Režie:
Ken RussellScénář:
Stephen VolkKamera:
Mike SouthonHudba:
Thomas DolbyHrají:
Gabriel Byrne, Julian Sands, Natasha Richardson, Myriam Cyr, Timothy Spall, Dexter Fletcher, Andreas Wisniewski, Ken Russell, Kiran Shah, Tom Hickey (více)Obsahy(2)
Víte, co bylo skutečným impulsem k tomu, aby Mary Shelleyová stvořila nesmrtelnou literární postavu uměle oživeného monstra Frankensteina? Britský režisér Ken Russell se v roce 1986 rozhodl ve svém snímku hledat pravdu během jedné deštivé noci roku na počátku léta roku 1816 na břehu Ženevského jezera. Právě zde se totiž rozkládalo sídlo lorda George Gordona Byrona, do kterého onoho dne, 16. června, přicestovala návštěva v podobě dalšího známého britského romantického autora Percyho Bysshe Shelleyho, jeho budoucí paní Mary a její nevlastní sestry Claire. A všichni přítomní, ještě ve společnosti Byronovo osobního lékaře doktora Polidoriho, se odhodlali prožít dohromady nevšední zážitek - večer plný hrůzy vystavěný na požívání laudána a dalších drog, vyprávění děsivých příběhů a vyvolávání duchů, kteří se pak pod vlivem narkotik začali zhmotňovat do až příliš životné podoby. Pozoruhodný, až surrealistický psychologický horor je ověnčen kromě unikátně působivé atmosféry i vynikajícími hereckými výkony, a to především uhrančivého Gabriela Byrnea a Natashy Richardsonové. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (60)
No to bol už len výmysel. Pozor, jemný spoiler! Príbeh okolo roku 1800 dal dokopy partičku, akou je posadnutý spisovateľ, šialený homosexuálny doktor a dve ženy a muž, obľubujúci voľnú lásku, teda slobodný sex. Toto zoskupenie a vzťahy medzi nimi malo mať psychologický podtón, ktorý som však zachytil len mierne, aj to len na začiatku. Na šialenstvá, akými film pokračoval, nemám žiadne pochopenie. Na scénu však prichádza ešte čosi iné. Jedného dňa sa rozhodnú vyvolať ducha (démona, diabolskú postavu), ktorá symbolizuje najtemnejšie, najstrašidelnejšie predstavy a úzkosti všetkých našich piatich postáv. Takže každá z týchto dvoch myšlienok by možno mala úspech, ale len osobitne. V spoločnom spojení vyznievajú pomerne neschopne a rozpačito. Aj keď z oboch sa dalo čosi vyčítať, najmä horrorová hudba a atmosféra mi dali z filmu asi najviac, stále je to len na slabšie tri, čiže 55%. ()
Tento "príbeh podľa skutočnej udalosti" nebol nakrútený tak, ako sa pravdepodobne stal (pozri "Dievča s perlovou náušnicou"), ale chvalabohu tak, ako sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestal (pozri "V tieni upíra"), čo je samo osebe dosť bizarné rozhodnutie, ktoré vzhľadom k delikátnym okolnostiam príbehu nemôžem neoceniť. Toto východzie stanovisko umožnilo Russellovi popustiť uzdu narácie a vytvoriť plnohodnotný ekvivalent pozoruhodnej udalosti, ktorá sa síce skutočne stala, no o jej pravej podobe a povahe nevieme vlastne zhola nič. To, že si niekoľko prominentných bohémov obdobia romantizmu - ateistov, ktorých boh odsúdil na "tvorenie" - usporiada výstredný večierok priam vyzýva k tomu, aby bola jeho filmovému prepisu vtlačená bohémsky výstredná podoba, čo vskutku bola. Russell sa nesnaží popisovať, ale evokovať. Výsledné capriccio sa tak stáva polymorfnou esenciou kultúrno-historického pojmu, ktorý je v názve filmu. Názov tu totiž nie je na ozdobu ako vo filme "Gothika" s Halle Berry, ale určujúcim faktorom štýlu. Postavy (i divák) prestávajú rozlišovať halucinačné vízie od skutočnosti a strácajú sa vo svete, v ktorom je obrazotvornosť životodarná i zhubná zároveň. Ak vám Russellova fikcia bude pripadať príliš abnormálna, než aby mohla byť akceptovateľná ako seriózne dielo, stačí porovnať s najšialenejším gotickým románom "Vathek". Deväť z desiatich čitateľov ho pre "nestráviteľnosť" neodporučí, s týmto filmom to bude obdobne. Mám šťastie, ja som si ho užil. ()
Nebolo to zlé, ale sú tu výrazné nedostatky, ktoré kvalitu zrážajú dole. Hlavne slabučké trikové efekty, napr. figurína Timothy Spalla bola už vážne kdesi na úrovni materskej škôlky (a to aj so zohľadnením doby natočenia), dokonca ma napadlo, že si režisér naschvál robí srandu. Nech je ako chce, mne to nesadlo. Atmosféra bola dobrá, ale ku gotickej extáze mala rozhodne ďaleko. Najviac ma upútali herecké výkony, Byrne bol síce fajn, väčšinou ma však zabával mladučký T. Spall, ten vážne nemal chybu. Čo sa týka dejovej linky, nebola najhoršia, síce pomalší rozbeh, ale postupne ako všetci začali prepadať účinkom laudána tak sa veci pohli dopredu a divák si užije exkurziu do ríše halucinácií a fantázie, mierne šmrncnutou bizarnosťou a pár nechutnosťami (nič hrozné). Lepší priemer. 65/100 ()
Tak tohle byla síla no, pro pořádné docenění Gothicu je asi třeba nějaké té psychotické látky nebo aspoň (deci)litrů červené... červeného. A jelikož já neholduju ani jednomu ani druhýmu, tuhle Noc hrůzy jsem tak úplně nepochytil. Ono kouká se na to docela dobře, po chvíli člověk pomalu ani neví, jak se jmenuje :-), ale sysel, co tím chtěli tvůrci říct, se mi nějak vyhnul. Ale jestli se na něco hodí takové pěkné slovo 'dekadentní', tak rozhodně na tohle, už chyběl je David Bowie anebo alespoň Marilyn Manson... ()
Horor? Kde? Gothic je možná psychadelickou variací na možný vznik námětu pro Frankensteina, ale stejně tak to může být jen velká blbost, která se snaží vypadat jako artový horor, v kterém jsou poměrně slavní a ne zrovna slušní spisovatelé Lord Byron a Percy Bysshe Shelley. Je tu velká šance, že vás film osloví mnohem více než mě, přestože mám rád Gabriela Byrnea, tak jsem v tomto podivném rádoby hororu nenašel zalíbení ani pořádnou myšlenku. Je pravdou, že atmosféra na sledování pozdě v noci je opravdu vynikající a to díky zvukům a obrazům, které Ken Russell divákovi předhazuje. To však úplně nesplňuje moje představy o hororu, strachu a správně dávkovaných odpornostech/nesmyslech. Už ten plakát vypadal podivně... ()
Galerie (20)
Photo © Medusa Distribuzione
Reklama