Ulička slávy

Pozoruhodný snímok, ktorý ale nedostál svojim ambíciám. Ak sa tešíte na militaristický snímok z Iraku, tak sa netešte ( aj keď je tam jedna technicky skvelá bojová scéna ). No ak by ste sa náhodou tešili na hĺbkovú sondu do duše amerického vojaka, tak si tiež nechajte zájsť chuť, pretože je to až príliš komerčne podané. Nudiť sa nebudete, ale určite budete myslieť na to, že to mohlo dopadnúť oveľa lepšie. (10.09.2018)

Vtipnejsia a komornejsia verzia flags of our fathers. Pre militantneho americana (az na zaverecne i love you) vkusna naborovka, pre tradicneho europana (obcas) skvela satira. Pekne si to ang lee vymyslel. Skoda, ze nie v strhujucejsej podobe. Slape to len na pol plynu, no za pozretie to urcite stoji. 7/10 (02.08.2017)

Okrem blbého amerického patriotizmu a oslave legalizovaných vrahov sa v tomto snímku nájdu aj pozitíva. Je tu psychologická otázka návratu vojaka do bežnej spoločnosti, kedy sa bojí aj ohňostroja. Ak by táto myšlienka, hoci nie novátorská, bola rozpracovaná hlbšie, mohlo ísť kľudne o drámu s oscarovými ambíciami. Takto sme ostali len pri náznakoch a najzaujímavejšou scénou bolo vystúpenie Destiny`s child. (01.03.2017)

Zvláštne hodnotenia. Ang Lee je viac americkým režisérom, než tým čínskym. O to pokoj. A táto vojnová téma je niečo čo by som od neho nečakal, hlavne nie v tomto prevedení. Ale Billy Lynn je obrovskou kritikou amerického militarizmu skrze oči najmladších vojakov. Možno je to trochu účelové, ale na to kašľať. Billy Lynn mapuje cez retrospektívy a prítomnosť dve verzie skutočnosti, ktoré sa v " amerických hrdinoch" ešte stále nepretavila. Hlúpa vojna/ straty na životoch. Machinácie tých čo majú moc a čo k vojne nepričuchli, nenávisť a až posvätná bázeň od tých, ktorých životy sú determinované na neschopnosť vystúpiť zo svojej ulity a vidieť svet trocha inak ako len krajinu slobody, ktorá je aj tak len pozlátko pre hlúpych. Formálne komplexné - Lee je predsa len majster rozprávač. A tiež je tu pochopiteľné, že film si ako keby nikto nevšimol. Hoci mám pocit, že nám Európanom nehovorí už nič nové. Aj tak je to celkom fajn reflexia na jeden národ, ktorý si je často veľmi istý sám sebou a nedbá pritom na tých, ktorý krajinu pomáhajú budovať. Posledný príhovor Vina Diesela karmicko presný. Skôr by som film nazval poetickou meditáciou o vojne a spoločnosti. Tak mi to v hlave funguje. Steve Martin si strihol pekného sonofabitcha. (13.03.2017)

Kdo mě zná, ví že mě americký patriotismus vůbec nevadí a mám ho docela rád. Ovšem to co se předvádí tady je na doživotí. Třeba při dialozích roztleskávačky jsem měl dojem, že si ze mě tvůrci snad dělaj prdel. Banda nejnesympatičtějších amerických vojáků v dějinách kinemtografie se potuluje po stadionu vede dialogy napsané někým kdo intelektuálně nestačil ani na pomocnou školu a zažívá scény, které by nezažil ani Trautemberk s Krakonošem. (28.03.2017)