L'Albatros

Vyhoštěn na zemi uprostřed kopyt, jeho obří křídla mu brání v chůzi... (Ch. Baudelaire) *** Tento působivý thriller se tedy nebojí přelétnout od inspirace ústředního motivu v poezii až k (tehdy) aktuálním dozvukům bouřlivých studentských demonstrací roku 1968 a od napjatého útěku úprchlíka před služebně (a částečně i morálně?) selhávající policií uprostřed krizové doby doletět až k romantické baladě o osudové lásce. Albatros je přes svůj silně politický přesah naplněný převažně napínavou akcí a společně s hlavním (anti)hrdinou se v průběhu celé atmosféricky působivé temné noci i následujícího sychravého dne téměř nezastaví, plyne ve velice svižném tempu, i napodruhé jsem ho zhlédl vyloženě jedním dechem až do konce. Z volné politické trilogie Jeana-Pierra Mockyho Solo – Albatros – Rubáš nemá žádné kapsy jsem si sice tento prostřední film oblíbil asi nejmíň, ale rozdíly mezi nimi vnímám jako minimální. Pátou hvězdičku si zčásti odneslo samotné vyvrcholení, které na mě přes svou překvapivost (a opravdu nejen slušně decentní, ale i velmi originální nasnímání sexuálního aktu skrze stínové siluety) působí spíše rušivě komickým a až prvoplánově provokativním dojmem. [85%] (16.12.2021)

To byl let, no věru radost pohledět (a do hlavního hrdiny se zahledět ;-)), ale i fandit (napnutá, jak adamitky na golemovi :-)), zcela se do příběhu ponořit. Ovšem ten "ponor" mi kazily neustálé vpády těch všech politických, tuze nesympatických (a k smrti nudných) hejhulů. Rozumím a chápu, že (a proč) to v tomhle filmu "muselo" být, ale i tak mi přišlo, že je tam toho všeho až "po staříčkovo", a veškeré jejich "opičky" mohly být zkráceny nejméně o polovinu. Škoda, že nezůstalo pouze u té linky ústřední dvojice. Ale i tak jsem si film krásně užila. Mimochodem - Gérard Philipe zemřel jen napůl - vtělil se totiž do Jeana-Pierra Mockyho. :-) A jen tak na okraj - pokud se snad domníváte, že jste se někdy s někým milovali na krajně neobvyklém místě, tak tento film vás přesvědčí, že to lze ještě na mnohem, mnohem neobvyklejším. :-D /"Virtuální retro kino" Willyho Kufalta, cyklus "Francouzský krimi-noir speciál"/ (26.03.2024)

Všedné krimi, ktoré sa odohráva väčšinou v noci, ale napätie neprináša žiadne. Na triler veľmi zlá vizitka. Vidíme viacero postáv, ako to už zvykne byť pri francúzskych postavách, väčšinou sú také divné - k žiadnej si divák nedokáže vytvoriť vzťah. Škoda, z nočnej naháňačky po utečencovi z väzenia sa dalo vytrieskať omnoho omnoho viac. Druhá línia s voľbami prezidenta a politických intrikánskych vojen to síce čiastočne oživuje, ale aj tak príbeh z hlavy vyšumí veľmi rýchlo. (09.11.2022)

„Moc je ako orgazmus, ktorý trvá 24 hodín denne.” • Titulný Albatros sa azda i úplne bezprostredne vzťahoval práve iba na tohto ústredného protagonistu Stefa Tassela, ktorý na úplný začiatok najprv naprosto »sebavedomým spôsobom« utiekol z akéhosi väzenia, aby teda čochvíľa zase natrafil i na akúsi veľkú fešandu Paulu Cavalierovú, ako dcéru jedného z politických kandidátov, a ktorá sa zároveň automaticky stáva[la] i jeho vždy mimoriadne upravenou, «sexy rukojemníčkou», kedy sa tým pádom vytváralo niečo medzi: road-movie s predsa o čosi viac podstatnejšou, a k tomu i dramatickejšou líniou udalostí a vzťahov, obaleného do politického podtextu, ktorý sa čoraz intenzívnejšie dostával do samotného popredia, a to ďalej vskutku ani nehovoriac o zrovna pomaly začatom budovaní klasického, „štolkholmského syndrómu,” čo je „fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemník začína vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľovi. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa.” [pozn. recenzenta] • Akurátne prebiehala drsná, politická kampaň Cavaliera & Grimma, keď do toho akurát [neúmyselne] vstúpil i taký väzeň na úteku - Tassel, ktorý vďaka tomu, že naďabil na Paulu, tak si tým vôbec ani akosi nestihol hneď uvedomiť, aký zmätok tým vlastne naďalej spôsobuje, že tým neustále len [nevedomky?] rozdúchaval bojové nálady nielen, čo sa konkrétne týkalo už medzitým spomínaných uchádzačov/oponentov o politickú moc, ktorí si rozhodne medzi sebou absolútne nič nedarovali; práveže celkom naopak, bolo priam hmatateľné, ako sa I-CH vzájomná rivalita zo dňa na deň iba stupňovala, keď postupne dostávali akési skreslené informácie od komisára Gabera, ktorý sa súčasne stával akýmsi »prostredníkom« medzi týmito dvomi politickými rivalmi, no taktiež vystupoval aj ako predstaviteľ policajných zložiek, ktoré Tasselovi takmer ani nedali dýchať a spávať! • Určitú dobu som si musel poriadne zvykať na takto silne koncipovaný, «autorský projekt» J-P Mockyho, ktorý si svojho Albatrosa zastrešil naraz až v štyroch kategóriách: režisérsky, scenáristicky, producentsky a herecky, pričom sa musím následne priznať k tomu, že s tou »poslednou kategóriou«, som mal spočiatku vari asi najväčší problém, s ktorým som sa našťastie úspešne popasoval; a celkovo som sa pozitívne naladil na prichádzajúce dianie, v ktorom ale zväčša prevažovali len negatívne prvky; najmä keď do toho vstupovali títo skorumpovaní politici, tak vtedy mi určite nebolo všetko jedno! • Rovnako ma tiež zaujala i predstaviteľka Pauly, Marion Gameová, ktorá vážne disponovala naozaj pomerne dosť odvážnymi scénami, a preto na ňu budem myslieť i do budúcna, čo by mi mohla ešte niekedy predviesť...? • Jednalo sa o zaujímavý, politický titul, ktorý najviac - podľa mňa - klamal telom. PS: Na JPM, si musím nájsť voľný čas, pretože mám akési vnútorné presvedčenie o tom, že tento francúzsky chlapík, skrátka, má stále potenciál... (25.03.2024)

Kriminálka s otrepaným námetom - útek z väzenia a následný únos, nemá veľmi čím zaujať. Hlavne režisér, ktorý sa obsadil aj do hlavnej úlohy v nej bol nevýrazný a nie príliš sympatický, takže mi bol jeho osud vpodstate ukradnutý. O niečo sympatickejšia bola jeho obeť, ale celkovo to medzi nimi moc neiskrilo a ich útek bol dosť nudný, keď to porovnám s inými podobnými filmami. Pre mňa čistý priemer. (27.03.2024)