Modelky
Režie:
Ulrich SeidlScénář:
Ulrich SeidlHrají:
Viviane Bartsch, Tanja Petrovsky, Lisa Grossmann, Elvyra Geyer, Michael Dürr, Gernot Assinger, Alex Greinecker, Andreas Herrmann, Werner Hotzy, Oliver Jysta (více)Obsahy(1)
Dokumentaristicky ladená snímka popredného predstaviteľa tzv. "nového rakúskeho civilizmu" Ulricha Seidla zachytáva výrez zo života štyroch druhotriednych modeliek. Film bez štipky sentimentu odhaľuje povrchnosť a pokrytectvo sveta modelingu, ale aj spoločnosti ako takej. Podáva portrét nešťastných a zlomených žien, ktoré sa v snahe naplniť ideál dokonalého Ja a dokonalého života prepadajú stále hlbšie a hlbšie do osamelosti, psychických aj zdravotných problémov a do narkománie. Hrdinky filmu žijú deň ku dňu v nádeji, že raz urobia skvelú kariéru, že sa ocitnú na titulných stránkach časopisov, že nájdu lásku a možno aj jednoduché šťastie. V skutočnosti to však s ich ideálnym svetom vyzerá úplne inak... (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (25)
Hodně zajímavý film na téma, které mě vlastně nezajímá. Musím ale uznat, že jako nakouknutí do prostředí modelingu druhé třídy a vesměs jednotvárných životů jeho protagonistek mě to často upoutat dokázalo a ty holky to ztvárnily fakt skvěle, přirozeně, až jsem chvílemi váhal, zda pořád sleduji hraný film. Párkrát jsem nabyl obavy, aby spočátku nevšední sledování nezašlo pro mě naplno do fáze znudění a byť už to párkrát hrozilo, v rámci možností, celkového poselství a konceptu opakujícího se bludného kruhu se Modelky dokážou v druhé polovině posunout i do nových vyhlídek, alespoň s nadějí a novým očekáváním ohledně dalšího osudu hlavních postav. Navzdory nevýraznému konci mám dojem, že Ulrich Seidl měl celý ten koncept hodně promyšlený. Pár zbloudilých mladých ženských duší, ztracených uprostřed svých ideálů, pro jejichž případné naplnění samy téměř nic nepodniknou, nalézající vrchol dočasného štěstí v povrchní kráse, sexu a drogách... díkybohu nedošlo na žádnou explicitní sexuální scénu..! :o) Dílko filmařsky pozoruhodné, obzvlášť se mi líbily scény s kamerou ve stylu zrcadla, před nímž se holky neustále líčí, dialogy autenticky uvolněné, pocitově míchající v sobě nechtěnou komičnost s naprostou zoufalostí, jako částečně psychologické drama v dokumentárním stylu solidní záležitost. Dlouho jsem měl pomyšlení na 4 hvězdičky, jenže to by Modelky musel Seidl zkrátit na klasickou hodinu a půl, hlavně tu vystříhat či zkrátit některé doslova repetitivní scény nabízející znovu ten samý obsah, udělat občas samotný film svižnějším, živějším (třeba i s výraznějším využitím hudby), jelikož sdělení lze prokouknout brzy a na žádný epičtější příběh tu nedochází. Z toho důvodu vnímám dvouhodinovou stopáž jako přepálenou. [65%] ()
Ulrich Seidl vyhmatáva zobrazením bežného života strednej a nižšej strednej triedy súčasného Rakúska paradoxy a rozpory súčasnej doby. Tentoraz sa sústredil na skupinku modeliek zastupujúcich masu poloúspešných, stojacich za zopár desiatkami slávnych. Opakovaná každodennosť bez servítok. Utopenie ideálov mladosti a presvedčenia o vlastnej kráse a sile v mase cyklicky sa opakujúcej ritualizovanej poddajnosti príkazom fotografov, kopiacej sa zlosti z neúspešných castingov a vzťahov a frustrácií zo starnutia a zbabraného života v samote. Odcudzenosť podporujú zábery z trávenia času v studeno vykachličkovaných kúpeľniach druhotriednych hotelov či prenájmov. Absurdné slučky prázdnoty bez východiska. Vlastne....aké také východisko poskytuje lajna kokaínu, alkohol, jednorazové známosti a úspešný fotograf (vo veku starého otca modelky) sľubujúci raj za kvalitnú fajku. ()
