Reklama

Reklama

Alžbetin dvor

(seriál)
Československo, 1986

Režie:

Andrej Lettrich

Předloha:

Hana Zelinová (kniha)

Kamera:

Tibor Biath

Hrají:

Radoslav Brzobohatý, Jana Zvaríková, Michal Dočolomanský, Vlado Müller, Maroš Kramár, Emília Vášáryová, Zora Kolínska, Jiří Císler, Dušan Jamrich (více)
(další profese)

Epizody(6)

Obsahy(1)

6-dielny televízny film na motívy rovnomenného historického románu Hany Zelinovej.

1. časť - Alžbeta Castiglione  Tragické osudy Fabiciovského zemianskeho rodu, poznačené vášňami, utrpením, láskou a nenávisťou od začiatku 19.storočia až do pohnutých dní druhej svetovej vojny. Dej prvej časti sa odohráva v rušnom roku 1812 - rok Napoleonovho pádu. Starnúcemu Mathiasovi Fabicimu a mladej krásnej Alžbete Castiglione sa narodí synček Tomáš. Mathias jej daruje fabiciovskú kúriu a premenuje ju na Alžbetin dvor. Pozve mladého francúzskeho maliara, aby zvečnil krásu jeho mladej manželky. Alžbeta sa s ním pustí do ľúbostného dobrodružstva. Mathias sa o ňom dozvedá od služobníctva. Medzi manželmi dochádza k hádke, pri ktorej Mathias v afekte zaškrtí Alžbetu jej vlastným šálom. Pochová ju pod mramorovú dosku pred kozubom, do Turca hodí jej črievičku, aby všetci uverili, že sa nešťastnou náhodou utopila.

2. časť - Prekliaty rod  Jej dej sa odohráva v roku 1812 a potom v pohnutom roku 1831, v roku sucha a hladu, nepokojov a rebélií. Tomáš, syn Mathiasa Fabici a Alžbety Castiglinovej vyrastá u Benických spolu s ich synom Štefanom. Dospel, bude sa ženiť. Vybrali mu pôvabnú Júliu Thomkovú. No šťastie mladého páru netrvá dlho. Zomiera starý Benický a Tomáš so Štefanom cválajú najkratšou cestou k nemu. Tomáš v brode nešťastne spadne z koňa a zomiera. Júlia si na druhý deň po svadbe oblieka smútočné rúcho. Idú zlé časy. Vládne sucho a hlad. Sedliaci na Zemplíne sa búria a vzbura sa blíži aj k Turcu. Mathias Fabici odchádza do Viedne prosiť o pomoc, najmä o vojsko. Cestou ho prepadnú chlapi z Ruttkayovej kúrie a zavraždia ho. Júlii sa narodí syn, ktorému dajú meno Aurel.

3. časť - Fatamorgána  Dej III. časti sa odohráva v revolučnom roku 1848. Aurel Fabici vyrastá spolu so synom nebohého šafára Vavrom Beličkom. Sú priatelia. Poddanstvo je zrušené, urbár takisto, ľudia si zvykajú na slobodu. Aurelovi vyberú za ženu Žofiu Rakovskú, o päť rokov staršiu. Sobáš dohovára Júliin brat Adam Thomka. Aurel sa však zaľubi do Alžbety Lilgovej, Júlia musí Aurela oboznámiť s Mathiasovým kódexom. Júlia s Adamom požiadajú Lilgoveov, aby Alžbetu poslali nazad do Prešporku, pravdaže, nechcú to zadarmo. Aurel napokon ide k oltáru so Žfiu, odtiaľ ju odvlečie do maštale, kde ju takmer znásilní, potom cvála zúrivo Dubinou, kde vrazíhlavou do konára a na mieste sa zabije. Rodová tragédia sa odohráva na pozadí búrlivého roku meruôsmeho, ktorý neobišiel ani Turiec.

