Muse - koncert 2013

Matt Bellamy je najtalentovanejší fucker v hre, čo na klavíri dokáže hrať Liszta, na gitare snáď aj nemožné a s hlasovým rozsahom takým, že aj pán Mercury by len pozeral. Nové koncerty idú viac na efekt ako na talent, takže po zvukovej stránke to už nie je taká odzbrojujúca pecka, ako keď Matt napaloval Showbiz na záver (!) koncertov v 1999, pritom je to najťažšia pesnička na dýchanie, intonáciu, hranie a vôbec rozsah, akú poznám a záverečný falzet, pred ktorým by som pľúca hľadal o päť kilometrov ďalej, Matt dával ako nič. Tie časy sú preč, starnú všetci, ale MUSE je napriek tomu stále Best fuckin' live act na planéte od doby Oasis. Tie šalené tóny, na ktoré by som sa potreboval nadýchnuť trikrát a aj tak by som asi dostal infarkt tam stále sú, nie v takej koncentrácii ako kedysi, ale sú tam, show je doplňovaná radom skvelých efektov, hraných príbehov, takže si plne zaslúži byť na filmovej databáze, jednotlivé príbehy sú veľmi zaujímavé, dokonalé intro pre Knights of Cydonia - "Man with the Harmonica" a takto by som mohol menovať ďalej a ďalej, ten koncert je dokonalý a DVD je skutočné umelecké dielo. Takto si to jednoducho predstavujem - Supermassive orgasMUSE. 100% (24.06.2014)

Samozřejmě. Muse už nejsou to, co bývali. To mojo, které v sobě skrývá HAARP už zmizelo v nenávratnu a nynější Muse jsou takřka jinou kapelou, která oslovuje i jiné (a širší) publikum. Jenže. Kde jinde uvidíte takovouhle show s tolik nápaditou a silnou hudbou? Starým Muse říkám fuck off, těm novým, popovým, se klaním. (20.06.2014)

Vidieť tento koncert v kine bol megaúžasný, do-ko-na-lý, emotívny, šialený zážitok, na ktorý nikdy v živote nezabudnem (Ďakujem, Maťo :)). Muse to odpálili od začiatku do konca a celý čas som bola vo vytržení. Keď som si prečítala setlist, a zistila som, že moje najobľúbenejšie skladby (Map of the Problematique, Butterflies and Hurricanes, Stockholm Syndrome, Unintended, Invincible, Citizen Erased, Sing for Absolution - aj keď v tieto dve som ani nedúfala) budú chýbať, trocha ma to zamrzelo, ale po výkone, ktorým ma Muse (zase a znova) dostali, som im to s radosťou odpustila. (Mimochodom, Matt v rozhovore pre Rolling Stone povedal, že tieto pecky vynechali preto, že sa chceli sústrediť hlavne na veci z TR a T2L, pretože k nim ešte koncertný film nemajú, a že k peckám sa zase vrátia v budúcnosti, s novým "back-to-basics" albumom). Perfektné. Herci takisto úchvatní, prechody z/do čiernobielej boli očarujúce. Škoda, že mi Matt pri Undisclosed Desires nepodal ruku cez plátno a že koncert nebol dlhší :). (23.12.2013)

Muse pro mě vždycky byli zosobněním dokonalosti. Dokonalá hra na nástroje, dokonalý zpěv, dokonalé písně a to všechno dává dohromady jeden dokonalý celek. Někdy to ovšem s tou dokonalostí přeháněj a tak můžou někomu připadat nafoukaní, bez emocí, předvídatelní a tímpádem nudní. To se taky stalo u nového alba, kde kombinovali až překombinovali a kterým si ve světě u mnoha letitých fanoušků poškodili reputaci. Ale i když písně na 2nd law nějak nesedí dohromady, naživo už je to jiná pohádka. Pěkně zapadají do setlistu a je jasný, že někteří budou vyčítat, že je jich zbytečně mnoho na úkor starších kousků, nemůžem však od kluků čekat, že budou pořád valit Showbiz... Takže setlist je imho OK. Show a její video provedení je taky OK. Inspirace (kopírování chcetelí) U2 je hodně zřetelná, ale taky OK (koneckonců ve své době byli a možná stále jsou největší, tak od koho jinýho se maj učit). (25.01.2014)

V komentároch a dokonca aj v obsahu čítam, že Muse pripomínajú všeličo. Ja som ich doteraz veľmi nepoznal a v dvoch skladbách mi pripomenuli dokonca staré dobré metalové časy, keď sme na kazetách počúvali Helloween. Ale to len na krátko, váčšina koncertu bol taký milý tvrdší pop v megalomanskom prevedení. Koncert naživo musel byť zážitok, s lietajúcimi tanečníkmi, pódiom medzi divákmi a obrazovkami, ktorých veľkosť už rastie cez všetky medze predstaviteľné len nedávno. Tam sa objavili aj animované postavičky tancujúcich politikov z celého sveta. (23.11.2016)