Bolest a sláva

Tak Pedro tentokrát uspokojí skôr tých svojich fanúšikov, ktorí majú radšej jeho pomalšiu a menej extravagantnú tvorbu. Pritom ale scenár nie je tak priamočiary, ako sa zdá počas pozvoľného plynutia deja. Skáče sa po časových osiach a na záver si Pedro pripravil jedno slušné prekvapenie. Všetko je ale vďaka tempu veľmi prehľadné a zrozumiteľné. Spočiatku sa hrá aj na komediálnu nôtu, ktorá začne byť časom trochu repetetívna, koniec sa ale nesie v emocionálnejšej rovine. Za mňa spokojnosť, ale Bolesť a sláva nie je film, ktorý bude režisérovými fanúšikmi prijatý jednoznačne kladne. (22.05.2019)

Malé chlapčisko, žijúce kdesi v španielskej jaskyni na začiatku 60. rokov, môže byť kľudne i Pedro Almodóvar, a už vtedy sa u neho prejavovala veľká láska pre kinematografiu (najmä obľuba Hollywoodu). A práve o tom, v dvoch čas. rovinách, nakrúca i Bolesť a slávu, kedy v dospelosti sa Antonio Banderas zhosťuje neľahkej úlohy (roly), plnej spomienok, bolesti a drog. A je to celý Almodóvar, od päty až po hlavu. Teda, aby som bol presný, v tomto vyznení ide o filmového režiséra, postavu-Salvadora Malloa, ktorý po tridsiatich rokoch chystá opätovné uvedenie jeho filmu- „Chuť” , kedy zároveň navštevuje herca, ktorý v ňom hral (Alberto Crespo), a ten ho súkromne zasväcuje do drogového opojenia, počas ktorého sa vo svojich myšlienkách vracia do detských čias, keď žil so sexy mamou-Penélope Cruz, že by som si prial byť aspoň na chvíľu jej filmovým synom. Okrem toho má veľa zdravotných potiaží, a k ním sa postupne pridávajú citované drogy+alkohol, a tak vidno, že vôbec nedodržuje zdravý životný štýl, čo mu je na míle vzdalený. A zhruba takýmto štýlom prebieha aj samotný film, čiže našťastie sa nekoná variácia na môj milovaný Sunset Boulevard, ba ani na 8½ a Americkú noc, a už vonkoncom nie, že sa budete nedajbože dívať na nové Cinema Paradiso. Na to, že vo filme vystupuje postava filmového režiséra, je to extra skúpe, aby som trebárs zhliadol aspoň film (o) vo filme, bohužiaľ mával úplne iné starosti, než aby mohol nakrúcať filmy, tak ako mu káže profesia ! Jedna z určite slabších „almodóvaroviek” , ktorá sa podľa mňa teší nie až tak zaslúženej popularite, ale skutočný režisér má veľmi zvučné meno, a tak každý ďalší, nový film je veľkou „udalosťou” festivalov... (21.09.2019)

Nekonečná Almodóvarova recyklace vede k velmi nudným výsledkům. Vzpomínání na minulost a dětství je momentálně v kurzu. Roma díky tomu loni triumfovala, tak proč nezkusit něco podobného. Herecký ansábl plný starých známých jistot a naprosto nezajímavé dění vede pouze k zapomenutelnému dílu z Almodóvarova portfólia. (23.02.2020)

„V nocích, kdy souběžně cítím vícero bolestí, věřím v Boha a modlím se k němu. – Když cítím jen jednu bolest, jsem ateista.“ Film o životě a efektu motýlích křídel, který evokuje spíše do vlastního ocasu kousajícího se hada, svlékajícího jednotlivé vrstvy kůže. Barevná nenucenost a šedivá obsažnost společně navozují dojem díla, jež otázky spíše odpovídá než klade. Silná autorská vize zde ale paradoxně není v rozporu s diváckou možností vkládat si do něj některé vlastní představy, interpretace…; film se díky tomu dokáže dostat docela pod kůži. Retrospektivní hra s retrospektivou, retrospektivní hra s divákem, můj první kontakt s Almodóvarem. (18.01.2020)

Od Almodovara si nenecham ujit jediny film. Jeho posledni dilo me bohuzel zklamalo a to zejmena pribehem, ktery me tolik neoslovil. Mozna jsem i postradal vyraznejsi zenskou roli. Herecke vykony slusne, nikdo ovsem neexceloval jako v jinych filmech tohoto rezisera. Po technicke strance vse dokonale jako vzdy. Krasne interiery a hudba. Videno v ostravskem Artu, deset divaku. (26.05.2019)