Krakatit
Krakatit
Československo,
1948, 97 min
(Alternativní 106 min)
Režie:
Otakar VávraKamera:
Václav HanušHudba:
Jiří SrnkaHrají:
Karel Höger, Florence Marly, František Smolík, Nataša Tanská, Miroslav Homola, Jaroslav Průcha, Jiří Plachý st., Eduard Linkers, Bedřich Vrbský (více)Obsahy(1)
Krakatit je název pro třaskavinu s nepředstavitelně ničivým účinkem. Sám její vynálezce, inženýr Prokop, se jí zalekne, avšak pro mnohé jiné představuje vytoužený nástroj absolutní moci. Ve stejnojmenném románu Karla Čapka, vydaném roku 1924, byly Prokopovy pokusy a jejich následky čistě autorovou vizí. Proti tomu filmová adaptace, jež vznikla nedlouho po druhé světové válce a útocích na Hirošimu a Nagasaki, zčásti zjevně reflektuje skutečné události. Mimo naléhavý morální apel dodnes strhuje svou delirickou atmosférou a vizuální vynalézavostí v reálných exteriérech i fantastických kulisách. (NFA)
(více)Zajímavosti (28)
- V horském sídle padlých válečných štváčů zdraví D'Hemon (Jiří Plachý st.) přítomné parafrází nacistického pozdravu, jenom ho provádí levou rukou. (Robbi)
- Vzorec Krakatitu je PbAr4. (Nick321)
- V roku 1948 získal film Cenu země české za réžiu. (dyfur)
- Ve filmu jako první a zároveň i jako poslední promluví zdravotní sestra (Jiřina Petrovická). (matej1995)
- Jaderný výbuch na konci filmu působil natolik realisticky, že si kritici a zahraniční tvůrci mysleli, že Vávra použil dokumentární záběr. Ve skutečnosti se jedná o filmový trik. (Spinosaurus)
- Slovo Krakatit zazní ve filmu více jak 45krát! (krib)
- Profesor chémie Plinius (Karel Dostal), ktorý sa počas horúčkovitého sna pýta inžiniera Prokopa (Karel Höger) o alfa- explóziách a krakatite, sa v románe volal profesor Wald. Išlo v skutočnosti o obraz reálneho človeka s menom František Wald, profesora teoretickej a fyzikálnej chémie a chemickej metalurgie. Karel Čapek navštevoval prednášky Phdr. Františka Walda. (Raccoon.city)
- Chemický názov Krakatitu bol tetrargon olova. Z chemického hľadiska je to nemožné, aby išlo o výbušninu, nakoľko Argón je vzácny plyn, ktorý nie je schopný žiadnej reakcie. (Raccoon.city)
- Karel Čapek, autor románu, musel poznať Rutherfordov planetárny model atómov, lebo termín alfa-výbuchy v Krakatite vychádza z Rutherfordovho pokusu o rozbitie atómu pomocou ostreľovania alfa časticami. Atóm to nevydržal a rozpadol sa. (Raccoon.city)
- K Florence Marly v úlohe princeznej, sa kritici v mnohých prípadoch stavali pomerne odmietavo, najmä kvôli jej dikcii a vonkajšiemu hereckému prejavu. Napríklad Oldřich Kautský vo Filmových novinách priostril kritický tón, keď na príklade Marly zdôraznil, v duchu dobové rétoriky, že je nevhodné pozývať si do československých filmov cudzie herečky, ktoré sa ani zďaleka nevyrovnajú najslabším československým herečkám: "My, v našom štátnom filme, vytvárajúcim diela tak význačná ako práve Krakatit, sme sa rozlúčili s pojmom filmová hviezda, a nahradili ho raz a navždy herečkou a umelkyňou." (Raccoon.city)
- V ohlasoch dobového dennej tlače i filmových periodík niektorí kritici upozornili na podobnosť medzi Krakatitom a snímkou Václava Kršku Housle a sen, a to ako v rozbití skutočnosti, tak v symbolických troch ženských postavách, ktoré sa priebehom deja vynárajú. Nájdeme tiež výhradu, že Vávra sa dostal do nebezpečných vôd artismu do štylizácie subjektu, ktorý je tak typickým pre Krškov film. (Raccoon.city)
