Skutok sa stal
Never Happened
Režie:
Barbora BerezňákováScénář:
Barbora BerezňákováHudba:
Ľubomír BurgrHrají:
Tibor Vokoun, Barbora Berezňáková, Peter Tóth, Vladimír Mečiar (a.z.), Andrej Kiska (a.z.), Eugen Korda (a.z.), Robert Fico (a.z.), Andrej Danko (a.z.) (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Slovenský dokumentárny film Skutok sa stal režisérky Barbory Berezňákovej podáva správu o stave našej krajiny cez životný príbeh a vzťah troch kamarátov - Oskara Fegyveresa, Róberta Remiáša a Petra Tótha. Film sprostredkuje návrat do blízkej minulosti Slovenska cez konkrétny príklad najväčšej spoločenskej kauzy deväťdesiatych rokov v optike účastníkov dramatických udalostí. Originálny a vizuálne sugestívny pohľad mladej autorky na našu nedávnu históriu ale aj prítomnosť, sa chce stať naliehavým impulzom pre spoločenskú reflexiu. (Forum Film SK)
(více)Recenze (34)
║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $97,294▐ Dokument mal veľkú reklamnú kampaň ale vo výsledku to je chatrné. Keby sa to všetko zhrnulo do 20 minút tak by to bolo pútavé ale na danej ploche to stráca na pútavosti, výrečnosti. Hlavne je na škodu, že neponúkne nič nové, šokujúce čo by sme už nevedeli. Posledné roky sa filmári vracajú k neduhom 90.rokov na Slovensku ale účelovosť týchto filmov či dokumentov je tak na pol ceste. /videl v kine: 40%/ ()
Že by bol ten “Pán Božko” pre všetkých dôchodcov, ktorý vypredával športové haly taký skurvenec? Pravdepodobne na milión % isto iste. To, či je tento dokument tendenčný a jednostranný, nech si všetci posúdia sami, za mňa je výsledok viac menej “jasný”, čiže: “Skutok sa stal”. Všetko ostatné je takpovediac druhoradé, lebo strata života nemá z pohľadu kriminálnych činov rovnocenného oponanta, a presne preto tá piata hviezda. Inak nerozumiem tomu, prečo taká “nízka” hodnota, lebo nech vystupujúce osoby, ako napr. Tóth, už v dnešnej dobe nemajú garanciu vierohodnosti, ostatní spovedaní ho viac menej majú, pričom všetko je elegantne, dobovo ale aj aktuálne podané tak jasným spôsobom, aby to pochopil aj ten najväčší idiot. Jediné, čo ma absolútne zarazilo a iritovalo zároveň, bol niekoľko sekundový morálny monológ toho mastno vlasého, amero-fila, úžerníka, podvodníka z východu, čo má hlavu jak prasa, ktorý bol tvárou tejto krajiny. Toto ste si kurva mohli odpustiť, lebo to je akoby Rosenberg na hodinách náboženstva prednášal o zákaze predmanželského sexu. ()
Artovosť dokumentu mi neprekážala, no skôr ma zarážali niektoré kontroverzné tvrdenia, ktoré sa nesnažili tvorcovia vyvážiť. Výsledné pocity mám zmiešané a verím, že nezainteresovaný divák mohol mať v mnohokrát (najmä v časti s Kočnerom) v hlave chaos. ()
Máme tu v relatívne krátkom čase film s približne rovnakou témou, zakažýdm však uchopeným iným spôsobom. A je fajn skonštatovať, že Skutok sa stal je o niečo lepší, než Mečiar a Mečiar je zase o niečo lepší než Únos. Stále však nejde o žiaden zázrak, kto prípad sledoval, veľa nového sa nedozvie, kto nevie, o čo kráča, ten bude z toho trochu zmätený. Inak ja, čo som v tom mal trochu bordel, tak som si predsa len z únosu M.K. ml. urobil naratívnejší obrázok. Trochu kontroverzie cítiť inak až pri prehovoroch Petra Tótha, vtedy film dostáva potrebnú šťavu. Hlavnou postavou, takmer po celý čas prítomnú na plátne, je Oskar Fegyveres, čo považujem za celkom múdry nápad. Skutok sa stal ale obsahuje aj nejakú tú vatu, ani sa nezmestil do hodky a pol a verím, že po odtajnení dokumentov by mohol vzniknúť ešte oveľa zaujímavejší dokument/triler, než sme boli doposiaľ svedkami. ()
