Režie:
Josef MachKamera:
Karol KrškaHudba:
Tibor AndrašovanHrají:
Heda Melicherová, Martin Ťapák, Július Pántik, Magdaléna Balíková-Dziaková, Margita Dalmadyová-Skyvová, Karol L. Zachar, Gustáv Valach, Rudolf Bachlet (více)Obsahy(1)
Hudobno-tanečný film, ktorý oslavuje ľudovo - umeleckú tvorivosť slovenského národa. Príbeh o objavovaní mladých ľudí z rôznych krajov Slovenska, ktorí sa stávajú členmi profesionálneho kolektívu v súbore ľudových piesní a tancov. Prvý slovenský farebný film. V hlavných úlohách vystupujú zakladajúci členovia súborov SĽUKu a Lúčnice.
Film mapuje folklór Slovenska a je oslavou jeho tradičnej tvorivosti. Za príbehom mladej lásky Verony a Martina sa odvíja i prvé nadšenie povojnovej generácie a jej príklon k ľudovému umeniu.
(STV)
Recenze (41)
Keď si už nejaký film zaslúži byť prvý tuzemský farebný film, tak nech je to ten, ktorý zobrazuje našu dlhoročnú tradíciu - folklór. Naozaj veľmi zaujímavý námet a spracovanie. Slováci si význam muzikál však vyložili naozaj po svojom. Pokiaľ v tradičných muzikáloch je často vo všetkých pesničkách prerozprávaný dej, tu to bola len pekne naaranžovaná prehliadka ľudových pesničiek a tancov spojených do jedného príbehu a kde-tu sa objavila tá pravá muzikálová. Inak je príbeh naozaj primitívny, na humore sa pousmejú už asi len naše staré mamičky a babičky, ale myšlienka bola milá a vtedy to určite zaručene fungovalo. Navyše aj poniektorí herci boli drevení ako obyčajní horskí junáci a snaha hercov o hranie na hudobnom nástroji bola miestami až komická. A nakoniec aj hodnotenie je vďaka historickej a obsahovej dôležitosti mierne nadhodnotené. 60%. ()
Toto si vysloveně žádá komparativní studii se Zítra se bude tančit všude. Ale tohle je taky bezva. Tolik usměvavých lidí na traktorech, nové továrny a ocelové mosty oslavené tancem... Tolik energie, barvy, vidět to v kině, mohl by se dostavit infarkt. Je mi to skoro až líto, ale ani proslulá Cesta ke štěstí se Švorckou nemá tak působivé traktoristky, jak tohle barevné veledílo. Mach krátce před tímto barevným opusem natočil dvě agitky s velkým A, lepší průpravu mít zřejmě nemohl. Plus musím pochválit DVD edici SFÚ a SME, která se sice k nám dostává až s mnohaletým zpozděním, ale nakonec přeci. ()
Ľaľa - muzikáľ! A akýže, aký - nô predsa taký - írečitý! Asi najvydarenejší propagandistický film 50. rokov. Pretože na budovanie monštruóznych stavieb socializmu - oceliarní, železiarní, betonárok a mamutích hydrocentrál vábi príbehom lásky prostého bodrého chlapa z hôr s veľkou dušou k spolurodáčke, ktorá sa vydala hľadať šťastie z hôr do studnice folklóru do Bratislavy. Na rozlúčku nechala nápadníkovi odkaz v podobe veľkého vtáčieho pera. Ten si ho zastrčí za klobúk a fujas Matias do Bratislavy! Tam v nádherných interiéroch Rusovského kaštieľa nájde frajerku v zápale ľudovoumeleckej práce. Dejú sa tam doslova zázraky: za každými dverami iná tancujúca, spievajúca či hudobná družina. A aj iné divy vidno: z maliara-natierača, traktoristky i poštárky sa stávajú rozradosteno ujúkajúce, spievajúce a tancujúce súčasti folklórnych kolektívov. A taký je celý film. Hoci má zdanlivo nejaké postavy - hlavnou postavou je ľud, národ, v rôznych formách a variáciách. Tu radno podotknúť, že tance i kroje sú jednoducho skvelé, piesne tiež, ľudovky sa miešajú s komunistickými kolektivistickými agitkami, ktoré skvostne otextoval básnik Vojtech Mihálik. Nuž a záverečný symbolický tanec v krojoch v pozadí gigantických úspechov socialistického stavebníctva jednoducho nemá chybu! 5 hviezd z piatich! ()
