Obsah
-
V malom slovenskom meste zavraždia vedúceho revízora Žielenca. Pátraním po vrahovi poveria kapitána Jakubca (LADISLAV CHUDÍK) a poručíka Michalka (VILIAM POLÓNYI). Pred vyšetrovateľmi stojí záhadný prípad násilného úmrtia muža, ktorý zo záhrobia posiela informácie o svojom vrahovi...
Režisérovi Andrejovi Lettrichovi a scenáristovi Jozefovi A. Tallovi sa v 60. rokoch podarilo presadiť v Štúdiu hraných filmov koncepciu tzv. diváckych filmov. Najmä Tallo razantne presadzoval tento trend, čo sa mu podarilo najprv vo vlastnom filme Muž, ktorý sa nevrátil a neskôr ako scenárista priviedol na svet dvojicu vyšetrovateľov, ktorá vystupovala v trilógii kriminálnych filmov. Najprv sa objavili v snímke Smrť prichádza v daždi, roku 1966 pokračovali v snímke Vrah zo záhrobia a posledný raz sa vrátili vo Volaní démonov z roku 1967. Jakubec (Ladislav Chudík) na plátne využíva svoje sivé mozgové bunky, poručík Michalko (Viliam Polónyi) je komicky nechápavým typom. Slovenská variácia osvedčeného holmesovsko-watsonovského modelu púta najmä svojskou Polónyiho komikou. Úspech filmu zabezpečilo nielen dobré obsadenie oboch vyšetrovateľov, ale aj ostatných postáv, predovšetkým Dušana Blaškoviča ako krstného otca a zároveň šéfa reštaurácie, Stana Dančiaka v úlohe neistého zastupujúceho revízora či Stelly Zázvorkovej v postave ustarostenej matky. Herci dodali postavám ľahkú čitateľnosť a ľudskú blízkosť a priehľadne zamotávaný priebeh vyšetrovania vyvolal divácky záujem. Tvorcovia väčšmi ako na akčnosť a jasný konflikt sa sústredili na žánrovú psychologizujúcu drobnokresbu, ktorá dala ich filmom charakter konverzačných drám. Lettrichovo rozprávanie stavia na drobných ľudských nedostatkoch, film nekritizuje systém, hovorí o prirodzených a nadčasových ľudských chybách chamtivosti, strachu či lakomstve. Osou celého filmu je vypátranie vraha, zavádzanie či klamanie diváka a stupňovanie napätia. Nie je dôležité, aby sa divák zaoberal vážnymi existenčnými otázkami, podstatné je, aby kombinoval, hádal, špekuloval nad tým, kto zabíjal. Autori pritom ponúkajú dostatok falošných stôp, aby udržali diváka v napätí a neistote, aby bol záverečný okamih skutočne momentom prekvapenia, a nie vopred jasným riešením celej hádanky. (oficiální text distributora)
V malom slovenskom meste zavraždia vedúceho revízora Žielenca. Pátraním po vrahovi poveria kapitána Jakubca (LADISLAV CHUDÍK) a poručíka Michalka (VILIAM POLÓNYI). Pred vyšetrovateľmi stojí záhadný prípad násilného úmrtia muža, ktorý zo záhrobia posiela informácie o svojom vrahovi...Komentáře uživatelů k filmu (3)
-
YURAyura
3/10 Druha cast volne detektivni trilogie a pro me z pohledu zanroveho asi nejslabsi. Atmosfera dramatu prevedena do malomesta - ze by Stiavnica - podle tech nove postavenych skol na protejsim svahu? - je jaksi nechtene k smichu. Na vidieku by kazdy hned videl-vedel, kdo to byl - preci jen ty babky co se misto do sporheltu divaji pres firanky kdo ze to ize z poza humen by byly lepsimi vysetrovateli nez ustedni nesouroda dvojice. To ze se spravne pranyruji nedostatky v nasej socialistickej vlasti je vice nez vhodne, protoze jinak by tento film nenasel v planu tvurci skupiny zadne okenko. Farar pije a kouri - ano takze pozrite sa mu pod prsty toho podvratneho ludaka, nasinec se radsi necha prelozit, nez aby prilozil ruku k dilu a tovar iba pod rukou? To su tie vecy, ktore treba nakrutit! Blaskovic i pred svym "debuse" dokazal, ze za to umi vzit a kostre chabeho filmu dat aspon lidsky rozmer.(14.11.2011)
-
klúčik
Mne sa tento diel trilógie páči asi najviac. Tradičná dvojica vyšetrovateľov príde do Banskej Štiavnice vyšetriť vraždu. Fantasticky si tu zahral Dušan Blaškovič. Postava krčmára a bývalého zápasníka je to najlepšie čo si vo filme zahral.Zábavná je aj Stella Zázvorková ktorá vo filme hovorí po slovensky. 85%.(18.10.2005)
-
Bazilich
Tato detektivka je spíše než banálním příběhem zajímavá tím, nakolik je kritická k době svého vzniku. Manželka zavražděného revizora nemohla kvůli svému třídnímu původu vystudovat na profesorku ("zničili jí život"), což v očích ostatních do značné míry ospravedlňuje její následnou zhýralost. Personál v nejrůznějších podnicích či na úřadech se fláká, chodí pozdě do práce, zboží je nedostupné a pokud, tak jeho kvalita je mizerná. To málo kvalitního, co se vyrobí (např. příbory), je určeno buď jen jako exponát na světovou výstavu či na export. Film je tak především svědectvím výjimečné politické uvolněnosti šedesátých let, která umožnila uveřejnit tak sžíravou kritiku.(3.8.2011)