Nechal som si to celé ešte rozležať v hlave, aby som si bol istý, či napíšem nakoniec to, čo sa mi dralo z pusy, no rozhodne je potrebné to povedať takto. "Skutok Sa Stal" náš všetkých navnadil jednou vecou. Ako do toho všetkého čo sa stalo zapadá Marián Kočner? Toto je otázka, ktorú film pokladá a pre mňa išlo o to, čo som chcel najviac vidieť. Lebo to môže dať nové informácie, ktoré sme ešte nevedeli. Namiesto toho tu máme dokument, ktorý rozpráva o veciach, ktoré už poznáme a Marián Kočner sa do toho všetkého dostane asi na posledných 20 minút. A to je pre mňa dosť sklamanie, lebo som celú dobu čakal, kedy sa konečne dozviem niečo nové. Niečo, čo sme už nepočuili. Ale nie. Musíme sa v úvodnej minúte pozerať na reklamy pre - "Kofolu" , "BILLU" , "Deichmann" a "Nike". Sledujeme zábery ako unáša vietor igelitovú tašku. A podobné ďalšie nič nevypovedajúce zábery, ktoré zbytočne zaberajú priestor v tomto filme. Okrem toho úplne nerozumiem prečo to bolo natáčané kamerami, ktoré miestami zrnia. Premýšľam či to niečo príbehu pridalo, ale myslím si, že nie. A čo mne osobne rovnako vadí je, že dokument by nás mal informovať s kým sa rozprávame, kde sme, čo sa práve deje. A tento film to robí niekedy o pár minút neskôr, niekedy o celú polhodinu alebo hodinu neskôr. Keď sme sa ocitli v disko štúdiu vlasatého muža, tak som nevedel čo sa deje, s kým sme sa stretli, akú má rolu v príbehu a podobne. A až oveľa neskôr zistíme jeho identitu. Rovnako je to aj v prípade rozprávača. Ktorý je nakoniec herec, ktorý nahrádza niekoho iného. Výsledne som bol z filmu veľmi zmätený, lebo to vyzeralo často, ako keby sme sa ocitli v súkromnom štúdiu a zberateľskej knižnici videokaziet u Mariána Greksu. A zistíme, že si natočil na VHS Grammy z roku 1997. Kto dnes niečo také má? No myslím si, že rozhovory s Oskarom Fegyveresom, Petrom Tóthom a pani Remiášovou tomu predsa len vedia niečo dať. Najlepšia scénka vo filme je práve, keď pani Remiášová hovorí, že by asi Robovi neverila ani keby jej povedal celú pravdu. Lebo bola v tom čase ešte fanynka Vladimíra Mečiara. A aj Oskar si dáva otázku, či by ho dnes ešte Robo považoval za kamaráta. Lebo je tu aj načrtnutá otázka, aký bol vlastne motív Oskara Fegyveresa vypovedať v kauze únosu prezidentovho syna. Takže je tu pár nových informácií, čo sa dozvieme a nemám problém im veriť. No film nie je podľa mňa dobre poskladaný a pôsobí viac rozbito, než by bolo vhodné. Stojí za pozornosť? Je to ťažké pre mňa povedať. Minimálne ak nemáte žiadne info o tomto pípade, tak si film pozrite. Ale nezaručujem vám, že na vás niektoré scénky nebudú pôsobiť rovnako neprirodzene a zvláštne. Hodnotenie: B- ()
Mnoho ľudí dokument znytočne podceňuje. Je točený iným spôsobom, skôr je to o výpovediach Zoltána Fegyveresa, priameho svedka výbuchu Remiášovho auta. Na druhej strane tu máme aj celkom zaujímavé pôvodné zábery, nie je ich veľa, ale zaujmú. Plusom je výpoveď Tótha, zaangažovanie Kočnera v tejto celej veci, ktorá je pre mňa osobne prekvapivá, ale aj výpovede Remiášovej na netradičnej báze (napríklad že nechala otvoriť truhlu a objímala dve hodiny hlavu svojho syna...), čo až zamrazí. ()
