Reklama

Reklama

Prvý transport

(TV film)
všechny plakáty
Slovensko, 2017, 52 min

Obsahy(1)

Z tisícky transportovaných dievčat ich prežilo 20... (STV)

Recenze (2)

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Dňa 25.3.2017 pri príležitosti 75 výročia bola v areáli bývalých kasárni pod Stalinovým štítom (neskôr Gerlachovským štítom, neskôr Štítske kasárne a dnes gymnázium ul Kukučínova) odhalená pamätná tabuľa. Tá je venovaná tisícke mladých dievčat a žien, ktoré boli v tejto budove zhromažďované od 20.3. do 25.3.1942 z celej Šaríšsko- Zemlinskej župy (z Kežmarku, Popradu, Levoče, Matiašoviec, Prešova, Ľubotic, Košíc, Stropkova, Svidníka, Malcova, Bardejova, Zborova, Rožkovian, Kolboviec, Humenného, Michaloviec a Sniny). 25.3. sa presunuli peši 1,1 km do areálu kasárni v Poprade – Stráže (proviantný sklad), kde boli pristavené vagóny pre dobytok, prinútili ich nastúpiť a večer o 20 hod. 20 minúte po trase Poprad- Žilina- Čadca- Zwardoň- Osvienčim ich previezli do koncentračného tábora. Išlo o prvý transport z územia Slovenského štátu do koncentračného tábora a na druhý deň odišiel aj druhý transport z Bratislavy a tak do Osvienčima prišlo 26.3.a 27.3. 2000 Sloveniek. Patrili medzi prvé obyvateľky týchto bývalých kasárni a ony museli pracovať na výstavbe tábora v Brezinke II. (Auschwitz-Birkenau). Zloženie prvého transportu z Popradu bolo nasledovné 297 dievčat bolo vo veku od 16 do 19 rokov, 521 žien boli dvadsiatničky, 141 vo veku cez tridsať rokov, 40 štyridsiatničiek a jedna 58 ročná Etela Jagerová z Košíc, ktorá do transportu odišla namiesto svojej dcéry (zomrela v KT 5.9.1942). Z tisícky žien a dievčat zomrela jedna počas presunu do Osvienčima, na druhý deň 27.3.1942 zomrela ďalšia Johana Grünwaldová z Košíc a na ďalší deň Marta Kornová z Prešova. Mnoho s nich vydržalo po celú dobu troch rokov až do pochodu smrti, ale oslobodenia sa dožili iba: Berta Berkovitzová (1948) zo Svidníka, Katarína Danzingerová (1843) z Malého Šariša, Erna Drengerová z Humenného, Matilda Friedmanová (1890) z Luky pri Prešove, Margareta Friedmanová (1019) z Kolboviec pri Prešove, Lenka Grunwaldová (1735) z Popradu, Ružena Graberová (1649) zo Sniny, Magda a Oľga Hartmanove z Rožkovian pri Prešove, Klára Herzová (1354) z Kežmarku, Perel Kaufmanová (1461) z Maľcova, Magda Moskovicová (1297) z Prešova, Piri Randová (1342) z Levoče, Libuša Reichová (1173) zo Stropkova, Edita Roseová z Matiašoviec, Jean Rosnerová (1188) z Ľubotic – Šarišské Lúky, Mimi, Regina a Cecilia Schwarzove (1064, 1065, 1066) z Michaloviec, Sara Trattnerová zo Zborova a jedina žijúca, ktorá podávala svedectva pri príležitosti 75 výročia vtedy 16 ročná a dnes 92 ročná Edita Friedmanová- Grosmanová (237) z Humenného. Pri tejto osobe ma udivilo trojciferné číslo (237) všetky východniarky začínali od čísla 1000. (Neviem a nerozumiem tomu). Zoznamy osôb sa začali robiť až v roku 2012, za pomoci USC Shoah Foundation a Yad Vashem sa ich podarilo upresniť. Pôvodné záznamy z prvých dvoch transportov boli zničené v snahe vymazať tieto dievčatá a ženy z histórie. Cieľom tohto dokumentu bolo prostredníctvom očitého svedka poukázať na najtemnejšie stránky našich dejín. Slovensko výrazne zaostáva v dokumentárnej tvorbe z tohto obdobia a podľa môjho presvedčenia nie je ani veľká snaha túto časť našich dejín zo Slovenského štátu a Hlinkových gard objasňovať. Veď priami svedkovia nám rýchle vymierajú a archívy sa len pomaličky otvárajú. () (méně) (více)

Forsberg11 

všechny recenze uživatele

Ku koncu až neuveriteľne trápny feministicko-neoliberálny propagandistický grc, ktorý som s ťažkosťami dopozeral. Zaujímavé sú na tomto dokumente snáď len autentické výpovede žien, ktoré prežili prvý transport a tri roky v Osvienčime. Ale aj to už bolo mnohokrát detailne opísané v iných dokumentoch. Takto nasilu so zrejmou snahou ovplyvňovať mienku diváka už o chvíľu otvoria oči aj najvernejším ovciam. Ale snaha bola a granty sú rozdané... 40 %!! ()

Reklama

Reklama