Film laureáta státní ceny Josefa Macha „Rodná zem" ukazuje jako dosud žádný slovenský film krásy slovenských hor. Exteriéry tohoto filmu byly natáčeny v Bielovodské dolině pod Belanskými Tatrami a ve Ždiaru. Ke spolupráci na filmu přizval režisér Mach soubor SĽUK, soubor Lúčnici a mnoho lidových umělců. Někteří členové SĽUKu vytvořili i hlavní postavy filmu, Hedviga Melicherová Veronu, Gita Dalmadyová Zofku, Martin Ťapák Martina. Členům souboru připadl také odpovědný úkol vybrat z bohatého materiálu slovenských tanců několik, které by nejlépe charakterisovaly bohatost a živelnost tanečního projevu slovenských lidí; proto zařadili choreografové Martin Ťapák, Juraj Kubánka a Štefan Nosál do filmu myjavský tanec „bunkošový", „cepíkovy" tanec z Horehroní a východoslovenský „čapášový". Výběr písní pro film, měl-li representovat svéráznost slovenské lidové hudby, nebyl také snadný. Hudební skladatel Tibor Andrašovan vybral písně tří typických slovenských oblastí — ze středního Slovenska z okolí Detvy, goralské písničky severního Slovenska a východoslovenské písně s prvky ukrajinskými a maďarskými. -Z práce všech těchto umělců vznikl radostný film, jehož hodnoty jsou především v jeho dokumentární části, to je v reprodukci písní a tanců, a pak v překrásných záběrech slovenských hor, které dokazují, že jen pod nimi se mohu zrodit, žít a tvořit i v dnešní době právě takoví lidé, kteří chtěl film ukázat. POZNÁMKA: Režisér Josef Mach natočil od r. 1946 filmy „V horách duní", „Velký případ" (oba ve spolupráci s Václavem Kubáskem), „Nikdo nic neví", „Na dobré stopě" „Zelená knížka", „Vzbouření na vsi", „Rodinné trampoty oficiála Třísky", „Racek má zpoždění". Za film „Akce B" byl v r. 1952 vyznamenán státní cenou. — Scénárista dr Ivan Bukovčan je spoluautorem námětu k filmu „Katka", spoluautorem scénáře dokumentárního filmu „Tatranský pohár", autorem scénáře filmu „Boj sa skončí zajtra" a autorem námětu a spoluautorem scénáře k filmu „Mladá srdce". — Kameraman Karol Krška natočil filmy „Varúj", „Vlčie diery", „Priehrada", „Mladá srdce". Za práci na filmu „Boj sa skončí zajtra" byl vyznamenán v r. 1951 státní cenou. — Hudební skladatel Tibor Andrašovan napsal hudbu k filmu „Katka". Filmový přehled 9/1954 ()
"A nechceš aj hory prenášať?" "Aj to sa dá, keď človek chce." Na Slovensku také farebně aneb jak vznikl budovatelský folklór!! :o) Lahůdka pro fajnšmerky lidových písní a tanců. Hodně barev a budovatelského nadšení. Od začátku je patrné, na co je zaostřeno. Snímek má velkou výpovědní hodnotu právě díky době vzniku a jak byl koncipován. Je to natolik čitelné, že si to každý bez potíží přebere. Ovšem mládež jednoucí slovenskou krajinou na traktoru a zpívající k tomu budovatelské folklórní písně, to povyšuje první farebný film na skvělou komedii!! :o) ()
Úžasný a barvitý folklór lidové tvořivosti souboru Lúčnica tanečníků a zpěváků. Zajímavosti tohoto filmu jsou, že velké interiéry byly postaveny podle stavby panského kostela v Rusovciach a natáčeli se v Praze na Barrandově a v Hostivaři. Menší interiéry potom v Bratislavě. Exteriéry samozřejmě v překrásné Bielovodskej doline pod Belianskými Tatrami a Ždiari. Příjemný film, který neztratil kouzlo ani po tolika letech. ()
"Odkiaľ si?"..."Ja..., z Tatier, z Javoriny!" Prvý slovenský farebný film si asi nemohol vybrať lepšiu tému na prezentáciu farieb. Folklór, krásne farebné kroje, nádherná príroda, lesy, Tatry, no nádhera. Filmy spojené s tancom a spevom veľmi nevyhľadávam, ale tu je všetko tak prirodzené, film má v podstate úplne jednoduchý príbeh, ale je pospájaný nádhernými tanečnými a speváckymi číslami a na každé z nich je radosť pozerať. Asi najlepšia sa mi zdala scéna s názvom "schôdza" . Výborný text, spev a keď som v dave spoznal úplne mladučkého Vlada Mullera, skoro som odpadol od údivu. (1. minúta 40 sekunda v priloženom videu schôdza). Komunistická propaganda tu je trochu cítiť, výrazná červená tu má silnú dominanciu a v postavách poznávate robotníkov, traktoristku, poštárku alebo maliara. Celkovo som veľmi milo prekvapený, film vôbec nezostarol, je stále veselý, plný farieb a energie a tie krásne zábery na Tatry, to je niečo nadpozemské...Odpúšťam i toho Gottwalda na stenách...O niečo podobné sa pokúšal i M. Ťapák ml. s Tancom medzi črepinami , ale toto neprekonal. 80%. ()
