Obsahy(1)
Dokument Salto Mortale poukazuje na zoufalé činy rodičů v době komunistického státního zřízení a jejich nezvratné důsledky v současnosti (reflektuje období od roku 1968 až po současnost). Tento film zkoumá „systém mlčení" a dilema dnešní mladé generace Slováků ohledně komunistické minulosti. Projekt dokumentuje i proces vyrovnávání se lidí se zjištěními, že spolupracovníky StB byli i příslušníci jejich vlastní rodiny anebo blízcí přátelé. „Amnézie" a ticho, které vládnou okolo této části slovenské minulosti, silně ovlivňují současnou slovenskou kulturu a politický život. A zároveň klade otázku, či nevyřešená minulost není i rizikem pro budoucnost. (Film Europe)
(více)Recenze (2)
[Týždeň slovenského filmu 2014] Nie nadarmo je filmové médium v prvom rade nástrojom na spoznávanie seba samého. Anabela Žigová ho (podobne ako Plančíková a jej Felvidék) využíva práve týmto spôsobom. Jasná sebestrednosť a zanietenosť sa dostáva do konfliktu so spoločenskými konvenciami a istými otázkami, ktoré zostávajú nezodpovedané. Zjavný problém autorky filtrovať informácie, neustále vháňanie zodpovednými do slepých uličiek a transparentné okraje osobného a verejného priestoru napokon vedú k tomu, že výsledný hmatateľný tvar dostáva film až v strižni. Nesúvislý naratív začína pod vplyvom strihových zásahov získavať podobu bližšiu strategickej koncepcii investigatívneho dokumentu. Podfinancovaná a neučesaná forma s výzorom amatérskej produkcie postupom času otvára vrátka k tomu, o čom sa aj tí najostrejší profesionáli boja rozprávať._____Stmeľujúcim prvkom je navracajúci sa motív hrubých dverí národných archívov. Čo sa v krabiciach zložiek za nimi skrýva? Čo v nich chýba a malo by tam byť? Je spoločnosť pripravená to zistiť, alebo tieto údaje systematicky vytesňuje a odstraňuje? Nejednoznačnosť pátrania po pravde, boj (či skôr vytrvalá ignorácia) s inštitúciami, náznaky vyhrážok a odmietavý postoj aktérov udalostí či postáv figurujúcich vo väzbách na ŠtB mnohé naznačuje. Status "tabu" je napokon vynútený a režisérka priznáva svoju porážku. Avšak ako vraví, aspoň sa jej podarilo položiť zopár otázok. Škoda, že tak kostrbatou formou, ktorá nevyrovnane kombinuje dokumentárne, lyrické a návodné symbolické pasáže. 55% ()