4. časť - Nová zmluva  Dej štvrtej časti sa odohráva v roku 1870. Žofii Fabiciovej, rodenej Rakovskej sa narodí syn Filip. Žofia pri pôrode zomiera. Filipa vychováva stará matka Júlia. Pošle ho študovať na poľnohospodársku školu. Filipovi sa po návrate vidia domáce pomery smiešne a malicherné. Cez Turiec majú viesť železnicu. Proti tejto novote sa najviac stavia starý Žigmund Ruttkay a pri roztržke so zememeračmi si zraní nohu. Filip sa zamiluje do Agnešky Beličkovej. Keď sa to dozvie Júlia, dá nocou vyviezť Agnešku aj s matkou z Alžbetinho dvora. Filip v zlosti roztrhá Mathiasov kódex. Potom vráti Lilgovcom Dubinu a Ruttkayovcom Panské hony, o ktoré ich kedysi Mathias pripravil. Keď Júlia pochopí, že príčiny všetkého zla boli v Mathiasovom kódexe, zničí jeho obraz, ale sama pri tom zomiera. Doba zemianskych kúrií sa končí, nastupujú nové časy...

5. časť - Kamenné labute   Preskočíme takmer celú generáciu fabiciovského rodu a budeme pokračovať takmer o päťdesiat rokov neskôr, v roku 1917. Tým sa ocitneme v ďalšom románe Hany Zelinovej " Volanie vetra", ktorý voľne nadväzuje na príbehy "Alžbetinho dvora". Filip Fabici a Johanka Ruttkayová mali syna Blažeja, ktorý je teraz na fronte. Jeho dcéru Celestu vychováva starý otec Filip. Na Alžbetin dvor prichádza kapitán Alfréd de Liess so správou o smrti Blažeja, Celestinho otca. Zaľúbi sa do Celesty. Darmo jej Filip bráni, poukazujúc na veľký vekový rozdiel. Celesta utečie z domu a v Bohumíne sa s Alfrédom zosobáši. Narodí sa jej syn Daniel. Na dovolenku z frontu prichádza Wilhelm Karl de Less, Alfrédov syn z prvého manželstva. Zvedie Celestu. Filip Fabici medzitým zomiera. Vracia sa Alfréd, pristihne Celestu a Wilhelma Karla a zomiera na mozgovú porážku. Celesta uteká s dieťaťom, pomoc jej poskytne Hajnalka, majiteľka verejného domu. Celesta u nej hráva na klavír. Raz nešťastnou náhodou príde o život jedna z dievčat. Všetci sa rozpŕchnu. Celesta znovu uteká s dieťaťom na rukách. V parku ju náhodou stretne Lukáš Abram, správca Alžbetinho dvora. Lukáš je vnukom Filipa Fabiciho a Agnešky Beličkovej. Lukáš zavedie Celestu na Alžbetin dvor, kde jej synček Daniel vyrastá spolu s jeho synom. Keď Hajnalke zatvoria verejný dom, vlúdi sa na Alžbetin dvor a začne v ňom vládnuť namiesto bezmocnej, chorej Celesty.

6. časť - Volanie vetra  Je rok 1944. Daniel de Liess je lekárom v martinskej nemocnici. Lukáš Abram mladší pracuje vo vrútockých železničných dielňach a pripravuje svoju skupinu pre otvorený boj. Aj Daniel pomáha odboju: dodáva sanitný materiál a lieky partizánom. Obaja však milujú Martu, ktorá opatruje chorú Celestu, ona však dáva prednosť Lukášovi. Partizáni postrieľajú skupinu nemeckých poľných žandárov. Na Alžbetin dvor prichádza obergruppenfuhrer SS Wilhelm de Liess, Danielov nevlastný brat, aby odhalil konšpiračnú činnosť, ktoréj nitky vedú na Alžbtin dvor a chce navštíviť aj svoju macochu a bývalú milenku Celestu. Dá prehľadať celú kúriu, až napokon po tridsiatich dvoch rokoch odhalí pod kozubom mŕtvolu Alžbety Castiglioneovej. Od svojej matky Celesty sa Daniel dozvedel, že Marta čaká dieťa od Lukáša Abrama. V záchvate žiarlivosti ho vydá de Liessovi. Lukáš Abram zomiera. Daniel vzápätí Lukášovým samopalom na schodoch kaštieľa zastrelí aj svojho nevlastného Wilhelma Karla. Celesta medzitým zomiera. Dan iel s Martou odchádzajú z Alžbetinho dvora, ktorý Nemci podpália. Sága Alžbetinho dvora je dovŕšená. (oficiální text distributora)

