Fena

3,5 - Renoirova verze nesahá ani po kotníky famózní Scarlet Street. Langova dokonalá práce s misanscénou, symbolické prolínání záběrů, stokrát lepší herecké obsazení a propracovanost detailů prostě nemá konkurenta. Například scénu se soudním přelíčením Renoir zbytečně natahuje, je to nuda. Oproti tomu Lang se s ní vypořádal typicky po svém - zkratkovitě a hlavně geniálně. Promiň Royi, La Chiene prostě nemá čím nadchnout. Možná by ses měl konečně podívat na Scarlet Street, abys pochopil. :-) (11.02.2008)

Nepomyslel by som si, že ma nejaký remake nadchne viac (dokonca v americkej koprodukcii), než kvalitne vypiplaný originál. Langova Scarlet street skrátka vyhráva formálnou brilantnosťou a nenormálnou precítenosťou o akej sa nemôže snívať ani mnohým inscenáciam majstrovských kvalít. Fena je naproti tomu ako film civilnejší, mapuje mestské nálady nedokonalých životných osudov a ich konfrontačnú líniu stavia naprieč disharmonickým túžbam rôznorodosti charakterov. Na rozhraní tejto demarkačnej línie sledujeme citové rozpoloženie dobráka maliara, váženého muža stredného veku a vypočítavú morálnu trosku, ktorá sa ho snaží ošklbať. O to viac celá situácia zamrzí, keď vidíme, ako si mladá žena necháva pošliapať svoju hrdosť od takého zbabelca, akým je Dede. Dalo by sa povedať, že toto dielo predznamenáva francúzsko 30.rokov ako dekádu realizmu (či už klasického alebo poetického) a mnoho vnáša i do života obyčajných ľudí. Ich neopísateľné čaro je z dnešného pohľadu neopakovateľné. (15.04.2015)

Upřímně řečeno, noirová stylizace Langovy Scarlet Street mě bavila o dost víc. Přišlo mi, jako by se Renoir bál jen trochu silnějších emocí... (24.12.2007)

O tom, či sa mi bude Fena páčiť, rozhodla až jej záverečná štvrtina, ktorá nasledovala po zásadnom zvrate, takže je znova dobre, že som o filme vopred vôbec nič nevedel. Pripomenie trochu Sternbergovho Modrého anjela, ale je to film podľa románu, takže si tieto filmy navzájom nemajú čo vyčítať. Je otázne, či za maliarovým morálnym, psychickým a spoločenským úpadkom stojí práve hlavná ženská postava, predsa len si za svoje rozhodnutia môže sám. Ja by som za jeho chovaním ale videl tiež ženu, len inú. V tomto je Renoirov film skutočne psychologický, vzťahy medzi postavami sú osudovo previazané, aj keď nie vždy priamo. Dôležitú úlohu vo filme hrá aj prostredie Montmartru, ale na to, aby sme boli svedkami niečoho pozítivnejšieho, nám tu chýba oná dobrá duša v podobe nejakej Amélie. Solídna dráma ako zo života. (26.04.2013)

[3,5*]     "Viete, pán Legrand, takéto známosti sú v našom veku nebezpečné a spravidla končia zle. Najlepšie je zostať v pokoji doma."     Kriminálna dráma osudovej lásky, zaradená do zoznamu 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Líči veľmi zaujímavý príbeh hneď dvoch neopätovaných lások, pričom vždy jeden z partnerov toho druhého neznáša a iba ho nechutne využíva a ten druhý je v tom vzťahu nekonečne naivný (tie dva partnerské vzťahy sú pritom celkom zaujímavo prepletené). Prostredie parížskej štvrte Montmartre, v ktorej sa tento príbeh odohráva, je plné skazených charakterov (ako napr. ústredná príživnícka dvojica Dédé a Lulu). Snáď len hlavný hrdina Maurice Legrand (Michel Simon) tu má charakter čistý a preto je všetkým v práci na smiech a mrcha žena ho ešte k tomu doma tyranizuje. Lenže na pohľad neškodný "pohoďák" Maurice sa stane hybnou silou zvratov, ktoré by nikto zo zúčastnených ani vo sne nečakal. Scény, v ktorých sa tieto zvraty odohrávajú, sú tým najpôsobivejším z celého filmu (objavenie sa "mŕtveho" manžela, pohľad cez okno pri odhalení milencov, pôsobivý záver s tulákmi). (26.02.2023)