Švédská lovestory

Záznam bežného života obsahujúceho príbeh teenagerskej lásky na jednej strane a na druhej tiahle existenciálne problémy rodičov zamilovaných detí a ich generačných súdruhov. Potiaľto by to bolo v poriadku. Čo však v poriadku nie je, je chýbajúci humor alebo aspoň pokus o vtip. Lebo ak je 90% filmu je braných vážnejšie ako život, niekde je chyba. (13.08.2020)

Těch několik málo náznaků pozdější Anderssonovy tvorby snad stálo za to (zejména hledání Johna v závěru), ty byly ale stejně nanejvýš upozaděny hlavním a naprosto klasickým příběhem o lásce mladého páru, na který se díky vzhlednosti velké většiny Švédek (čili i Anniky) dalo sice s radostí koukat, ale nepřekvapilo absolutně ale absolutně ničím. Ale věřím, že v záplavě Bergmanů, mohl mít tento film ve Švédsku úspěch, protože je podán realistickou formou a zabývá se tématem, který je blízký všem a každý mu rozumí a vyzná se v něm. Ale já si tedy více vážím stylizace, kterou pak Roy produkuje o třicet a více let později. (01.04.2008)

Opravdu moc jsem si užívala ten krásný romantický příběh ještě ničím neposkvrněné lásky mladého páru tak báječně nasáklý sedmdesátkami. Zamilované pohledy, obličeje prozářené rozpačitými úsměvy a k tomu nádherný hudební doprovod. Pak ovšem přijde studená sprcha! Veskrze atmosférická love story se totiž dostane v závěru filmu, na podivné oslavě kdesi uprostřed švédských luhů a hájů, do ostrého kontrastu se světem o generaci starších dospěláků a divák může jenom doufat, že děti nebudou v budoucnu opakovat chyby svých životem zklamaných rodičů. Značně melancholický poslední obraz snímku však nevyznívá příliš nadějně. (85%) (11.09.2020)

Toto u mňa jednoducho nemohlo fungovať. Nejde o všednosť a dramatizáciu obyčajných situácií. Ono si to vyžaduje cit pre načasovanie a rovnako si to vyžaduje poznať dokonale svoje postavy. Ale čo na tom, že to nie je vôbec invenčné. Jediné čo stojí za zmienku a čo je naozaj spravené bez chýb je línia lásky medzi chlapcom a dievčaťom. Ide z toho energia, mladícka nerozvážnosť aj akási viera vo večne spojenie ich duší a tiel. Lenže túto peknú líniu narúša snaha spraviť z toho generačný a výpovedný film. Na porovnanie je až trestuhodne nudné sledovať zatrpknuté osudy rodičov z dvoch rozdielnych spoločenských vrstiev. Nie, že by bolo lepšie, keby sa do deciek starali, ale zaslepenosť svojimi osudmi skrátka narúša pre mňa kontinuitu niečoho pekného. Koniec je síce úsmevný, ale akosi mi tam nesedel. Netvrdím, že je to zlý film, alebo že by pre niekoho nebol nositeľom určitých hodnôt. Ale takéto filmy jednoducho nemusím. Hlavne keď si uvedomím, že som pri ňom strávil dve hodiny, z čoho tá jedna sa neuveriteľne vliekla. Chcel som dať pôvodne tri, ale kvôli koncu, ktorý prišiel z vtipom, pričom sa inde vo filme nič humorné nestane, dávam dve. (16.09.2014)

V prvých dvoch tretinách švédska Fontána pre Zuzanu (1) bez hudby a s inteligentnejším scenárom. Ono to chvíľami pripomína klipy Elánu (a ďalších našich mágov 80 rokov) a je to veľmi vtipné. Je pre mňa prekvapením, ako voľne mohla žiť mládež vo Švédsku v období, v ktorom sa film odohráva, o nejakej motorke v pätnástich sme mohli iba snívať. Ťažko povedať, či je záverečná tretina, sústrediaca sa na tých starších dobrým riešením, mňa to trochu z tej veľmi peknej love story vytrhlo. Normálne verím, že vo fikčnej budúcnosti tohoto filmu sú títo dvaja šťastní manželia a neopakujú chyby dospelých, ktorými tu sme svedkami. (10.09.2015)