Odinnadtsatyy

Dokument s klasickymi Vertovovymi poznavacimi znamenimi: viceexpozice (v mnozstvi vetsim nez malem), nataceni z pohyblivych dopravnich prostredku, pracujici lid, kamera bratra Mikhaila Kaufmana... Je tu i par veci co jsem u nej jinde nevidel, napriklad dnes hojne pouzivany trik - mraky zrychlene plynouci po obloze. Narozdil od pozdejsiho Muze s kinoaparatem tu jeste pouziva titulky. Cesky nazev zni Jedenacty a odkazuje k jedenactemu vyroci Rijnove revoluce. (14.02.2009)

Vertov hledá nový filmový jazyk v záběrech na budování Dněprogesu. (24.12.2022)

[AFF 2015] Principiálne odsudzovať filmy s určitým propagandistickým vyznením je vždy problematické. S rozličnými formami rafinovanej a nenápadnej propagandy sme každodenne konfrontovaní prostredníctvom médií, reklamy či inzerovaného životného štýlu. Súčasné stratégie v umení i bežnom živote sú pritom napriek svojmu hojnému výskytu kritizované a pranierované omnoho zriedkavejšie, než práve napríklad dobová produkcia Sovietskeho zväzu. Z odstupu sa tieto filmy často javia jednoduché a ideologicky priehľadné. Vertovov prvý film natočený na Donbase však nemožno zmiesť na základe tak vetchej argumentácie. I ako agitka je veľmi pôsobivým a nezriedka pravdivým zachytením významného momentu na vývojovej ose ZSSR. Opojná vizualita a avantgardné postupy (viacexpozície, monumentalizácia stavieb, sôch i obyčajných robotníkov podhľadmi, vyzdvihovanie práce rúk i strojov detailami vnášanými do veľkých celkov krajiny) sa so zámermi režimu nerozchádzajú, no ani ho bezhlavo v každom zábere neadorujú (ako je tomu u o tri roky mladšej Symfónii Donbasu). Dokument je prevažne oslavou technologického pokroku, spriemyseľnovania a vyrovnanejšieho životného štandardu, ktoré Vertovova filmová reč sugestívne skladá do kauzálnych súvetí ako na seba nadväzujúce príčiny a dôsledky politiky režimu v donbaskom regióne. Možno konštatovať, že Dziga Vertov bol skutočne brilantným rečníkom nemého filmu, a jeho Jedenásty rok dokáže poslucháča uhranúť ešte i dnes. 80% (03.08.2015)

Tím jedenáctým v názvu filmu je míněn rok uplynuvší od Velké říjnové socialistické revoluce; charakter díla je tedy prvoplánově oslavný. Vyzdvihuje se v něm Sovětský svaz, jehož idea je zde vtělena do konfrontace krajiny a lidské práce, která je znázorněna jako mocná, přetvářející síla. Odhlédnu-li s přemáháním od zrůdného režimu, který si toto propagandistické dílko objednal, nemohu neocenit režisérovu imaginaci, prostou klišé a stereotypů, hledající v neotřelých postupech nový filmový jazyk. Dynamické i statické obrazy často následují v dramatických poměrech, prostupují se a dávají odkrývat vnitřní i hlubinné analogii vztahu člověka a země, jehož záhadnost je zde domněle odhalena v síle lidských paží sycených chlebem zúrodňovaných brázd. Naivní, nebezpečné, ale působivé. (06.08.2009)

Ak by neboli vo filme medzititulky a viacexpozície s Leninom, ani by som si neuvedomil, že 11. rok je agitka. Zároveň cítiť, že ruskí formalisti boli o pravdivosti socializmu úprimne presvedčení a preto ich filmy nezostarli tak, ako skutočné propagandy. Oni sa proste iba mýlili. Tento film je extrémne formalistický a charakterizoval by som ho ako industriálny fetiš. Príjemná je aj stopáž, hodina a pol by bola asi k neprežitiu. (29.01.2016)