Příběhy

Artová (či ako to nazvať) kinematografia sa pasuje za akýsi protipól komerčnému Hollywoodu, no pritom nie je ničím odlišná. Pri jednom i pri druhom jasne vidieť rozdiel medzi talentovanými a netalentovanými tvorcami. Rovnako ako v Hollywoode sa tí bez talentu uchyľujú k schematizmu, hľadaniu lacných cestičiek ako zakryť absenciu remeselnej zručnosti, často tlakom na pudy/emócie, aby prekryli zvyšok. Presne takáto je táto iránska dráma. Je naivné si myslieť, že stačí, že sa tam za hodinu a pol vymenuje väčšina problémov súčasnej iránskej spoločnosti a človek má zabudnúť, že kamera je nezaujímavá až mizerná a scenár priemerný až zlý (pri niektorých dialógoch publikum nevedelo, či sa má smiať alebo nie). Má to pár dobrých scén a niekoľko dobrých nápadov, no kto čaká poctivú filmarinu, bude sklamaný. Toto je tisíckrát videná z núdze cnosť, v ničom odlišná od podobne schematických komédií Martina Lawrencea, či Roba Schneidera na "opačnom" spektre kinematografie. (30.01.2016)

Cestování živým Teheránem splétá osudy různých lidí. (27.03.2023)