Anatomie vraždy

Jeden z nejchytřeji a nejprecizněji vymyšlených filmů, co jsem kdy viděl (o to více zaráží, že Preminger se nedočkal ani mizerné nominace na Oscara a nikdo si tohoto opomenutí nevšímá a vedle Kubricka a Hitchcocka ho neřadí). Navíc se - což shledávám takřka neuvěřitelným - nebere vůbec vážně a od začátku do konce si s vámi pohrává jako obhájce a prokurátor s porotcem. Ostatně, vy sám porotcem jste a nedozvíte se nic víc, než oni samotní. Do toho všeho, dovolit si hovořit v '59 o spermatu, mužské erekci a ženských bombarďácích, zaslouží obdiv. Ten film za 50 let nezestárnul ani o minutu své zdánlivě přeexponované délky. (A má skvostný kinoplakát) (znalí historie si užijí v lahůdkové roli soudce Josepha Welche, prvního muže, který se dokázal na vládní úrovni vzepřít hysterii kolem proti McCarthyho honu na čarodějnice) (06.07.2010)

Súdna dráma o triedu slabšia ako Witness for the Prosecution od Wildera. Jednak mi vadilo spracovanie, ktoré je príliš zdĺhavé a venuje sa kope zbytočností, ktoré by sa dali kľudne vystrihnúť a tempu filmu by to výrazne prospelo. Tých 160 minút rozhodne neraz pocítite. Naviac mi vôbec nesadol obvinený, ktorý neprejavuje žiadnu ľútosť nad tým, že zo žiarlivosti zabil chlapa za to, že znásilnil jeho ženu, ktorá rada koketuje s každým naokolo a pár dní po znásilnení nevyzerá, že by ju to nejak trápilo. No vrah Ben Gazzara sa snaží svoj čin ospravedlniť dočasnou stratou súdnosti, či čo to bolo. Od začiatku mi vôbec nesedel a otvorený záver naznačuje, že to bol skôr zmrd. Prípad je proste až príliš jednoduchý na tak obsiahlu stopáž. Zachraňuje to len charizmaticky a občas vtipne hláškujúci obhajca James Stewart a jeho alkoholický parťák Arthur O'Connell. Výsledkom je film na jedno pozretie. 6/10. (04.03.2020)

Rečnícky výkon Jamesa Stewarta bol proste úžasný (on a súdne procesy k sebe tak nejak patria; z kúskov,čo som s ním videla, o tom svedčí najmä jeho raňajší Mr. Smith Goes to Washington), ale treba sa pozrieť pravde do očí - 160 minút je dosť. *Spoiler* Rada by som dodala na koniec svojho komentáru ešte jednu otázku pre tých, čo zhliadli Anatomy of a Murder: Seriózne, kto z Vás je stopercentne presvedčený o tom, že Frederick Manion bol uznaný nevinným zaslúžene? Ak mám byť úprimná, keby by som bola v porote ja, bola by som za jeho uväznenie. Avšak asi to tak má byť a ja zostanem na pochybách a nepresvedčená. (25.01.2009)

Kdesi raz dávno som napísal: "a na filmy Otta Premingera nikdo sa už nepamätá". Nielen preto som veľmi rád, keď si nejaké médium alebo festival spomenie na vynikajúce filmy tohoto tvorcu, charakteristické premyslenou stavbou, zaujímavým príbehom, výbornými hereckými výkonmi a suverénnou réžiou. Dnes už sa také filmy netočia. Strhujúci príbeh obhajoby pomsteného znásilnenia vyniká predovšetkým výkonom Jamesa Stewarta v úlohe obhajcu, George. C. Scotta v úlohe prokurátora, zaujímavými odbočkami odľahčujucími inak zaujímavý dej zo súdnej siene (predvolanie psa ako svedka obhajoby, narážky na alkoholizmus obhajcovho pomocníka) a interesantným záverom. Celkove ide o dielo, ktoré je rovnako dobre pozerateľné dnes ako v dobe vzniku. (02.08.2004)

3* neznamenajú z mojej strany nejaké pohŕdanie a chýba mi veľmi málo k 4*, no predsa snímke až príliš ubližuje nemožná dĺžka, ktorá by sa dala zniesť pri Spielbergových sci-fi víziách, ale nie pri súdnom prípade, kráčajúcom navyše jasnou cestou s občasnými odbočkami, ktoré nakoniec napriek želaniu diváka nedávajú žiadny zmysel. Ak neviete, na čo narážam, pozrite si Svědek obžaloby od Wildera, kde dejové zvraty a konečný šok vyzdobili inak nezaujímavý prípad, ktorý sa vyhrotil tak, že budete žasnúť nad jeho genialitou. Anatomie vraždy je príliš strohá, no vtipné scény na súde a najmä krásne sarkastický James Stewart mi to pomerne vynahradzovali. Najviac ma však rozčuľuje, že dôkazy doslova navodia nový pohľad na vec a zmätú diváka, no scenárista napriek novým nepriamym cestičkám, pokračuje ďalej bez šance diváka ohromiť. Škoda, predstavovala som si to trochu inak. (29.07.2010)