Když do svého hodnocení vměstnám veškerý respekt ke krásným obrazům přírody, dobovým krojům, tradicím, folklóru, a hlavně k životnímu elánu postarší mládeže ze slovenské dědiny padesátých let, vyčerpám vlastně vše, co jsem si z filmu vzal. Mnoho písní, nadšení a budovatelských symbolů. Ve slovenskému filmu hojně zobrazovaný folklor je tentokrát zarudlý. Daleko raději mam samostatnou tvorbu Martina Ťapáka, či Karola L. Zachara. ()
toto bol (tak sa mi zdá) prvý slovenský farebný film, ktorý svojho času zaznamenal veľký úspech a zabezpečil pomerne veľký úspech či už hercom ako bol Zachar, Pántik (ktorý tu bol skvelý) alebo Romančík či iní, ale aj napríklad skladateľovi hudby T. Andrašovanovi, ktorý zložil naozaj rezkú muziku (a muzika je v muzikáloch naozaj podstatná zložka) no a taktiež M. Ťapák, ktorý sa folklóru venoval naďalej (v tomto filme okrem titulnej úlohy martina bol spoluatorom choreografie). I keď s odstupom času mnoho scén vyznie nechcene smiešne a budovateľský zápal spájaný s romnatikou a inšpiráciou prácou tak typický pre 50. roky môže pôsobiť naozaj humorne, jedná sa preda len o dokumentárne pomerne hodnotný (aj keď nie presne, lebo pravý folklór je trochu deformovaný a prispôsobovaný) a živelne pestrý a dynamický film, ktorý rozhodne má svoje miesto v slovenskej kinematografii. ()
Takže treba uznať, že si tvorcovia dali záležať na tom, na čom si mysleli, že si treba záležať dať. Čiže na filme ako estráde. Tá funguje, tanečky a spev sú fajn. Len prečo sa to tvári ako hraný film. Respektíve prečo vznikla vôbec túžba natočiť niečo takéto ako hraný film. Spočiatku sa zdá, že nás čaká skutočný dej s peripetiami a vývojom, lenže ani náhodou, všetko sa rieši ako šibnutím čarovného prútika a prednosť dostáva ľudová zábava. Som rád, že som niečo také videl, ale to neospravedlňuje dramaturgickú nudu. A tie naše baby tu tiež teda nie sú nič moc. ()
Ak vnímam Rodnú zem (inak jeden z prvých filmov, ktorý som videl v kine) ako komédiu, tak je stráviteľná aj v súčasnosti. Možno iba pre mojich rovesníkov, ale to je osud väčšiny filmov, že oslovujú iba užšiu vekovú skupinu. I keď pri silnom národno-folkloristickom cítení, aké má Marina111 to ide naprieč generáciami. Pre mňa je zasa zvláštny pocit vidieť hercov, ktorých som obdivoval v mladosti, a z ktorých už ani jeden nežije. ()
V dobách, kedy neexistovala žiadna Superstar, alebo X – factor, ktorý by ponúkol príležitosť potencionálnym talentom, bol stvorený film Rodná zem. V Rodnej zemi je Karol Zachar hľadač talentov, ktorý chodí po dedinkách a berie si odtiaľ švárnych chlapcov a dievčatá – ktoré vedia spievať, hrať a tancovať, do Bratislavy. A potom vo svojom veľkom krúžku až škole – necháva rozozvučať struny, rozhýbať nohy a rozkričať hlasy, ktoré sa nesú celou budovou a sú ukážkou toho skutočného slovenského dedičstva. Na to, že je Rodná zem prvý Slovenský farebný film si nepočína najhoršie. Folklór a ľudová slovesnosť a tradície na pozadí typickej Slovenskej dediny definujú našu históriu a naše zvyky a preto sa počas rozvoja Slovenského filmu našlo veľa tvorcov, ktorých práve tento prvok lákal. Či už to bol Martin Ťapák, ktorý tu stvárnil hlavnú úlohu Martina, alebo Paľo Bielik, pre ktorého boli dedinky pod Tatrami tým pravým orechovým, bola to téma, ktorá bola stále aktuálnou. Český režisér Josef Mach vytvoril skvelú poctu našej kultúrnej tradícií, za pomoci Bukovčanovho scenára a Krškovej kamery. Aj keď je film skôr o tanci a speve – tieto prvky sú vo filme funkčné a prakticky bez slabých miest – dejové línie, ktoré majú filmu dodať príbeh sú na tom horšie. Nefungujú tak ako by mali. Hlavne preto, lebo tanec a spev je vo filme dominantný. Tieto miesta pôsobia rušivo a film celkovo spomaľujú. Obhliadnuc od toho sa ale jedná o znamenité dielo, ktoré máš čo ponúknuť aj dnes. ()
