Šarlatová ulice

Chris ( výborný Edward G.Robinson ) je nespokojný v manželstve, sníva o kariére slávneho maliara a premýšľa, ako by to vazeralo mať mladú partnerku. Pokiaľ sa jednej noci nestretne s mladou ženou... Skúsený Fritz Lang rozohral skvelý noir, príbeh je poctivo vystavaný, motívy zainteresovaných sú jasné od počiatku. Možno je všetko až príliš jasné a divák už nebude nič prevratného očakávať, lenže je na veľkom omyle. 4+ (15.02.2014)

Veľmi, veľmi kvalitný snímok. Skutočne veľmi nenápadný a podceňovaný, hoci zbytočne. Fritz Lang to mal skrátka v sebe. Vedel sa vyjadrovať veľmi ľudským spôsobom a pútavou myšlienkovitosťou servíroval ťažké osudy jednotlivcov, kde často používal aj istý druh ostrejšej satiry. A je mi výsostne jedno, že úbohý hlavný hrdina bol príliš naivný. To, čo dielu pridalo na hodnoteniu okrem skvelej pozične tieňovitej Langovsky špecializovanej atmosfére s pálivým svedomím G. Robinsona (ten urobil iba to chudák, čo v sebe dusil celý život), bol zlomyselný vtipálek Dan Duryea a mrcha Joan Bennett. Táto skladačka dokonale pasovala 4,5. (12.10.2013)

Výborný atmosferický film-noir o tom, ako láska niekedy dokáže zatemniť rozum a pozbaviť človeka akéhokoľvek zdravého úsudku. Hlavne ak ide o niekoho, kto cíti, že ide možno o jeho poslednú príležitosť zaľúbiť sa. Joan Bennett tu bola nielen očarujúco krásna, ale i priam stelesnením mrchy, pravdepodobne si tu zahrala svoju najzápornejšiu rolu. Už horšia ženská postava snáď ani neexistuje. Koniec sa dal tak trochu čakať, no i tak ma celkom slušne zasiahol - úplne reálne... také niečo napísal snáď život sám. Slušný nadpriemer. 80/100 (21.03.2018)

Jeden z najslabsich noir filmov co som videl, k noiru my pasuje hlavne detektivka a tie riesit to, ako si kedajaky mental skrabe na papier svoje haky -baky a cmaranice. Fakt ako Edward G. Robinson hral uplne hovno a Joan Bennett nic nepredviedla. V strede filmu vladne k tomu este aj priserna nuda vatovo plane plky. 60 % (09.08.2016)

Až na ten debilní halucinačně stavěný konec stylový a hlavně podle dobových pravidel pečlivě uhlazený noiárek. Kolega Douglas mluvil v lektorském úvodu o Kitty jako o echt děvce, což ale ve filmu až na její poslední výstup příliš patrné nebylo. Vyčůranost tehdejší zcela jistě zůstala i v člověku dnešním. Skvělá práce kamery! Mé již několikáté setkání s Edwardem G. Robinsonem, a asi nikdy nezklamal. Osobně bych si uměl představit dva konce, první by v divákovi zanechal otazníky, druhý by byl smutný, ale ani jeden by nevyzněl tak do pitoma, jako to udělal Lang. Visions of Light 2012, kino Art, Brno. (03.11.2012)