Snímky Ulricha Seidla mi vždy prídu ako výsledok výsluchu, pri ktorých režisér prinúti obraz, objekty a subjekty v ňom obsiahnuté, hovoriť samé o seba (a to nielen slovami) pre ne charakteristickými výrazovými prostriedkami, na vlastnú zodpovednosť, necháva ich na pospas sebe samým a tým docieľuje efekt akéhosi bludného kruhu sociálneho a duševného vyhasínania Sledovať tento proces je so všetkou samozrejmosťou nepríjemné, ale taký je už primárny sklon naturalizmu, privedeného do tak až neznesiteľne bizarne okresanej podoby, kedy sa farby na obrazovke javia takmer odpudivo prítomne. ....................... Modelky využívajú Seidlov typicky vyprázdnený naratívny rámec - dlhé zábery bez strihu z odosobnene statickej kamery, často krát monotematické, situované len do pár stiesnených interiérov, ktoré sa cyklicky striedajú, prinášajú stále také isté situácie a nasledujú za sebou bez akýchkoľvek okľúk alebo skrášľujúcich ornamentov a pomaly sa vŕtajú vo vecnom jadre. Takto odmeraná blízkosť reflektovania osobných životov modeliek má tendenciu evokovať u diváka voyeurske pocity a svojím minimalizmom predáva slovo čisto samotnému dianiu, ktoré cynicky ponecháva na neznesiteľne pomalé utápanie sa vo vlastnej prázdnote. ................... Najsugestívnejšími sa javia scény, kde protagonistky hľadia priamo do kamery, líčia sa priamo do jej objektívu, hovoria o svojich problémoch alebo sa z nich valia (taktiež pre naráciu dôležité) bezobsažné a povrchné reči o silikónoch, sprchujú sa pred ňou – prostredníctvom audiovizuálneho média sa k nim dostávame do maximálnej blízkosti v rámci jeho možností, no aj tak cítime chlad a odmeranosť. Chovanie filmu nepozná žiadnu emocionálnu reaktívnosť, dokumentárna odmeranosť sprostredkúva len všeobecný chlad a odosobnenosť, čiže stavy, ktorým ponecháva celú dobu stopáže voľné slovo a utvárajú sa tak kanibalistické orgie, ktoré požierajú samé seba a pokojne strnulé sledovanie tohoto javu, bez manipulácie jeho tempa, buduje v divákovi unikátnu averziu. ................... To, že Seidlove filmy svojou veľmi dobre zvolenou stratégiou k vypočúvaniu sveta hovoriaceho o sebe samom dokážu u diváka vyvolať priveľkú averziu myslím nie je na škodu. Sledovať jeho snímky nie je ani príjemné, ani zábavné, dostavuje sa pocit zhnusenia a úplnej stagnácie, ale práve to sú elementy poukazujúce na to, že dielo dosiahlo maximum a vyťažilo z tematických esencií čo sa len dalo. Životy protagonistiek sú nudné a strnulé, zlomili si nohy v stereotypnom vyprázdňovaní sa a prese také je aj ich sledovanie. ........................... Estetická zaujímavosť strnulých obrazov v Modelkách dosahuje vrchol najmä v snímaní ženy sediacej v červených šatoch na WC so sklopenou hlavou, kde sa pohráva s kompozíciou podobnou Modigilianiho obrazov no deformuje ich atmosféru, zoškrabuje z nej zmyselnú magickosť, ostáva len model bez dychu vo svojej samote. ....................... Dve hodiny takto necudne pasívneho pohybu v dreni sveta druhoradých modeliek otvára bezútešnosť ich existencie v celej svojej nahote, nič sa nedá ukryť, pretože kamera je všade, najmä tam, kde by to bolo najmenej želané – Modelky predvádzajú typicky Seidlovské civilné psychologické porno bez možnosti vyvrcholenia, vzrušenia vmenu či absolútne vylúčenej katarzie. () (méně) (více)
Správně naturalistické - ubohost těch, po nichž muži nejvíc touží: nesmyslné, absurdní, ponižující castingy, "vztahy", při nichž o nic jiného než o "Ficken" nejde a tolik času stráveného na toaletě vyvrhováním jídla, které si modelka dovolit nemůže. Snad Seidl jenom přehání - nekoukalo se mi na to dobře. ()
Možno si dnes povieme, že všetko, čo nám Seidl predstiera, je predsa každému jasné. Dokument už má nejakých 15 rokov, takže už nemôže takým spôsobom šokovať. To aj vzhľadom na fakt, že podobný spôsob života nie je blízky iba modelkám, alebo herečkám. Nechcem polemizovať nad tým, že tu zobrazené rakúske modelky nie sú nič moc, čo myslím nie je spôsobené našim predsudkom, že rakúšanky nie sú príťažlivé, ale faktom, že mi modelkovský vychudnutý typ žien veľa nehovorí. Modelky sú hraný film, ktorý pôsobí dojmom dokumentu, čo bude jedným z faktorov, prečo je Seidlova tvorba tak festivalovo populárna. Jeho šokantné námety majú však tiež výrazný divácky potenciál, lenže komerčné televízie to našťastie nepochopili :). Ale možno by prerušovanie Modeliek reklamami malo istý cynický podtext. Napríklad reklamami na šminky. ()
Reklama