Reklama

Reklama

Ana, má láska

(festivalový název)
  • Rumunsko Ana, mon amour (více)
Trailer 3

Obsahy(1)

Toma (Mircea Postelnicu) a Ana (Diana Cavallioti) se potkávají na univerzitě. Vzniká mezi nimi milostný vztah plný naděje a snů, zahlcený pocitem, že se oba vzájemně moc potřebují. Ana má komplikovanou situaci v rodině a trpí těžkými záchvaty paniky. Toma je šokován a současně fascinován hlubokým zoufalstvím, které vidí u milované Any. Toma dává Aně plnou podporu a zavede ji za několika lékaři. Zároveň se oba začínají izolovat od svých rodin a přátel. Zdá se, že slabost Any Tomu jen posiluje. Když Ana otěhotní, zajde na terapii založené na psychoanalýze. Z ní odchází jako posílená osobnost. Ale tím se současně začíná svět Tomy hroutit... (mac000)

(více)

Recenze (2)

viap 

všechny recenze uživatele

Po filme pozícia dieťaťa, kde Calet Peter Netzer zasadí do rumunskej spoločnosti vzťah rodič - dieťa , si v Ana, mon amour zobral pod drobnohľad vzťah muža a ženy - najprv milenecky, potom manželsky. Je to romantická dráma, s komplikovanou štruktúrou , ktorá sa nebojí ukázať aj škaredé stránky lásky a vzťahu Veľmi sofistikované je použitá Freaudová psychoanalýza , Nietzscheho filozofia, ale aj náboženstvo a moderná medicína.. Divák so zakladanými znalosťami psychoanalýzy ľahko pochopí , čo sa s postavami deje / napr. panické záchvaty Anny v kontexte s chovaním jej otčima, žiarlivosť a zlyhanie Tomasa s vplyvom dominantného rodiča a.t.d./ Miestami, najmä v druhej polovice je chronológia filmu porušená, sú nejasné a zbytočné odbočky v čase.Ale režisér našiel elegantným spôsobom vyriešiť časovú líniu - prechod v čase je poznačený meniacimi sa účesmi postav. .Tento film určite si vyžaduje aj opakované pozretie, aby bol úplne pochopený. ()

tidwell 

všechny recenze uživatele

Dvouhodinová variace na téma bezradnosti ve stylu rumunské nové vlny. Deskriptivně zachycený postupný rozklad mileneckého vztahu násobený umělými vsuvkami v podobě psychoanalytických kvazidialogů a pokusů léčit neurózu pravoslavím. Anina psychická nemoc, která je sama o sobě závažným, smutným tématem (a příběh by se na ni měl soustředit), režisérovi slouží jen jako záminka pro depresivní obrazové kreace beze smyslu. Bohužel, takový film nemůže nic říci ani o životě s psychickou nemocí, ani o problematických vazbách dětí na rodiče... ()

Reklama

Reklama