- Film bol predaný do Poľska, Švédska, Dánska, Albánska, Rumunska, Francúzska a Palestíny, a tiež do artových kín v Kanade a USA. V roku 1951 bola snímka opäť zaradená do programu kín a v roku 1955 mal film obnovenú premiéru. Návštevnosť od roku 1951 do roku 1955 predstavovala pri 3 468 predstaveniach 497 028 návštevníkov. Od roku 1948 do konca roka 1987 mal Krakatit návštevnosť 3 145 626 divákov na 16 773 predstaveniach. Roku 1956 bol vyvezený do NDR a Juhoslávie a 1957 tiež do Paraguaja. (Raccoon.city)
- Tajná prvá projekcia filmu v Benešove prebehla následovne. Prekvapeným divákom, ktorí pôvodne mali zhliadnuť britský film Sidneyho Gillanta Zelený jed, boli rozdané dotazníky, ale zo 420 návštevníkov projekcie vhodili vyplnený dotazník do zvláštnych urien iba štyria ľudia, jeden bol bez mena a adresy. Z ich odpovedí sa dozvieme, že všetci čítali Čapkovú predlohu a všetkým sa film páčil. Polovica z nich mala výhrady k nekvalitnému zvuku filmu (zlá technická vybavenosť kina). Jeden respondent vytkol filmu technickú nepresvedčivosť niektorých scén (najmä v baltinských laboratóriách), iný si posťažoval na malú pochopiteľnosť pre ľudové vrstvy, najmä ku koncu filmu. (Raccoon.city)
- Režisér Vávra zvládal počas natáčania Krakatitu pracovať aj na svojom filme Predtucha. Pre oba filmy mali byť natočené exteriérové zadné projekcie vo Švajčiarsku, k tomu ale nedošlo. (Raccoon.city)
- Film sa stal prvým Československým po-februárovým filmom určeným pre export a získal predikát "film národného i umeleckého významu". (Raccoon.city)
- Karel Höger (Prokop) spomína: "Z role som mal obavy a dôkladne som sa na ňu pripravoval a žil ňou. Môj Prokop musel byť celým Prokopom, nie scenáristickou skratkou, naozaj nebol ľahkou úlohou. Stále som sa v ňom cítil ako Prokop na začiatku románu." (Raccoon.city)
- Vyzneniu filmu napomáha vierohodne pôsobiace stvárnenie atómového výbuchu, ktorý bol vyrobený v trikovom oddelení na Barrandove v dvojmetrovom vodnom akváriu, do ktorého boli pod tlakom púšťané rôznofarebné tekutiny. Pri spomalenom snímaní bol dojem atómového výbuchu, spojený ešte s oslňujúcim zábleskom, presvedčivejší. (Raccoon.city)
- Film mal premiéru súbežne v dvadsaťjeden kinách Československa, vyrobených bolo sto kópií pre distribúciu. (Raccoon.city)
- Florence Marly (princezná Wilhelmina Hagen) svoj zárobok z filmu prenecháva svojim priateľom a príbuzným v Československu, išlo o sumu 100 000 dolárov. (Raccoon.city)
- V roku 1948 Aprobačná komisia pre schvaľovanie českých filmov udelila Čestné uznanie za filmový zvuk a prémiu 8000 korún Emilovi Poledníkovi, I. prémiu za filmovú hudbu a prémiu 50000 korún Jiřímu Srnkovi, II. prémiu za filmový scenár a prémiu 10000 korún Jaroslavovi Vávrovi, Prémiu za filmovou architektúru 25 000 korún Janovi Zázvorkovi, I. prémiu za filmovú fotografiu a prémiu 35000 korún Václavovi Hanušovi, Čestné uznanie za filmový strih a prémiu 8000 korún Antonínovi Zelenkovi, Cenu zemi Českej a I. prémiu za filmovú réžiu a prémiu 90000 korún Otakarovi Vavrovi. [Zdroj: filmovyprehled.cz] (Raccoon.city)
Související novinky
Noir Film Festival 2014 startuje již 21. 8.!
16.08.2014
4 dny, 4 místa, 40 projekcí... Unikátní přehlídka noirových filmů, kterou letos hostí královský hrad Křivoklát, se nezadržitelně blíží! Druhý ročník festivalu, který se zaměřuje na inspirativní… (více)
Otakar Vávra: 1911 - 2011
16.09.2011
Ve věku 100 let zemřel včera nejstarší žijící český režisér Otakar Vávra. Režisér před nedávnem podstoupil operaci zlomeniny krčku, kterou si přivodil krátce po jarních oslavách svého významného… (více)