Sedemdesiat sukieň mala
Československo,
1949, 98 min
Režie:
Ján KadárKamera:
Jozef MíčekHudba:
Tibor AndrašovanHrají:
Božena Obrová, Július Pántik, Hana Sarvašová, František Dibarbora, Ružena Struhárová, Mária Hanusková, Jolana Hollá-Mažáriová, Oľga Vronská (více)Obsahy(1)
Veselohra o mladom dedinskom dievčati, ktoré sa stretáva s novými životnými skúsenosťami vo veľkej továrni. Pomaly si zvyká na nové prostredie aj na nových ľudí a z dedinskej naivky sa stáva mladá žena s novými ideálmi. (oficiální text distributora)
Zajímavosti (21)
- Jedná se o jediný snímek Jána Kadára realizovaný čistě na Slovensku. (P. J. D.)
- Jedná se o první čistě slovenskou komedii. (P. J. D.)
- Filmovalo se na Štrbském Plese. Natáčelo se také na nádraží v Tatranské Lomnici. (M.B)
- Režisér Ján Kadár o filme povedal: „Pre Katku som musel preč zo Slovenska. Boli v tom aj osobné veci, ale predovšetkým sa cez noc zmenil kurz, usúdilo sa, že už netreba nabádať ľudí k odchodu z vidieka do priemyslu, ale skôr naopak. Ale hlavne: film nebol dosť národný, dosť folkloristicky slovenský. To sa potom nazývalo ,buržoázny pohľadʻ.“ (Raccoon.city)
- Hudba Tibora Andrašovana nesie prvky komickej prostoduchosti. Vtipne vyskladal paralely medzi zvukom a obrazovými prvkami, ktoré dynamickým strihom pripravila Marie Kopecká. Tá chcela humornými detailami podčiarknuť zmätok na dedine v úvode filmu. Andrašovan vložil smiešny zvuk tuby pri naháňaní nezbedného prasaťa. (Biopler)
- Kvôli scénam odohrávajúcim sa v interiéri textilnej továrne bolo potrebné vybaviť demontáž pletacích strojov zo Svitu, lebo predmetné scény boli nakrúcané v barrandovských ateliéroch. (Biopler)
- V Československu si film v kinách pozrelo 2 519 859 návštevníkov. (Biopler)
- Súdruhovia videli v Katke pilotný film budovateľskej prestavby spoločnosti. (Biopler)
- Názov filmu ako dievčenského mena mal symbolizovať osud tisícok dievčat. Podporené to malo byť práve menom Katka, ktoré patrilo k najrozšírenejším menám na Slovensku. (Biopler)
- Autorom prvej verzie námetu bol novinár František Petro. Na výslednej podobe scenára sa mali podieľať aj Ivan Osvald a Pavel Blumenfeld, ale v titulkoch filmu neboli uvedení. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
- Jeden zo spoluautorov scenára Maximilián Nitra absolvoval dvojmesačnú prax v závode TATRASVIT, aby sa lepšie zoznámil s areálom továrne a podmienkami na pracovisku pre natáčanie do filmu. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
- Narozdiel od Slovenska sa v recenzii českého časopisu Kino zvolená forma veselohry dočkala ocenenia. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
- Film vyvolal veľkú politickú a spoločenskú diskusiu, k ohlasom z tlače a rozhlasu sa pridalo aj vystúpenie Jána Kadára na diskusii v Klube robotníkov a spisovateľov. Tam Kadár priznal že, si s problémom nevie rady a nevie k zobrazenému zjavu zaujať stanovisko. (Raccoon.city)
- Slovenská kritika vtedajšej doby filmu vyčítala nedostatok ideovosti, neorganický „pražský" humor a meštiacku formulu. Ján Kadár sa po kritike údajne definitívne rozhodol pre pôsobenie v Prahe. (Raccoon.city)
- Interiéry textilnej továrne sa nakrúcali a rekonštruovali v štúdiu na Barrandove. (Raccoon.city)
- Jiří Krejčík odmietol režírovať film, lebo sa mu zdal v porovnaní s realitou príliš optimistický. (Raccoon.city)
- Iný variant názvu filmu bol Copatý kapitán. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Vlada Kubenka (röntgenológ) predaboval Martin Ťapák. (Raccoon.city)
- Do filmu nebolo jednoduché obsadiť toľko mladých žien, a preto dievčenský kásting doslova vyčerpal regionálne divadlá. (Raccoon.city)
- Závod na výrobu pančúch, v ktorom pracuje Katka (Božena Obrová), sa nachádza v slovenskom meste Svit, nesie názov TATRASVIT a funguje dodnes. (Raccoon.city)