poster

Tak daleko, tak blízko (festivalový název)

  • Slovensko

    Tak ďaleko, tak blízko

  • anglický

    So Far, So Near

    (festivalový název)

Dokumentární

Slovensko, 2014, 80 min

Režie:

Jaroslav Vojtek

Kamera:

Norbert Hudec

Hudba:

Michal Nejtek
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • emma53
    ****

    Jsem vděčná za takové dokumenty, které mně bez příkras ukáží, co taková nemoc obnáší, že ji nelze zaškatulkovat, protože právě tahle nemoc se projevuje mnoha specifickými vzorci chování. Díky Jaroslavu Vojtkovi za to, že do toho šel a mnohým tím mohl poskytnout vodítko k lepšímu pochopení takto nemocného člověka.(10.12.2015)

  • Madsbender
    ****

    [Febiofest 2015] Prevažne observačný dokument o tom aké to je, nerozumieť vlastným deťom. Vojtek razí cestu "lepšie raz ukázať, ako sto krát povedať" a do krátkej stopáže sa mu darí vsunúť veľa. Skutočne vynikajúce prevedenie, pri ktorom mám pocit, že by som na druhý pokus možno hodnotil ešte lepšie. 80%(5.4.2015)

  • Anderton
    ****

    Budem sa opakovať, ale súčasné sk dokumenty sú skôr materiálom pre festivaly dokumentárneho filmu alebo do televízie, ako pre širokú distribúciu. Ale to je môj problém. Pri tomto filme ma viac krát napadla myšlienka o relativite šťastia, nechápať všetky súvislosti života a spoločnosti je mnohokrát výhoda. Ďalej je otázne, či zrovna autizmus je vývojová porucha, s poruchami vývoja jednotlivcov sa stretávame každodenne. Možno si to hovorí niekto aj o mne, neviem. Autisti vo filme sa usmievajú častejšie, ako ľudia ktorých vidím v mhd, so what's the problem...(16.9.2015)

  • Orvokki
    *****

    Wow. Natočiť film o autistoch s takou silou je naozaj obdivuhodné. Jedenkrát vidieť je lepšie ako tisíckrát počuť. Minimum slov, maximum bežných obrazov zo života s autistickým dieťaťom. Vlastným, adoptovaným, pomerne samostatným i maximálne závislým na pomoci druhých. Klobúk dolu. Pred tvorcami, ale najmä rodinami, ktoré sa nebáli pozvať ich a najmä divákov do svojich domovov. [MFF Cinematik 2015, Piešťany](11.9.2015)

  • vojo
    *****

    Keď porovnám s "autistickou" poviedkou v hranom debute Jara Vojteka Deti, napadá ma hriešna(?) myšlienka, či by nemal zostať dokumentaristom. Tu je na danú tému oveľa emotívnejší pohľad aj takmer identická scéna(u zubárky) vyznieva oveľa silnejšie, dokonca je tu aj prítomný humor, čoho aspoň štipka chýbala Deťom/ale tá chýba takmer všetkým slovenským súčasným "realistickým" filmárom/, tu sa po skončení filmu naozaj dostaví katarzia a napadajú vás mnohé reflexie videného. P.S: Pôvodne som dal štyri hviezdičky, ale potom sa mi to uležalo v hlave a dávam plný počet za pootvorenie dverí do sveta, pred ktorým mnohí utekajú...(14.4.2015)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace