5 October

Cena Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu dotovaná finančnou prémiou 750 €? Hmm, minimalisticky poňatý dokument, ktorý aj vďaka svojej krátkej stopáži nenudí, miestami zažiari niečim úsmevným, ale že by si (v mojich očiach) zaslúžil akési špeciálne ocenenie, to nie. (20.09.2016)

Téma navýsosť zaujímavá, spracovanie neotrelé a na slovenské pomery inovatívne a protagonista veľmi sympatický. Tento bradáč má chuť žiť, ale nevie, ako dlho medzi nami ešte pobudne. Tak urobí asi tú najrozumnejšiu vec a začne cestovať. Prečo to ale robí takou extrémnou formou, a neubytuje sa v hoteli, príliš nerozumiem. Zrejme v tom bude niečo vysoko symbolické. Deň D z nás neťahá prvoplánové emócie, filmová skratka niekedy dokáže viac. (12.11.2016)

Proti gustu žiaden dišputát. Niekomu podobné filmy môžu sedieť, ale mne určite nie. Týmto artovým dokumentom ja jednoducho nerozumiem a vôbec ma nelákajú. Na jednej strane pekný pokus autora umeleckým nemým spôsobom poukázať na spôsob, akým sa jeho brat vysporadúva s ťažkou životnou situáciou, avšak na strane druhej je to natočené spôsobom, ktorý by sa dal použiť na zaklínanie a uspávanie. 40 % (08.02.2018)

Mám rád, když režisér dokumentu točí s výrazným odstupem a zůstává maximálně v pozadí. To je naštěstí případ Martina Kollára a zachycení cesty jeho bratra Jána. Režisér si vystačí beze slov, využívá jen silných obrazů a záběrů deníkových kometářů. Tato mlčenlivá cesta jako příprava, rozvaha nebo možná bilance či rozloučení poskytuje spoustu prostoru k úvahám. A to o to víc, že mozek nezatěžuje zpracovávání slov. Celý snímek tak vyznívá kompaktně a ja hodnotím třemi poctivými hvězdičkami. (08.07.2016)

Mne táto observačná, ambientná dokumentárčina, napriek jej úšľachtilosti, ako divákovi nie úplne vyhovuje, vyvoláva u mňa (mylný) pocit že nič nerieši, k ničomu sa nevyjadruje. Svet zredukovaný na prežívanie nežného bradáča má však nepochybne svoju poetiku. 3,5* (22.06.2018)