Zapatista

Subkomandant Marcos (dnes subcomandante Galeáno) je výnimočnou postavou hnutia za oslobodenie od okov mocenského zotročovania. Nik poriadne nevie ako vyzerá - jeho tvár aj v dokumente je neustále zakrytá kuklou zo šatiek. Vidieť len oči. Počuť hlas. Okrem krytia je to odôvodnené aj filozoficky - nie je dôležitý vodca, dôležitý je kolektívny hlas vzbúrených Indiánov. Vzbúrených nie za dosiahnutie mocenských alebo politicko - inštituciálnych pozícií, ale za dôstojný život, vzdelanie, pracovné podmienky a slobodné vyjadrenie názoru domorodcov. Nik presne nevie, prečo sa zapatisti - držitelia odkazu chýrneho mexického revolucionára Emiliana Zapatu - rozhodli vyjsť z ilegality do verejného priestoru práve v Chiapase. Možno to boli práve otrasné životné podmienky a chudoba pôvodných obyvateľov. Po počiatočných úspechoch spočívajúcich v obsadení niekoľkých priľahlých miest a po následnej vojenskej kontraakcii sa zapatisti stále snažia vybudovať autonómne územie s vlastným školským a zdravotníckym systémom, ktoré by fungovalo na princípe samosprávnej netotalitnej štruktúry s pravidelne rotujúcimi správcami a s prerokovaním všetkých záležitostí so všetkými členmi komunity až po dosiahnutie súhlasu od všetkých. Mnoho podnetných myšlienok skrýva dokument oboznamujúci nielen so snahami Indiánov po autonómii ale aj o doslova besnom snažení oficiálnej mexickej vlády zastrašiť, vyhnať, zničiť a znásilniť tých, čo si dovolia nielen myslieť, ale hlavne konať autonómne a nezávisle. Marcos ako intelektuál, spisovateľ a filozof sa ukázal byť skutočne cenenou a hybnou silou tohto hnutia a napriek tomu, že sa neautoritársky stiahol do ústrania, výsledky jeho práce v podobe autonómnych škôl pre indiánov, fariem a nadobudnutia zdravého sebavedomia pri vyjednávaní s úradmi i armádou pretrvávajú. Napriek slabšej formálnej stránke dokumentu dávam maximálne hodnotenie. Pretože indiáni z Chiapasu si to jednoducho zaslúžia a rovnako tak neúnavný subcomandante Marcos, s ktorým si mimochodom o spôsobe presadzovania revolučných myšlienok a organizácie utláčaných svojho času dopisoval aj Egon Bondy (táto korešpondencia bola sčasti aj publikovaná). A na záver miesto poznámky knižný tip: zapatistická detektívka Nepohodlní mrtví (Co schází, to schází) od autorov: Subcomandante Marcos & Paco Ignacio Taibo II (nakladateľstvo Pavel Mervart v spolupráci s nakladateľstvom Československej anarchistickej federácie, Praha 2012). (02.12.2014)

Zaujímavé myšlienky tam rozhodne sú, no dokumentu chýba história hnutia, chýba mu detailný popis alternatív, ktoré toto hnutie ponúka a aj napriek veľmi inšpiratívnemu dokumentu o ľuďoch, ktorí sú možno aj veriaci, ale chytili do rúk zbrane v samej podstate na obranu a správajú sa dosť podľa anarchistických pravidiel a sú tŕňom v oku kapitalistom, tak je škoda, že to nie je úplne príkladný dokument. Z toho, čo tak povrchne o nich viem, im aj fandím a na určitý študentský dokument, z ktorého mali ísť peniaze aj na dobrú vec, je to celkom slušné. (03.04.2015)