Sníh padá na cedry

Ach ta Howardova hudba, ta je vpravdě naprosto odzbrojující, přičemž Hicksův snímek obecně není žádná nuda (zase tu většina poslušně papouškuje jeden názor, leč argumantace tak trochu drhne), tohle totiž vůbec nemá být popisné drama, zde jde o atmosféru (ta čerpá sílu z tragédie amerických Japonců) a niterný prožitek. Po hříchu nedoceněný počin. 8/10! (08.11.2014)

„Niekedy si myslím, že nespravodlivosť do tohto sveta tak trocha... patrí.“ Nech sa na mňa Scott Hicks, ktorý kedysi tak pekne dokopal môjho milovaného Geoffreyho Rusha k Oscarovi, nehnevá, ale dvojhodinová skúška divákových nervov a dvojhodinový dôkaz, aký fajnový je Robert Richardson (DOORS, KASÍNO) kameraman. Už prvý hmlistý záber je taký dlhý, hmlistý a „o atmosfére“, až som rozmýšľal, či to bude normálny príbeh, alebo nejaké metaforické podobenstvo o existencionálnych stavoch kozmu a priľahlého okolia. Našťastie sa z toho časom vykľula relatívne normálna milostno-súdna dráma, v ktorej zdanlivo banálny zločin odkryje oveľa závažnejšie problémy (rasistická spoločnosť). Nuda to však už stále je, hoci naozaj krásne nakrútená a pekne zahraná (Hawke, Cromwell, von Sydow). (11.07.2009)

Nedocenena nadhera. Co se scenare tyce to sice skutecne neni buhvijak poutava, nebo akcni zalezitost a vlastne by se to dalo brat jako nuda, to by to ale nesmelo byt tak skvele natocene, nesmelo by se to odehravat v tak uchvatnych lokacich a James Newton Howard by si musel odpustit tu uzasnou hudbu. Kinematografie je v tomhle kousku na maximu, az uvidite lodicku na jezirku mezi skalami v mlze kolem ktere krouzi hejno racku, nebo dokonale zabery lesiku po desti, pochopite. Pribehove to neni zadny zazrak, ale ma to velmi silny filmarsky feeling a atmosferu. "Accident rules every corner of the universe, except perhaps the chambers of the human heart." 7/10 (26.08.2010)

Podkladom pre film bol román amerického spisovateľa Dávida Gutersona Snow falling on cedars z roku 1994. Dej sa odohráva na fiktívnom ostrove San Piedro v severnej oblasti Puget Sound v štáte Washington. Tu v oblasti Pacifiku žili roky Američania a Japonci v zhode. Útok na Pearl Harbor zmenil postoj Američanov k Japoncom žijúcim v USA. Nasledoval odsun všetkých Japoncov do pracovných táborov. Ale teraz sa píšu už 50-té roky a zdá sa, že antagonizmus podnietený vojnou je zabudnutý. Príbeh odvíjajúci sa vo filme je príbehom ľahko uveriteľným a určite sa nejako takto odohral. Keď chceme pochopiť film musíme sa trocha zamyslieť aj nad históriou. Po útoku na Pearl Harbor vydal vo februári 1942 americký prezident Franklin D. Roosevelt Nariadenie č. 9066. To umožnilo americkým úradom zhromaždiť osoby japonského pôvodu (aj keď mali americké občianstvo) a umiestniť ich do koncentračných táborov (tak ich nazval Roosevelt). Priebeh internácie sa ničím nelíšil od tej nemeckej ale aj slovenskej. Občania si so sebou mohli zobrať len tie najnutnejšie osobné veci, všetok majetok prepadol v prospech štátu. Tak dopadlo viac, ako 115 tisíc ľudí, ktorí boli vysťahovaní do 10 táborov, najväčším bol Manzanar ale tu boli aj najhoršie prírodné podmienky (denné vysoké teploty a nočné mrazy) , tábory obklopené ostnatým drôtom strážili ozbrojení dozorcovia aj zo strážnych veží. Základnou myšlienkou tých táborov boli, že museli byť sebestačné po všetkých stránkach. Ešte horšia situácia bola v Kanade. Takže film nám tú situáciu priblížil a ukázal, že ľudia rôznych kultúr môžu žiť celkovo v mieri, ale stačí malý podnet a už tu máme dôvod nenávidieť všetkých jej členov. Ešte šťastie, že sa vždy nájdu aj tí odvážnejší, čo si dokážu udržať svoj postoj aj napriek predsudkom. (09.08.2018)

Jeden zcela zbytečný soudní proces, jednání hlavních hrdinů dost pitomé a k tomu flashbacky působící, jako by byl střihač permanentně zhulenej. Celkově tedy spíš podprůměrný film, ale vyložená blbost to taky není. Prostě své diváky si jistě najde, ale víc bude asi těch, kdo budou při sledování pokukovat po hodinkách. (05.10.2009)