Felvidék - Horní země

V zásade veľmi pekne obhliadnutie sa za jednou hlúpou dobou. Príbeh respondentov sú dojímavé, zaujímavé a nesú sa v štýle veľmi pôsobivej poetizácie, kedy zľahčujú určitým spôsobom nepríjemné situácie akým boli vystavený a romantizujú( aj vďaka odstupu) svoju dobu aj svoje spomienky. Dokonca aj súčasná línia z babkou obsahovala veľa pekných nuáns. Čo mi ale vadilo boli animácie a ústredný voiceover. Toľko pekných tvorivých nápadov je tu naškodu konfrontovaných s tými nedotiahnutými - Attilové čítanie starého denníka síce pomáha režisérka k výpovednej hodnote akú zamýšľala, ale v rámci ostatných prvkov mi príde nedotiahnuté. Inak veľmi slušný počin. (30.04.2015)

Formálne aj obsahovo hodný dokument do kino distribúcie. To sa ani zdaleka nedá povedať o všetkých slovenských dokumentoch. Rytmické striedanie velmi vtipnej a výstižnej animácie, archívnych záberov zo 40. rokov a mnohých komentárov pamätníkov udalostí, o ktorých dnešná mládež nemá ani páru. Druhá svetová vojna mala totiž viacero temných stránok. Vyznenie nie je však monotematické, z filmu si odnesiete viac, ako sa na prvý pohlad môže zdať. V tomto smere sú prekvapivo osožné aj výpovede ludí zhruba tesne nad dvadsať a ich chápanie dnešných interetnických vzťahov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Ten je velký Babylon ešte viac, ako kedykolvek predtým a asi sa s tým budú musieť zmieriť všetci nacionalisti. (15.04.2014)

Nezvyčajne, ale nápadito, vtipne a tvorivo poňatý dokument o veľmi výraznej a významnej téme. Páči sa mi, že tvorkyňa sa nezľakla zabŕdnuť do presídľovania obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom a priniesla túto tému divákom. Dokument vypovedá aj o súčasných vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi a je v ňom vidieť ľudskosť a skutočný záujem o problematiku. (27.06.2014)

[Týždeň slovenského filmu 2014] Odhliadnuc od veľmi jednostranného pohľadu na fakty a vytrvalej snahy dojímať som mal pocit, že film nedokáže udržať jednoliaty koncept. Poetický tón, ktorý v úvode naznačuje Plančíkovej až rozprávkový voiceover, zemitosť, jemne farebne tónované detailné zábery tváre a animačnou technikou oživované predmety s patinou staroby, sa rýchlo zmení na pokus o historickú detektívku. Hľadanie identity (v ktorom sa stiera hranica medzi osobnou a národnou) prostredníctvom archívnych materiálov a rozhovorov však kolísa medzi uvoľnenou atmosférou kávičkárskych posedení a emocionálne presýteným spytovaním pamätníkov. Sprievodný komentár je raz prítomný, raz bez vysvetlenia v podobných pasážach absentuje. Archívne nahrávky a fotografie sú striedavo presne vyložené a zapracované do výpovede, inokedy akoby sa režisérke nechcelo vysvetľovať, na čo sa vlastne pozeráme. Do istej miery mi preto prišli niektoré časti dokumentu zmätočné alebo vyslovene zbytočné. Čo je s ohľadom na výborné napájanie obrazu na rytmus hudby škoda. Konečne, i samotný prednes Plančíkovej mi neprišiel príjemný ani vtipný, len naivný a vo výsledku prispel k dojmu preštylizovanosti nielen animovaných úsekov. 45% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou] (17.04.2015)

Myslel jsem, že tenhle film bude schopen zaujmout jenom svým animovaným zpracováním, které je velmi dobrým způsobem propojeno s hranými/dokumentárními sekvencemi, ale ono je to zajímavé i z hlediska výpovědi, kterou to má. Podobně zpracované kořeny by si zasloužila každá rodina, i když určitě podrobněji. (20.07.2017)