Ten den přijde

Vesmírna odysea 1969 v dánskom vydaní. Nie však o neposlušných strojoch, ale o "neposlušných" deťoch. Nechcem si ani predstavovať, ako to v tých časoch skutočne v týchto domovoch fungovalo, ale musela to byť sila, keďže sa tejto téme venuje nemalé množstvo severskej kinematografie. Možno si poviete jeden z mnohých (filmov) a možno vás ani nijako špeciálne nezaujme...to nechám na vás. Ja som spokojná. Možno je to tým, že keď filmy prekladám a teda ich pozerám pomaly a niektoré scény vidím niekoľkonásobne za sebou, mám pocit, akoby som film dokázala viac precítiť a všimnúť si aj ten najmenší detail, ktorý môže pri klasickom jednom pozretí uniknúť. Chlapci to zahrali skvele, Lars Mikkelsen úplne geniálne a ako bonus som tam ešte mala aj môj milovaný "zásah prozreteľnosti". Ja ku spokojnosti niekedy naozaj viac nepotrebujem... (07.03.2017)

Naprosto dokonale zpracovaný důkaz toho, že naděje umírá vždycky jako poslední. A že v nespravedlivém světě se bez boje nedá vyhrát pouhým čekáním či zbabělým ústupem. Dánové mě už srdceryvným Honem přesvědčili, že jim mám u sebe nechat otevřené dveře a mrazivým dramatem Der kommer en dag mě naprosto přesvědčili o svém filmarškém umu. Tam, kde mě zcela odrovnala role Madse Mikkelsena ve výše zmíněném Honu, tam mě uchvátila role jeho méně známého, za to stejně herecky kvalitního bratra Larse, u kterého pevně doufám, že jsem jej neviděl naposledy. Dětské role na výbornou, neviděl jsem prozatím důvěryhodnější výkony takto mladých tváří. Na konci i slza ukápla. Doporučuju každému, kdo má rád filmy alespoň z poloviny stejně tak jako já. Jsem ohromně vděčný, že mohu dlouho očekávaný tisící komentář udělit zrovna tomuto dílu. P. S. Nestává se mi moc často, jak strašně mě uchvátí název snímku. Tenhle tak mocně sedí k celému příběhu, až bych jen za takovou maličkost přidal další hvězdu. (20.10.2018)

I keď severania nakrúcajú filmy o "bývalých" pomeroch v polepšovniach a sirotincoch vo veľkom množstve (napr. Zlo, Kráľ z ostrova Bastoy, Útočisko) nerobí mi problém oddeliť tento film od ostatných. Vďačí za to nielen vynikajúcemu castingu (riaditeľ i obaja chlapci), ale i dokonalo zvládnutej atmosfére beznádeje a gradácii napätia. Úžasná bola aj živočíšna vynaliezavosť malých delikventov, ktorá čelila kolektívnemu strachu chovancov a súdržnosti vychovávateľov. Larsa Mikkelsena som videl po prvý krát, ale som presvedčený, že desivejších záporákov veľa vo svete filmu nie je. (06.01.2020)

Nie je jednoduché hodnotiť film, v ktorom je útok na emócie hlavným ťahom na bránku. Rôzne ústavy a inštitúcie, kde je šikana často tolerovaná a prehliadaná, nie sú žiaľ nič výnimočné. Násilie, páchané z pozície sily, je jedno z najhorších. Obeť je zväčša odkázaná len na pomoc „vyššej“ sily, čo bezmocnosť ešte viac zvýrazňuje. Jediná možnosť je potom únik. Napríklad aj do sveta fantázie. Elmerova empatia a schopnosť tvoriť príbehy, aj keď často vymyslené, priniesli do pochmúrneho sveta násilnej disciplíny náznak ozajstného života. A začiatok zmeny a vzdoru. Pomoc, vo forme vnímavej učiteľky a inšpektora, ktorý svoju prácu berie vážne, urýchlila nevyhnutné. Film, ktorý síce nie je ojedinelý, ale rozhodne nie zbytočný. (14.03.2017)

Čo sa mňa týka, tak za posledné roky ide o jeden z najlepších dánskych snímkov, pričom na túto smutnú tému je to to najlepšie čo som doposiaľ videl. Námet prevýchovy detí v nápravných centrách alebo detských domovoch nie je u severanov vôbec zriedkavý, no ešte tu nebolo nič tak komplexné a po všetkých stránkach dokonale vyvážené ako práve tu. Nenašiel som tu ani jednu chybičku, nič čo by mi aspoň trocha vadilo. Naopak. Je tu všetko, čo na výnimočnú drámu treba. Film ma vtiahol do príbehu dvoch bratov už hneď od začiatku a potom až do konca mi kmásal srdce. Neobyčajne pútavé, že človek až skoro zabudne dýchať, atmosferické, technicky precízne zvládnuté, pekná kamera, emotívna stránka až niekde v oblakoch (no pritom nie sentimentálne ani patetické), smutné, kruté a chladné tak, ako to vedia len severania. A to pritom pri všetkých tých smutných veciach sa nezabudlo aj na niečo pozitívne - na dojímavú bratskú lásku, ktorá tu bola opísaná neobyčajne hrejivým spôsobom. A ku koncu dokonca prišlo aj na veľkú dávku napätia, pričom sa tu režisér s divákom pekne pohral. BRAVOOOO, veľký filmový zážitok! (13.03.2017)