(více)

Recenze (43)

confuoco 

všechny recenze uživatele

Plnokrvná televízna melodráma s výsostne slovenskou (spočiatku uhorskou) látkou, natočená na námet trilógie spisovateľky Hany Zelinovej. Láska, sex, intrigy a smrť (veľa smrti) v ságe zemianskych rodov turčianskej stolice. Výpravný seriál sa blýska atraktivitou kostýmov, exteriérov aj interiérov, a výbornej hudby Svetozára Stračinu. Dejovo sa pohybuje na hranici pútavého historického románu a braku zo ženskej červenej knižnice, a chvíľami to pojme oboje. Napriek tomu sa tvorcom podarilo uchopiť určitú magickosť a osudovosť príbehu, vďaka čomu vie osloviť širšie spektrum divákov a býva v slovenskej televízii pravidelne reprízovaný. Prvé štyri časti sú vydarené, piatu a šiestu drží trochu motív Hájnalky, záverečná epizóda so silným politickým podtextom však pôsobí zmätene a dejovo nehodnoverne, konanie postáv miestami nelogicky. Nemohol som sa ubrániť dojmu, že posledná časť bola natočená akoby nasilu a pôsobí ako z iného seriálu. Škoda takéhoto sklamania v závere inak vydarenej série. Čo sa týka obsadenia, ide o lexikón hviezd slovenského (a z časti českého) herectva, najmä v mužských postavách. Výkony , ktoré ma zaujali: Radek Brzobohatý (dabovaný Štefanom Kvietikom - role si v inej postave neskôr v seriáli vymenili), Vladimír Müller v dvojúlohe , Emília Vášáryová, Richard Stanke, Zora Kolínska a ďalší. ()

mikhail 

všechny recenze uživatele

Dôstojné televízne prerozprávanie výbornej románovej trilógie Hany Zelinovej. Škoda len niektorých úprav v scenári, ktorých dôsledkom bolo vypustenie najlepších častí knižnej verzie. Nebyť toho, dávam 5*. Poznámka: Dodatočne po ďalšom zhliadnutí zvyšujem na 5*. Moja výčitka k rozdielom knižnej predlohy oproti scenáru asi nie je celkom OK, pretože som fakticky nevidel film / seriál, ktorý by dosahoval kvalít knižnej predlohy. Nič lepšie v slovenskej seriálovej tvorbe nemáme a dovolím si tvrdiť ,že sa nemáme za čo hanbiť ani pred svetom. ()

