VOD (1)
Obsahy(1)
Co je to "Slovensko"? Jak vysvětlit tento pojem neznámému cizinci či návštěvníkovi? Jaký je genetický a programovací kód softwaru pojmu "Slovensko"? Jak se používá a jak se mění v horizontu posledních 20 let? Slovensko 2.0 je mozaikou 10 různých krátkých filmů (hraný, animovaný, dokumentární, experimentální film), které reflektují dvacet let existence Slovenska očima deseti slovenských režisérů - Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Miro Jelok a Iveta Grófová. Tyto režisérské osobnosti představují široké generační, názorové a žánrové spektrum a podávají společensko‐kritickou a uměleckou reflexi současné slovenské situace a národních dějin posledního století. (Film Europe)
(více)Videa (2)
Recenze (52)
Ještě, že jsem si to rozdělil napůl, na jeden zátah bych s tím měl asi potíž. Nedotažení některých slibně rozjetých kousků mi bylo až líto (např. Pohreb prezidenta). Jedním slovem zmar. Cítil jsem ho nejen ze zpracovaných témat (tam je to v pořádku), ale hlavně z neschopnosti tvůrců natočit kraťas. (Čest výjimkám.) .............................. Jednotlivé kraťasy: (1)Pravidlá hry **, (2)Pohreb prezidenta *, (3)Rupicapra ***, (4)Bez vône ****, (5)Návraty ***, (6)Čestný občan **, (7)Pssst! **, (8)Jediná známa fotografia Boha **, (9)Discoboj *, (10)Druhý pokus *****. ()
Slovensko 2.0 je typickým príkladom umeleckej a tvorivej nemohúcnosti v našich končinách. A o ich poznatkový nezáujem na úkor oblbovania spoločnosti. Vsugerujúcim garantom o "podstatných" a "nepodstatných" veciach sú majetní a mienkotvorní, ktorých priority sú nastavené veľmi ziskuchtivou smernicou a pre bežného a vnímavého sa sen o krásnom mieste života na Slovensku končí. Za predchádzajúcu vetu, ktorú som napísal, tvorcovia nemôžu a snažia sa na jej dôsledkový stav určitým smerom poukázať, za tú prvú však môžu. A veľmi. Aj stav ničoty musia filmári vedieť servírovať štylisticky pútavo, dialógmi výstižne a s ironickým nadhľadom. Jediný Kerekesov príspevok ma zaujal o čosi viac než ostatné, ale posledným nemým záberom to úplne pochoval. Teda, aj keby trafil do čierneho, na konečný výsledok to nemá akýkoľvek vplyv. ()
Slušný poviedkový film o Slovákoch pre Slovákov, pri ktorom ma už od začiatku príjemne prekvapila pomerne vysoká kvalita, ktorá vydržala až štyri poviedky, pričom síce niektoré mohli byť ešte trochu dotiahnuté, ale kvôli obmedzenému času to samozrejme chápem. A preto ma mrzí, že tie následné mi už neprišli až tak zaujímavé, aj keď stále sa tu nájde plno kladov, kvôli ktorým určite neľutujem, že som to dopozeral až do konca, ako napríklad zaujímavý nápad s potenciálnou fínskou inváziou, hviezdne obsadenie v ôsmej poviedke, alebo výborná vizuálná stránka a celkové moderné pojatie v šiestej. Ale nanešťastie sa tu nájdu aj dve, ktoré ma doslova otravovali a nevedel som sa dočkať ich konca, teda siedma s trápnym typickým ľudovým humorom a deviata o mafiánoch. Ale celkovo rozhodne prevláda dobrý pocit, takže určite neľutujem, že som si to pozrel. 60% ()
Prý ojedinelá reflexia moderných dejín krajiny a zároveň reflexia slovenskej kinematografie, alespoň tak zní oficiální anotace. Jde ale spíše o značně nevyrovnaný povídkový film, který se vydává za reprezentativní kompilát k příležitosti dvacetileté existence Slovenské republiky. Dobrou polovinu povídek si den po zhlédnutí už nepamatuji. V paměti mi utkvěly jen čtyři - Bez vône, Čestný občan, Návraty, Druhý pokus - a to o něčem asi svědčí (špatnou pamětí to nebude). ()
Je zvláštní kolik z těch krátkých filmů tematizuje natáčení tohoto filmu nebo filmu obecně. Skoro jakoby to bylo hlavní téma a Slovensko se ocitlo na vedlejší koleji. Jinak je to skládačka různých postupů od filmařů všech generací, která nabízí krátké filmečky většinou bez pointy. Na jedné straně Miro Jelok a jeho Pssst!, u kterého fakt netuším, co mělo znamenat. Na druhé straně třeba Peter Kerekes a jeho snaha o vlastizradu, která mi tu přišla nejoriginálnější. Celkově trochu lepší průměr. ()
Galerie (13)
Photo © MPH Films
Reklama