Andělin popel

To detstvo vo filme bolo úplne zúfalé, aké sa nevidí ani vo vojnových filmoch. Keď sa dieťa nemôže spoľahnúť ani na svojich rodičov, dokonca ani na jedného z nich, čo je to za detstvo. Sledovať postupné umieranie súrodencov a rozmýšľať, kto bude ďalší, za neustáleho hladu, zimy a vody na prízemí svojho domu, to by otriaslo vierou v Boha u každého. Ale v Limericku nie, tam čo učiteľ a kňaz povedal, to bezvýhradne platilo. Keď je film dokonca autobiografický, tak o to viac klobúk dolu pred autorom, ako sa z toho všetkého dokázal dostať. Film ma aj pri svojej dĺžke prinútil pozorne sledovať celý osud a udialo sa toho skutočne dosť, niektoré momenty by som si možno vedel predstaviť menej napriamo zobrazené. (17.10.2016)

Ortodoxný ľavičiar bude tvrdiť, že Anjelin popol je krásny príklad protikapitalistického sociálneho filmu, ortodoxný pravičiar zase, že Anjelin popol krásne ukazuje, že si ľudia za svoju biedu a osud do vysokej miery môžu sami. Alebo môžeme film, čo bude pravde najbližšie, brať jednoducho ako príbeh jednej chudobnej rodiny, ktorej hlava má rada alkohol a v Írsku zrovna nie je na ekonomických ružiach ustlané. Hlavnou postavou je dieťa, čo u mňa inklinuje k porovnávaniu k Svěrákovmu Po strništi bos, čo je ale diametrálne odlišne pojatý film. Anjelin popol namiesto hlášok a láskavosti ponúka temné obrazy a smrť. Napriek tomu nie je ubíjajúco depresívny a dve a pol hodiny utečú až prekvapivo rýchlo. (07.08.2017)

Veľmi dobre stvárnená doba a beznádej odľahčená nezvyklým humorom a to všetko podfarbené krásnou hudbou Johna Williamsa, ale celkovo film aj postavy pôsobia veľmi chladno, a tak si diváka táto rodinná dráma získa len veľmi ťažko. "Od priemerne strašného detstva je ešte horšie priemerne strašné detstvo v Írsku. A čo aj od toho je horšie je strašné írske katolícke detstvo", ktoré však prinieslo do rozvláčneho príbehu veľa úsmevných okamihov. Podobný film: Ahoj, Terezka, (08.07.2011)

To není chladný odstup, to je chvályhodná snaha nedělat z toho všeho tragického, co se na plátně stane, slzopudný kýč. Jak jinak přežívat takovýhle osud, než že se člověk mírně zatvrdí a bere život bez velkého patosu, místy až trochu cynicky – s posunutým pohledem na to, co je a není k nepřežití. Pro mě jeden z filmů, kterým se mimořádně daří zprostředkovávat „jaké by to bylo žít jako…“ v tomto případě jako chudý klučina v Irsku třicátých let 20. století. Přesné, věcné, psychologicky věrohodné, emoce tam rozhodně jsou a je jich tak akorát, aspoň v první cca. polovině; pak to chytne náběh do takové té líbivé amarcordové lidičkovské laskavosti, která mi odjakživa poněkud leze krkem, takže i když jsem (taky pro svou lásku ke všemu irskému) pošilhával po páté *, zůstávám protentokrát u čtyř. (08.09.2012)

Ťažko hľadať vhodné slová, ktoré by výstižne charakterizovali túto snímku, rovnako ako je ťažké sa dívať na chudobu istej Írskej časti v polovici 30.rokov minulého storočia. Film vyzerá lacno, zato sa v ňom však dajú nájsť kúsky zlata. Herecké výkony Roberta Carlylea a hlavne Emily Watson, ako aj výkony mladých neznámych detí. To najlepšie je ale príbeh a hlavne skvele vytvorené chudinské prostredie. A potom zistenie že za hudbou stojí John fucking Williams, ktorého by som tu v tomto lacnom diele nečakal. Snímka je to v skutku dlhá až predlhá, ale ja ku podivu by som sa na to ešte aj zo 2 hodiny díval a rád by som videl úplné pokračovanie tejto rodiny, možno až do ďalekých 50.tych, možno až 60.tych rokov, aj keď je to film priemerný, ale proste mi tam chýba kvalitný koniec. Chýba mi nejaký ten väčší happy-end, chýba mi tam nejaké posolstvo, chýba mi tam možno tá očakávaná Amerika, chýba mi tam celkové dorozprávanie čo sa so všetkými stalo. Ale možno práve takýto pochmúrny pocit sa snažil film v divákovi zanechať. (Skôr 3 a pol hviezdy než 3). (27.07.2019)