Reklama

Santino7 

všechny recenze uživatele

Matne si pamätám, že keď som Alžbetin dvor ešte ako malý fagan neviem koľko rokov dozadu videl prvýkrát, bol som z toho svojim spôsobom nadšený (páčila sa mi najmä, s ohľadom na vtedajší vek, veľmi pútavá temná symbolika prekliatia celého rodu či s tým spojené tragické zahynutia potomkov atď. - a neviem prečo, no scéna s narazením hlavou o konár stromu počas jazdy na koni mi zostala vrytá v pamäti po celý ten čas), a teda som bol patrične zvedavý, aký dojem to vo mne zanechá teraz, o nejaké tie rôčiky neskôr. Pochopiteľne som to už tentoraz vnímal z trošku iného uhlu pohľadu, nebol som už až natoľko paf z onoho príbehu (hoc je svojim spôsobom nepochybne krásny - ak budem mať niekedy viac času, dozaista si zoženiem i knižnú predlohu od Hany Zelinovej) či zasadenia príbehu do pomerne neokukanej zemanskej doby 19. storočia, no začal som si všímať aj akýsi širší kontext, a teda aj faktory ako sú formálne zvládnutie, réžia, kamera, výprava, herecké výkony a podobne. Na moje prekvapenie ma sága fabiciovského rodu opäť poľahky dokázala do značnej miery zaujať, a tým pádom to u mňa na základe subjektívneho dojmu mierne i zľahčilo (respektíve otupilo) nejaké tie občasné nedokonalosti, ktorým sa tento projekt nevyhol. Treba však uznať, že na (česko)slovenské pomery je to stále chválihodný nadpriemer, remeselne veľmi dobre zvládnutý počin, ktorý - narozdiel od niektorých iných - "nepochoval" ani zub času (ba čo naopak, pridalo mu to na akomsi honosne pôsobiacom statuse). Rovnako honosne sa vynímalo i herecké obsadenie, keďže sa tu vystrieda veľké množstvo z domácich hereckých elít starších i mladších (Brzobohatý, Müller, Vášaryová, Kvietik, Kramár, Kolínska, Dočolomanský, Jamrich a mnoho ďalších), pričom takéto niečo by už v súčasnosti bolo asi prakticky nezrealizovateľné. Čo by som ale vytkol a čo viacmenej ako jediné z negatív stojí za výraznejšiu zmienku, je istý kvalitatívny pokles, ku ktorému došlo v záverečných dvoch častiach, kedy to už akosi začalo pomaličky strácať dych a aj onen ťažko popísateľný šmrnc. No skrátka Alžbetinmu dvoru oveľa viac svedčí zasadenie do 19. storočia, a teda do čias habsburskej stavovskej monarchie, zemanstvo, než skok o niekoľko generácií vpred k udalostiam 20. storočia na pomedzí prvej, respektíve druhej svetovej vojny (i keď chápem, že vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu u nás bolo vhodné sfilmovať i túto kvalitatívne znateľne slabšiu, avšak ideologicky o to "zásadnejšiu" časť Zelinovej ságy o fabiciovskom rode). Pokiaľ by tvorcovia zostali len pri pôvodných štyroch dieloch, nebál by som sa tomu udeliť i plný počet, avšak takto zostávam "iba" na lepších štyroch s vedomím, že si to o nejaké tie rôčky s radosťou celé zopakujem. 85% ()

Le6n 

všechny recenze uživatele

Nádherná rodinná sága rodu Fabiciovcov. Je pravda, že oproti knihe je celkový dej upravený (celé dianie sa sústredilo na Alžbetin dvor, pričom z kníh sa tu odohráva len dej prvej), ale vynikajúce herecké výkony výkvetu vtedajšej hereckej školy, podmanivá hudba a bravúrne napísaný scenár robia z tejto minisérie skutočný skvost. ()

tahit 

všechny recenze uživatele

Domnívám se, že tento televizní seriál zachovává všechny přednosti kvalitní tvorby a má smysl pro detail postav se zvláštní osudovostí. Nemluvě o tom, že v něm slovenská krajina v celé šíří půvabu jen září. A jako by ten exteriér pro dramatický děj byl přímo stvořen. Režisér Andrej Letrrich měl velký dar, že uměl vždy vsadit na herce, přesněji na skvělé herce, kteří umějí či uměli udržet pozornost seriálu v historickém pojetí v míře svrchované a budiž jim za to dík. Přesto, že čas bývá někdy neúprosný kritik, tak poutavé literární návraty do televizních adaptací uplynulé doby jsou pro mne vkusnou a přitažlivou zábavou. Ještě dodám, že spisovatelka Hana Zelinová uměla opravdu nádherně a živě vytvořit ve své fantazii příběhy plné dramatických zvratů. ()

Galerie (12)

Zajímavosti (5)

  • Exteriéry rodového sídla Fabiciů byly natočeny na zámku Lesné Kračany nedaleko od Dunajské Stredy, interiérové scény byly ale pořízeny v rokokovém zámku Mošovce u Turčianských Teplic. Kostel, který se ve filmu objevil, se pak nachází na Slovensku v Mošoviach, zámek zase na Moravě v Miloticích. (argenson)
  • Postavu, ktorú hral Radoslav Brzobohatý, nahovoril Štefan Kvietik a naopak postavu, ktorú hral Štefan Kvietik, nahovoril Radoslav Brzobohatý. Taktiež Ľubomíra Pauloviča predaboval herec Ľubo Roman. (BlueNeon81)

Související novinky

Radoslav Brzobohatý: 1932 - 2012

Radoslav Brzobohatý: 1932 - 2012

13.09.2012

Pouhý den před svými osmdesátinami zemřel ve středu 12. 9. jeden z nejvýraznějších českých herců druhé poloviny 20. století. Byl představitelem hlavně mužných rolí, drsnějších i těch, díky kterým byl… (více)

Reklama

Reklama