Nečekala jsem něco tak milého, netušila jsem, že to bude pro mne taková srdcová záležitost! Tak krásné slovenské písně a tance a taková radost a elán, že dokázaly přehlušit všechno, co připomíná, že fim byl natočený v r. 1953. A k tomu ty nádherné kroje a autentické záběry Tater. Tohle když milujete, přenesete se i přes ty družstevníky a traktory poplatné době. Ale pozor! Není to jen sentimentální vzpomínka na časy dávno zaniklé, není to jen mrtvá minulost. Jen zkuste vyslovit na Slovensku slovo "karička", no, jen to zkuste a něco uvidíte! ()
Velice mile mě tento film překvapil..nejsem sice nijak folklorně založený, ale od prvních tonů jsem byl vtažen do děje, kde všechno žilo s úsměvem, s nadšením a já strávil příjemných sto minut ()
Oslava najväčších slovenských ľudových krás, zvykov a tradícií. Optimizmom dotláčané krásne spevy v jedinečnej tatranskej atmosfére. Akurát nečakajte žiadne filmové jadro, žiadne herecké esá. A ešte tie dialógy idú dosť mimo mňa. ()
Po práci duševný odpočinok! 1) Organické propojení lidových a budovatelských písní je obdivuhodné stejně jako taneční, hudební i pěvecké výkony protagonistů ze SLUKu a Lúčnice. Zejména závěrečný industriální tanec doporučuji ctěné pozornosti. 2) Pěkní tanečníci činí tento quasi muzikál atraktivnějším. 3) Dnešnímu divákovi film poskytne i zajímavé povyražení - jak použitým dabingem (kdo film sledoval, ví, o čem mluvím), tak i roztomilými cimrmanoidními dialogy. 4) A kdyby nic jiného, tak můžete obdivovat krásu slovenských Tater a vpravdě nádherné lidové písničky. ()
No veru, bola doba, kedy sme vedeli tocit aj kvalitne filmy /Rodna Zem, Vlcie Diery ...../a skoda obrovska, ze teraz /po roku 1989/ tocime jeden vykal za druhym. Dobre, teraz naspat k filmu Rodna Zem. Scenar nie je nijako uchvatny /jednotlive sceny na seba dost volne nadvazuju/ a je tu aj silna budovatelska atmosfera 50. rokov. K pozitivnemu hodnoteniu filmu vsak prispieva vyborna prehliadka slovenskych ruralnych /rozumej ludovych/ zvykov a hudby. K tomu partia hercov, ktori sice uz vymreli, ale rozhodne vedeli hrat : Romancik /moj oblubeny herec - neskor hral v kultovom Kladive na Carodejnice/, Pantik /nemam ho rad/, Adamcikova, Ponicanova .... 72 % ()
Uprimne ocenuji slovensky lidovy folklor a nadhernou venkovni kulisu. Pisne a tance se mi moc libily. Hezka kamera a 70 let, uz archivnich zaberu..., je proste krasne videt. Jako film, nedej boze scenar me to vsak, naprosto minulo. ()
Film podla mna predstavuje slovensky filmovy ludovy klenot. Predstavuje zaciatky SLUKU ako aj mladych uz vtedy vybornych hercov ako Pantik, Valach, Ťapak, Zvarik a najme Karola L. Zachara ako vyhladavaca talentovanych tanecnikov a spevakov do vtedy zakladajuceho Slovenskeho ludoveho a umeleckeho kolektivu. Tento nam stale robi dobre meno po celom svete. Prekrasne celym filmom sa nesie ludova hudba a spevy zo vsetkych regionov Slovenska, ktora neda pri tomto filme iba len tak sediet. - http://www.youtube.com/watch?v=8eCsMJ5KHhY, http://www.youtube.com/watch?v=DMNrrqXJFGU&feature=relmfu ()
budovatelske zlo, ale pro ovcaky dobre ()
Související novinky
Zemřel režisér Dušan Klein
Ve věku 82 let zemřel oblíbený režisér Dušan Klein. Kvůli svému židovskému původu byl jako dítě internován v koncentračním táboře Terezín. V 50. letech se objevil v dětských rolích ve filmech Můj… (více)