Reklama

Reklama

Ružové sny

  • angličtina Rose Tinted Dreams (více)
TV spot

Obsahy(1)

Iva BittováJuraj Nvota v poetické parafrázi Romea a Julie na slovenské vesnici sedmdesátých let... Dušan Hanák je jednou z nejvýraznějších slovenských režisérských osobností vůbec. Svým originálním obrazovým rukopisem, v dokumentaristice vytříbeným smyslem pro poezii „všední“ reality a schopností vést herce i neherce k přirozenému projevu, a hlavně neústupností k jakýmkoliv kompromisům, které by narušily suverénní uměleckou celistvost díla, připomíná českého režiséra Františka Vláčila. S odstupem času – více než dvacet let – vynikají na Hanákově filmu především rysy integrity umělecké osobnosti, v normalizační době sedmdesátých let však znamenaly ostrůvky suverénní osobnostní tvorby v rybníce ideologicky zakalených „tvůrčích“ počinů... Ružové sny jsou směšnosmutným poetickým vyprávěním o lásce mladého pošťáka Jakuba ke krásné cikánce. Vesnice je malá, všichni se tu znají a Jakub jako by byl samozřejmou součástí života každé rodiny. Jolana žije na okraji, v cikánské kolonii, uprostřed své velké rodiny, denně obklopená spoustou malých děcek a rodinných povinností. Lásce se ale poručit nedá, a to ani – jak se ten starý veronský příběh Romea a Julie stále vrací – když je „zakázaná“. Křehký příběh o vzájemném citu těchto dvou velkých „dětí“ se pohybuje mezi skutečností a snem, ve kterém se čas od času zdá všechno snazší… Pro hlavní role tehdy Dušan Hanák objevil mladého Juraje Nvotu (osobitý herec, dnes režisér vynikajícího bratislavského divadla Astorka Korzo 90) a tehdy mladinkou brněnskou studentku herectví Ivu Bittovou. (Česká televize)

(více)

Zajímavosti (18)

  • Juraj Nvota byl v pořadí až třetím kandidátem na roli pošťáka. (hippyman)
  • Film získal Cenu Československé filmové kritiky v roce 1976. (M.B)
  • Hneď na začiatku sa vo filme objavuje záber na knihu od scenáristu filmu Dušana Dušeka "Oči a zrak". Tú napísal v roku 1975 a je skomponovaná z krátkych poviedok, autorských úvah, humoristických básničiek a grotesiek. (Rickenbacker)
  • V roku 1977 získal film cenu filmových divákov na 15. Festivale československého filmu v Bratislave. Hlavnú cenu, Veľké zlaté slnko za film a Malé zlaté slnko za mužský herecký výkon pre Juraja Nvotu (Jakub) na 15. FFM v Špindlerovom Mlýne. V roku 1978 Cena ZSDU a SLF za najlepší film pre Dušana Hanáka a v roku 1990 hlavnú cenu Ledňáček na 4. festivale FINALE v Plzni. Takisto získal Osobitné uznanie poroty na 6. MFF v Teheráne 1977, cenu Grand Prix v súťaži celovečerných filmov a Spoločnú cenu publika Asociácie pre umenie a film na 2. MFF v Ales 1980. (Raccoon.city)
  • Do Juraja Nvotu (poštár Jakub) sa v rómskej osade zaľúbilo jedno dospievajúce rómske dievča, s ktorým si potom dlho dopisoval. (Raccoon.city)
  • V dialógoch zaznie skutočná rómčina, ku ktorej filmári zámerne nenúkajú titulky. (Raccoon.city)
  • Na Kolibe mal pod dozorom vedenia vzniknúť veselý a optimistický príbeh, ktorý končí svadbou. Dušan Hanák a scenárista Dušan Dušek nepodľahli tlakom zhora a napriek stopnutému nakrúcaniu nechceli príbeh uzatvoriť happyendom. (Raccoon.city)
  • V prostredí rómskych komunít po roku 1989 film koloval na kazete a bol dosť obľúbený. (Raccoon.city)
  • Snímka sa natáčala v lokalitách Bratislava, Jur pri Bratislave, Kamenný mlyn, Lednice, Pernek, Piešťany, Šaštín, Trebatice, Trhoviště, Trnava a Záhorie. (Raccoon.city)
  • Počas nakrúcania v rómskej osade chceli obyvatelia osady vydať Ivu Bittovú za svojho syna. Pozvali ju k sebe domov, nakŕmili ju a zoznámili so svojím synom. Uniknúť sa jej podarilo len vďaka štábu, ktorý ju zháňal na ďalšie natáčanie. (pravo)
  • V 70. rokoch boli Rúžové sny ako jediný slovenský film uvedené aj v zahraničnej kinodistribúcií. (pravo)
  • Režisér Hanák a spisovateľ Dušek ešte pred nakrúcaním navštevovali rómske osady, kde sa snažili odpozorovať spôsob života rómskej komunity. (pravo)
  • Samotné nakrúcanie prebiehalo od 12. mája do 28. augusta 1976. (pravo)
  • V hlavných úlohách sú neherci a to vtedy študent divadelnej réžie na VŠMU Juraj Novota a brnianska konzervatoristka Iva Bittová. (pravo)

Reklama

Reklama