EU naštěstí snahy o ohrození nezávislostí soudů potlačuje. Zdá se, že se podařilo potlačit i slovenskou mafii a země má etapu kovbojského kapitalismu z časů Mečiara za sebou.Jen jsem při sledování dokumentu kroutil hlavou.Trumfovým esem filmu se stal Oskar F., korunní svědek únosu syna prezidenta Kováče, který tehdy vypovídal, pak se skrýval s pomocí kamaráda Roba Remiáše a po jeho záhadné smrti v plamenech vozu uprchl do zahraničí. Sice se vrátil už před lety, zatímco dokument kolem jeho osoby buduje tajemno.Nicméně fakt, že sám Oskar F. jde po vlastní stopě a na tehdejší události se osobně ptá chodců v pouliční anketě, dává snímku říz. Naopak kámen úrazu tkví v tom, co distributor snímku nazývá „originálním formálním přístupem“. Přepjatá obrazová stylizace v duchu dobového materiálu, otázky typu, proč se vlastně privatizovalo, lány pampelišek, detaily cigaret, herecké vypravěčství, zkrátka filmařská manýra artové odlišnosti ubíjí.Jednak vnáší do kriminálního případu časový i pocitový zmatek, takže nejen divák, který si přes dvacet let staré události vybavuje, se v něm těžko orientuje, jednak jen umíněně zakrývá, že nových poznatků, objevů či dokonce důkazů se tvůrcům nedostává. Všichni účinkující se tváří jakoby v poloutajení, jejich výpovědi se dramatizují, kamera si vybírá zanedbaná prostředí s nádechem smutku, marnosti a beznaděje.Ovšem dojem, že je něco shnilého ve státě slovenském, naznačuje spíše potemnělá nálada než průkazná věcná fakta. Dokumentarista může hledat buď objektivní pravdu, nebo subjektivní výraz; ve filmu Skutok sa stal platí bohužel to druhé. Takže nakonec utkví pouze drobnosti jako šibeniční dobový žert ˇve dvacáté minutě) v podobě záznamníku, který volající varuje - Rozmyslete si, co řeknete, tento telefon odposlouchává šéf Slovenské informační služby ()
Prioritou je vražda Roberta Remiáša, ale ako to býva, všetko so všetkým súvisí, takže pozornosť sa dopraje aj zavlečeniu prezidentovho syna, pobytu Oskara F. v zahraničí, Tóthov vklad do kauzy, kauze Technopol a tým aj Kočnerovi. Je to veľmi sugestívny dokument, ktorý sa vymyká bežným dokumentom. Oceňujem zábery zo starých pokrčených VHS-iek, tieto autentické zábery oživili celý film. ()
Prioritou je aj po vyse 20 rokoch vysetrit Remiasovu vrazdu. Skoda utrzkovitych informacii : 50 % ()
Uprimne nemám rád slovenské dokumenty. Neide o kvalitu, ide o tie zbytočné zábery, o to naťahovanie nezmyselné, o tie detaily. Informačne hodnotné, to bezpochyby, aj s prímesou jednej infošky, čo vám Únos nepovie, len to podanie je ubíjajúce. A je tu veľa emócií. Citlivejšie povahy si prídu na svoje. 3 z 5 ( Kino Dukla Svidník ) ()
Možno su tri hviezdy aj nadhodnotenim. Spracovanie je fakt mimo, kopa záberov sa tvári ako vrcholné artisticke dielo, dokument má však vypovedať o inom. Jedna vec je, ze ak trochu čítate médiá, nedozviete sa nič nové. Druhá vec však je používať zrnitý filter a snahu o umelecké poňatie vo chvíľach, ktoré su sami o sebe surové a nepotrebujú hajp navyše. Musím konštatovať sklamanie. ()
Je pravda, že aj pri pomerne krátkom trvaní televíznej verzie je plynutie dokumentu dosť pomalé, ale aspoň má divák dosť času na spracovanie informácií. O tom hroznom systéme, keď štátny systém terorizuje svojich občanov. A po viac ako dvadsiatich rokoch sa štátne sledovanie a vražda zopakuje, dokonca s jedným spoločným menovateľom, ktorý už našťastie sedí. Obsadenie Oskara F. ako hlavného hrdinu dokumentu je dobrý ťah a aj režisérka, ktorá bola v tom čase ešte dieťa, tým mala dostatočný emocionálny odstup. –––– Viete si predstaviť, že my sme volili Mečiara a oni nám zabijú syna? –––– A keď ju aj všetci vieme, tú „pravdu“, čo sme s ňou schopní urobiť? ()
