Zoufalá

Film v miernom duchu filmu Bez dcéry neodídem , chlapík unesie dcéru vlastnej manželke do Jordánska 3* (12.06.2023)

Ako to už pri filmoch natočených podľa skutočnej udalosti býva, scenáristovi a režisérovi nezostáva príliš veľa priestoru na „vylepšenie“. Aj keď podľa záverečných titulkov, kde sa USA ospravedlňujú Jordánsku za to, akým spôsobom bola vo filme zobrazená jedna zo scén možno vydedukovať, že sa až tak striktne „skutočnej udalosti“ nedržali. Je to dramatický príbeh o strete dvoch kultúr – kresťanskej (žena) a moslimskej (muž). Obidvaja chcú vychovávať dcéru na svoj obraz. Po rozvode rodičov dcéru súd pridelil matke, ale po čase ju jej otec unesie do Jordánska, kde má na dieťa podľa tamojších zákonov nárok on. Hoci príbeh vyzerá ako ojedinelý už vo filme sa dozvedáme, že podobných prípadov je niekoľko tisíc ročne. Známy je dokonca i prípad z ČR. Kto však má naozaj právo na dcéru? Matka-kresťanka alebo otec-moslim? Ten, kto je taký ako ja? Ako má byť vychovávaná? Podľa „mojej“ kultúry? Najpodstatnejšie je to, čo je najlepšie pre vývoj dieťaťa. Kto však má právo rozhodnúť? Každopádne dievča sa narodilo v USA a prežilo tam prvých sedem rokov svojho života, čo ho asi predurčuje k tomu, že jej je ten „svet“ bližší, aspoň pokým sa sama nerozhodne inak. Matka sa rozhodla dieťa dostať nazad za každú cenu. Nie každý však má toľko peňazí ako ona a ani také možnosti. Toľko k deju. Ako sa to už stáva štandardom v amerických filmoch, snímka plní aj propagandistickú úlohu. A nešťastní Američania sa potom môžu vo svete čudovať, keď sa k nim správajú inak ako je to vo filmoch. O tom, či sa záchranná akcia vôbec začne rozhodne bezduchá veta: „Je to americké dieťa, Dave!“ Rovnako keď niektorý z hrdinov príde na hranicu, zamáva pasom a bez toho, aby sa ho ktokoľvek čokoľvek pýtal vykrikuje zaklínadlo „Som Američan.“ A samozrejme všetci v Jordánsku bývajú v zrúcaninách. (V domoch sa býva len v USA, aj to len v niektorých štátoch.) Že ich hanba nefackuje! (12.01.2004)