Aféra z titulní stránky

Milánskemu, pravicovému, zároveň povedzme i "propagandistickému", novinovému plátku: Il Giornale s dennými výtlačkami v pomere až 500 000 ks; šéfuje snáď úplne ten najzodpovednejší z ponúkajúcich sa [šéf]redaktorov, akých si asi ani vskutku vôbec nedokážeme predstaviť, nakoľko práve tento [mimoriadne cynický] protagonista: Giancarlo Bizanti v podaní G. M. Volontého, je toho i naprosto názorným príkladom, že podobných, kreatívnych novinárov, by sme určite našli i zrovna teraz v súčasnosti, a to teda konkrétne spoločne i so zvláštnymi praktikami zo strany REDAKCIE ako celku... • Skrátka; kto chcel s vlkmi žiť, musel s nimi vyť, čo vyslovene platilo hádam nielen pre tohto kľúčového hráča na poli: Bizantiho, ale súčasne taktiež i pre jeho pravú ruku Lauriho a mnohých ďalších hráčov na scéne, pričom iba taký mladý, a k tomu i viac-menej »čestný novinár« Roveda, sa s týmito danými «postupmi», akosi nemohol stotožniť. • Totižto, ŽURNÁL, sa venoval predovšetkým najviac týmto jednotlivým kategóriám: demonštráciám, politike a voľbám, vrátane i chladnokrvnej vražde »panenskej« dievčiny menom: Mária Grazia Martiniová, kedy v podstate všetky tieto spomínané faktory sa napokon spojili dohromady, odkedy som sa vlastne už nechal len postupne oddávať ponúkaným filmovým obrazom, resp. režisérskej vízii: M. Bellocchia, ktorý si toho naložil na plecia asi i o niečo [málo] viac, než čo dokázal uniesť. • Zrejme najzaujímavejším článkom talianskeho titulu: Hoď monštrum na titulnú stranu; bol najmä samotný chod novín + všetko, čo k tomu ešte i automaticky prislúchalo, a k čomu sa pomaličky nabaľovali i ďalšie vrstvy scenáristického kreditu, ktoré som medzitým už o pár riadkov vyššie spomenul, a z čoho mám naostatok i veľmi sugestívny, až by som dokonca povedal, že znechutený pocit, čo sa v danom človeku skrýva, keď ani nepociťuje žiadne zábrany, výčitky svedomia a cetera, tak vtedy je schopný asi všetkého, takpovediac: kráča aj cez mŕtvoly; a mimochodom, presne o tom bol tento desivý a znepokojivý titul v jednom! PS: Ako VEĽKÉ + by som vyzdvihol, že režisér si pre svoj počin zvolil: dokumentárny štýl, z ktorého sa vzápätí vytvárala i autentická atmosféra, ako by sa divák v tom čase znenazdajky ocitol v priamom epicentre diania, čo rozhodne "aspoňže" kvitujem. (21.11.2023)

Bohužiaľ, nejedná sa o žiadny triler, ale len o tuctovú taliansku novinársku detektívku. Tá síce beží na pozadí politických bojov, komunisti versus pravica, ale inak sa jedná o celkom nudný snímok s nezaujímavými postavami, s ich častým vreskaním a takým tým nesympatickým talianskyn temperamentom. Príliš ukecané a minimum zaujímavých scén - zaujala snáď iba scéna, kde redaktor vynadá svojej manželke do hlúpych husí, zataľ čo ona sleduje televíziu a pyšní sa tým, že jej manžel je práve v nej. Celkovo však dosť nuda. (27.06.2019)

A role policie nic? Unylé, nudné, o ničem. Novináři jednající jako vyšetřovatelé. Doba, kdy myšlení lidí mohly formovat jedny noviny, protože kdo neměl televizi, na další masmédia mohl zapomenout. Tohle u mě nezachránil ani původní dabing z Barrandova. Hledat paralelu s dnešní dobou manipulací médii by mě ani nenapadlo. (11.11.2017)

Klasické polizzioteschi, že už to viac ani nejde. No a kto iný tu mohol stvárniť hlavnú úlohu, než Gian Maria Volonté. Ten môže byť v tomto žánri raz zloduch a inokedy jediný kladný hrdina príbehu. Tu stvárnil to prvé, i keď ide skôr o životom unudeného pragmatika, ktorý stratil radosť zo života a stal sa absolútne bezcitným manipulátorom. Šťastie mu to ale neprináša. V tomto smere je najlepšia scéna s apatickou manželkou, vtedy vám z neho bude skutočne zle, ale na druhej strane sa v ňom môžete proti vlastnej vôli aj nájsť. Problém tkvie ale, ako tu už bolo spomenuté, v úlohe polície, respektíve absencii reálneho vyšetrovania. Akoby to bolo celé iba na dvoch novinároch, z čoho jeden má moc ako vedúci redaktor a druhý je len radový pisálek. Politické demonštrácie dobre vykresľujú atmosféru doby, s prípadom ale príliš nesúvisia, ak si odmyslíme fakt, že celý humbuk okolo rýchleho vyriešenia prípadu súvisí s voľbami. Konštatovanie, že masy sú ľahko manipulovateľné, je samozrejme nadčasové a do logiky deja umne zakomponované. A tam znova dobre poslúži spomenutá scéna s manželkou. 70% (19.04.2021)

ČESKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČT 2 = 19.4.2021, réžia českého znenia (ÚPF) = MARIE FRONKOVÁ - Taliansky filmári opäť držali prst na tepe doby a z absolútne banálneho námetu vyťažili ďalšie dielo vysoko aktuálne aj dnes. Volontého herecký koncert vytvára plastický obraz manipulátora, ktorý vo svojej bohorovnosti pohŕda všetkými "ovcami", vrátane svojej jednoduchej manželky a v záujme šedých eminencií moci ohýba verejnú mienku podľa toho, kto zaplatí najviac. Lídri našich finančných "gorilých" skupín by veru vedeli rozprávať. Päť bulvárnych titulných stránok ako vyšitých. (20.4.2021) (20.04.2021)