Rudý úsvit

Veľmi naivný a nelogizmami nabitý film o alternatívnej realite v čase vrcholiacej studenej vojny. Pritom téma učite neortodoxná a lákavo pôsobiaca. Ale čo z toho, keď banda tínedžerov bojujúcich a dokonca aj silne vzdorujúcich proti vycvičenej armáde je skôr na smiech. Téma by si vyžadovala komplexnejší pohľad, čo v tomto prípade absolútne neplatilo. Film sa hral na niečo oveľa väčšie, na čo potenciálne mal a tak to inak ani dopadnúť nemohlo. Zaujme akurát mladými vychádzujúcimi hviezdičkami. (25.04.2018)

Ja by som rozprávkovosť a drzú provokatívnosť Červeného úsvitu až tak neriešil, vtedy sa totiž riešila vojna v Afganistane a film je jej doslovnou reminiscenciou. Nakoniec ak je niečo 80kovo smiešne, je to skôr plusom. problémy sú čisto filmového rázu, vďaka dĺžke sa totiž nedarí udržať po celý čas divákovu pozornosť a slušné scény strieda vata. Film je však prekvapivo drsný a nepredvídateľný a nikdy si nemôžete byť istý, kto bude "ďalší na rade". Sme svedkami verejných popráv a je fajn, že Milius ukazuje, čo robí vojna s ľudskou psychikou a čoho je v nej človek schopný. Červený úsvit tak nakoniec nie je slabší pre svoju uletenú zápletku, ale pre spomenuté nedostatky a neschopnosť pocítiť, že konflikt je skutočne celosvetový. Zmienka o Číne zaváňa skôr veľmi čiernou paródiou. Ak si v sci-fi 50. rokov dosadzujeme za mimozemšťanov Rusov, tak tu si zase kľudne dosaďte za Amíkov mimozemšťanov a nemusíte sa rozčuľovať nad ideológiou filmu. To sa nemuseli ani Sovieti, pretože filmári ich ukazujú ako národ, ktorý bez problémov vtrhne do USA a urobí z nej fašírku. CIA je tak bezmocná a americká armáda nie je schopná reagovať. To, že nič netušili vopred, je ešte veľavravnejšie. Lenže týchto lapsusov si asi tvorcovia vedomí neboli a my sa tak môžeme baviť o to viac. (12.05.2014)

Rudý úsvit je jeden z mála mojich VHS restov z minulosti. O filme som v mojich detských časoch iba počul, no nikdy ho nevidel. Doba i filmy napredovali a ja som už nemal príležitosť ani potrebu ho vidieť. Tú šancu som využil až teraz. Režisér J. Milius je v súkromí veľkým vojnovým nadšencom a zberateľom, preto ma jeho predstava o tretej svetovej vojne trochu lákala. Komornejší pohľad oceňujem, ale v mnohých scénach pôsobí film až príliš naivne. V čase vzniku nebola konkurencia ako dnes a aj preto film získal istú popularitu. Dnes by určite nebodoval, doba je inde. Divák by takúto lacnú inváziu nezožral a už vôbec by neveril hŕstke američanov , čo vyhrali 3. svetovú vojnu. Niekto tu trefne napísal, že za zmienku stojí scéna, kde J. Grey prosí P. Schwayzeho, aby ju zastrelil. To osloví najmä priaznivcov hitu Hriešny tanec, ktorý som ja dodnes nevidel. Skúsim to napraviť. 60%. (12.04.2014)

Akčňák zo starej školy, ktorý neotáľa a do akcie nás vrhne už po úvodných štyroch minútach. Red Dawn v čase vydania vyznieval a z istej perspektívy bol pre mnohých aktuálnym, dnes pôsobí naopak úplne absurdne (a aj tak stále o hodný kus menej ako jeho remake). Milius pracoval s paranojou a témami studenej vojny pomerne umne a s istotou sa mohol spoľahnúť na neoblomný americký patriotizmus v srdciach cieľovky. Spojené štáty napadol Sovietsky zväz spolu s Kubou a Nikaraguou, výsadkári bez akýchkoľvek problémov obsadili väčšinu územia. vrátane malých mestečiek v Colorade. Hŕstke mladých sa podarilo v zápale boja utiecť do hôr, odkiaľ podnikajú partizánsku vojnu proti okupantom a po večeroch si v kotlíkoch ohrievajú Campbell's polievky a sŕkajú Coca-Colu. Najväčším paradoxom ale je, že toto mi ako rušivý element vôbec nepripadalo a neobťažovalo ma. Čo ale áno – konania hl. postáv vyzerajú až príliš koordinované, absentuje nejaká väčšia panika, chaos, zmätok a chyby z ich strany. Ciele a plány mali veľmi smerodajné a jasné, agresora aj ostrieľaných operatívcov dávali dole akoby nič. Každopádne, mladý Sheen a Swayze v ansámbli potešili, kamera tiež. Film mal krásne zrnitý obraz, dobrú atmosféru, cit pre detaily, technika obstojne imitovala tú sovietsku, Brežnev na obrazoch v kanceláriách, národné hymny... Sledovanie určite nezamrzelo a aj napriek relatívnej spokojnosti nabudúce pri chuti na rovnakú tému zvolím radšej "overenú" austrálsku žumpu menom Nemilosrdní, ktorá ma aj napriek väčšej miere absurdity, hlúposti a nelogickostí aspoň reálne bavila. A asi rovno aj zajtra... (24.04.2022)

Ještě než si Patrik a Bejby zatančili Hříšný tanec, likvidovali komunisty. A vidět Bejby u těžkého kulometu, už jen proto stojí za to původní verzi Rudého úsvitu vidět. Navíc to na rozdíl od nové verze není jen taková korektně nezávadná akční zábava pro omladinu, ale malé válečné drama postavené na poněkud bizarním nápadu. Stačilo ho přijmout a přes několik nelogických detailů, jsem si ho užil v pohodě. Hrdinové nejsou neprůstřelní a předem neodhadnete, kdo přežije a kdo ne, postavy nejsou žádní Dušínové bezchybného charakteru. Některé scény jsou působivé a některé až překvapí svou nekorektností (však také v nové verzi už neprošly a byly překrouceny do zcela bezzubé, ale korektní podoby). Navíc te dnes už svým způsobem klasika. Pokud už tedy Rudý úsvit, pak určitě tento původní. (11.08.2015)