Je smutné, že po 20 rokoch o týchto ľuďoch už vieme iba tak málo. Mali vtedy odvahu postaviť sa režimu a odnieslo si to na ich životoch krutú daň. Do dnešnej doby nedoriešený prípad vraždy Roberta Remiáša. Ale aj vďaka týmto dokumentom už dnes môžeme s istotou tvrdiť že sa skutok stal! 80% ()
Slušný dokument, ktorý ma skutočne zaujal. Treba oceniť, že režisérka si dala námahu a našla množstvo ľudí, ktorý Remiáša poznali(Fegyveres) alebo na prípade jeho vraždy pracovali. Najmä tento fakt robí dokument zaujímavým a prínosným. Samozrejme, že jasnej odpovede na otázku ako sa skutok stal sa nedočkáme, no i tak dokument prináša množstvo indícií a názorov, ako to pradepodobne bolo a prečo. 70% ()
Ak to vezmem filmovo tak je to priemerné. Ak z hľadiska spoločenského tak jemne nadpriemerné. Ak z morálneho tak si tie štyri hviezdy zaslúži.. ()
Záverečný komentár o burine púpave a jej odnožiach Vyborne sadlo.24 rokov od vraždy Róberta Remiaša je dnes. ()
Dokumentárny film režisérky Barbory Berezňákovej z roku 2019, venujúci sa najmä vražde Róberta Remiáša a únosu syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska, stojí predovšetkým na výpovediach ľudí, ktorí mali ku obom prípadom viac či menej blízko. Dielo sa vracia do temného obdobia deväťdesiatych rokov na Slovensku, ale prakticky neponúka nič zásadne prelomové, čo niekde inde už predtým neodznelo. Jedinou skutočnosťou, ktorá môže vo filme prekvapiť, je uhol v súvislosti s Marianom Kočnerom. O ňom sa v dokumente takmer až pozitívne vyjadruje niekdajší novinár Peter Tóth. Prečo asi, že? Pre diváka, ktorému sú skutočnosti z Berezňákovej počinu známe, dielo nemá veľmi čo ponúknuť. Okrem slabej, respektíve na nové informácie chabej obsahovej stránky, navyše film nenadchne ani vizuálnym spracovaním. Skôr naopak. Snaha o navodenie atmosféry prostredníctvom ručnej kamery, čiernobielych, roztrasených a zrnitých záberov je síce badateľná, ale v konečnom dôsledku sa míňa účinku. Skutok sa stal je z celkového hľadiska kvalitatívne podpriemerným dokumentom, ktorý do veľkej miery iba sumarizuje už známe skutočnosti, navyše pomerne nezaujímavým spôsobom. Ako súčasť historickej pamäti Slovenska však film svoj význam určite má. ()
Stare zname veci,troska malo na dokument!kazdy kto sa o to niekedy zaujimal toto vsetko uz vie!ale aspon naznacenie par veci,nic nie je len cierno-biele a pravda je relativna! Inak naivne uchytene!Otrasna kamera,pre mna velmi rusiva ()
Som rád, že na Slovensku sa vedia točiť kvalitné dokumenty, ktoré žiaľ musia byť točené o veciach, o akých sú. Tak to žiaľ na Slovensku chodí. Tento snímok, ktorý sa prevažne točí okolo vraždy Róberta Remiáša, je jedným mementom slovenskej histórie, na ktorý nemožno zabúdať a ktorý hádam vie pomôcť v ľuďoch prekonať istú letargiu, z ktorej sa Slovač naplno vytrhla až po druhej "slávnejšej" vražde. Páčil sa mi art štýl tohto dokumentu, ktorý tomu dodal zvláštnu atmosféru. Trošku mi tu chýbal pohľad druhej strany, ale inak som bol spokojný. 75 % ()
Keď som slabému Únosu dala 3 hviezdy, musím aj tu nadhodnotiť. Rušila ma roztrasená kamera, rozbité a zrnité predely, bolela z nich hlava. Nezainteresovaný divák v tom musel mať zmätok, postáv a mien je tam ako na orloji. Ale aj vďaka tomu nejde len po povrchu, cítiť skutočný záujem režisérky o tému aj ľudí. Nové som sa síce nedozvedela nič, ale už len náznak sebareflexie Petra Tótha stál za to. 3+ (MFF Cinematik Piešťany 2019) ()