludolphovom čísle (Pi), ale na Cohenovo sklamanie toho po psychickom zrútení nechal. I napriek veľkým zdravotným problémom (silné migrénové záchvaty, ktoré sú vraj dôsledkom toho, že ako malý sa pozrel priamo do slnka) sa pomaly k výsledku dostáva. No o poznanie budúcnosti (ekonomická moc), či pochopenie zatiaľ nepochopeného (moc skrz náboženstvo) má záujem viac ľudí a tak chcú získať to, čo má Cohen v hlave, po dobrom alebo po zlom.
Film je točený vysokokontrastnou čiernobielou kamerou, ktorá spolu s inými prvkami (opakujúce sa frázy, periodickosť práce hlavnej postavy, elektronická hudba so zvýraznenou rytmickou zložkou bicích), evokuje na matematickú presnosť až chladnosť. Určite však nie je určený len ľuďom, pre ktorých je matematika hobby. Snové a haluciogénne pasáže filmu, ktoré sú dôsledkom Cohenovych záchvatov, a taktiež samotný záver filmu dávajú dostatok miesta pre vlastnú interpretáciu každému divákovi, ktorý sa rozhodne pozrieť si tento nie nenáročný film. (vincent)
Zajímavosti o filmu (9)
-
Film stál 60 000 dolárov. Väčšina týchto peňazí pochádzala od Aronofského kamarátov a rodiny, ktorí mu prispievali po 100 dolárov. Keď bol neskôr film kúpený štúdiom Artisan Entertainment, každý kto prispel dostal naspäť 150 dolárov. Artisan Entertainment odkúpil film za $1 000 000.
-
Fotografa prenásledujúceho Maxa v metre hral Clint Mansell, skladateľ soundtracku.
-
Film končí tým, že sa Jenna opýta na výsledok 748 deleno 238, čo je po skrátení zlomok 22/7. Výsledok je 3.1428, ktorý je blízky hodnote pi. Ak pozorne počúvate, pri odchode kamery ju môžete počuť ako sa opýta "What is pi?".
-
V žiadnej z lokácií nemal štáb povolené nakrúcať. Na stráži stál vždy jeden človek zo štábu, ktorý sledoval príchod polície, aby následne mohli ukončiť filmovanie, ak to bolo nutné.
-
216 ciferné číslo malo v skutočnosti cifier 218. Boli to:
941432434315126593210548723904868285129134748760
276719592346023858295830472501652325259296925727655364363462727
184012012643147546329450127847264841075622347896267285928582953
47502772262646456217613984829519475412398501. -
216 ciferné čislo, ktoré si Max zapíše na papier je odlišné od 218 ciferného čisla, zobrazeného na monitore. Číslo, ktoré si napíše je:
884509627386359275033751967943067599621731590401694134
434007629683591574337516791197615733475195375920401694
343151239621353184932676605800621596380716399501371459
954387507655892533875618750354029981152863950711207613. -
Mozek, použitý ve filmu, je skutečný.
-
Na začátku filmu je od devátého desetinného místa uváděné Pí špatně. Tedy 3,14159265 + rand (0, 9).
-
Číslo, které Max (Sean Gullette) hledá, má 216 číslic. 216 je součinem tří šestek, přičemž 666 je dle „Knihy zjevení“ číslém ďáblovým.
