Má na svojom konte niekoľko krátkometrážnych filmov. Preslávil sa začiatkom 90. rokov červenými krvinkami v CRONOS s Federicom Luppim a Ronom Perlmanom. Film, ktorý u nás trpí strašným prekladom STROJ ČASU, získal v Cannes cenu kritikov.
Džilermov americký režijný debut MIMIC, je považovaný viac-menej za neúspech. Zdá sa, že hororoví produkční bratia Weinsteinovci podcenili osobnosť režiséra, keď mu síce dali k dispozícii slušných hercov (Mia Sorvinoová, Giancarlo Giannini), relatívne inteligentný scenár a ako-taký rozpočet, ale zároveň ho držali na reťazi, film nie je úchylný, zvrhlý a vlastne ani veľmi drsný. Atmosféra je temná, ale nie „závadná“ pre deti. Uchádzajúci hororček o zmutovanom hmyze v newyorskej kanalizácii sa bral snáď až príliš vážne. Pod maskou jedného z tvorov poletuje Doug Jones, budúci Abe Sapien z HELLBOYA. S MIMICOM 2 už nemal del Toro nič spoločné.
Zrejme ho spôsob, akým s ním v Dimension Films jednali, urazil, znechutil alebo vyplašil, vrátil sa domov a natočil cenený horor/drámu EL SPINAZO DEL DIABLO o sirotinci za 2. sv. vojny, kde malý chlapec odhaľuje tajomstvá haciendy, ktorej chodbami po nociach blúdi nepokojný duch a uprostred nádvoria čaká nevybuchnutá bomba. Fantastická atmosféra, až spielbergovsko-shyamalanovsky pohodová práca s detskými hercami, výrazné figúry dospelákov (zase Luppi), niekoľko desivých scén a citlivé narábanie s nenápadnými trikovými vsuvkami.
BLADE 2 - z dielne Marvel Comics - sa dočkal zvláštneho prijatia. Skalným fanúšikom originálu Stephena Norringtona sa nepozdávala zmena tempa, atmosféry a štýlu akcie. Zdalo sa im, že pútavý príbeh sa zmenil na bitúnok, iní ale ocenili na hollywoodske pomery výraznú surovosť a zabudli na priemerný scenár, ktorý nemal logiku ani fair play (Whistlerov návrat). Oceniť bolo treba najmä sadistu Rona Perlmana ako vodcu upírieho komanda, ktoré roky cvičilo Bladeovu vraždu a teraz s ním musí spolupracovať. Režisér náročné akčné scény konzultoval s Jamesom Cameronom.
Filmom o „dennom chodcovi“ sa začína vzťah Del Toro + Praha = VL. Film sa tu nielen natáčal, ale aj odohrával po stránke deju a mohli ste zahliadnuť niekoľko miestnych hercov: V roličke upírieho právnika (ale človeka) sa mihne Karel Roden, nehovoriac o kultovej hláške Marka Vašuta „kurva-piča“. Pod maskou jedného zo Smrťákov (špeciálne nechutná odroda upírov, vraždiaca aj „klasických“ upírov) sa skrýval Ladislav Beran, budúci dýkovský nacista Kroenen z HELLBOYA. BLADE 2 bol pre okuliarnatého Mexikánca osobnou záležitosťou nie ani tak preto, že mal rád komixy (jeho srdcová hellboyovská záležitosť ostatne prekvapí tým, aká mierna je), ale tým, že na vizuálnej stránke sa podieľal na jeho výslovnú žiadosť, resp. žiadostivú prosbu, Mike Mignola, autor HELLBOYA, aby si preverili, či spolu dokážu spolupracovať.
BLADE 2 zarobil väčšie peniaze ako jednotka a tak scenárista oboch dielov, David S. Goyer, režijne debutoval BLADEOM: TRINITY, ktorý mal pôvodne točiť del Toro („Keď som to nezačal, bol by som rád, aspoň keby som to mohol ukončiť “) a film mal byť apokalyptický, napokon dal ale del Toro prednosť vysnenému projektu, ktorý uprednostnil dokonca aj pred oficiálnou ponukou režírovať HARRYHO POTTERA A VÄZŇA Z AZKABANU.
Aj keď bol HELLBOY, cenená mini-séria splodená v roku 1993, avizovaný ako horor, jedná sa o režisérov najdobrosrdečnejší projekt, v ktorom má veľké miesto láska a svojský, ale nie zlý a dokonca ani cynický, humor. Vidieť, že filmár nosil nápady v hlave dobrých sedem rokov. Aj keď sa štúdio snažilo schovať mu pod masku renomovaného Ricka Bakera riddickovského Vina Diesela, trval na svojom obľúbencovi Perlmanovi, ktorý akoby stál Mignolaovi vzorom. Príbeh o dieťati z pekla, ktoré vychová svojský, dobrácky profesor Bruttenholm vo viere v dobro, sa opieral o kúzelné okamihy, kedy sa ľudský hrdina, mladý agent John (čosi medzi bodyguardom, kamarátom a kuchárom), zoznamuje s netypickým svetom: Agentúra pre výskum paranormálnych javov nám predstavila Hellboya ako fyzicky dospelého, v skutočnosti však najťažšou pubertou práve prechádzajúceho v podstate nesmrteľného chlapa so spílenými (cirkulárka) rohmi, červenou pokožkou, chvostom, obrovským koltom a jednou rukou z kameňa. Miluje cigary, mačky, čokoládové tyčinky, hlášky a Liz Shermanovú, pyrokinetičku, ktorá sa príchodom Zla, ktoré by zničilo život na Zemi, vracia z blázinca, nevediac, že podlaha v bungalove „chlapca z pekla“ je posiata básničkami lásky. Vracia sa aj Roden, už ako titulný gauner Rasputin; del Toro mu rolu v 70 miliónovom filme písal na telo, neuskutočnil sa na ňu konkurz.
Guillermo del Toro, napriek povesti mäsiara, ktorej minimálne druhým BLADEOM neostal nič dlžný, vie jemne narábať s technickou stránkou filmárčiny a pomaličky budovanou atmosférou. Stručne povedané, ovláda triky aj psychológiu. K réžii (a väčšinou má podiel aj na scenári) pričuchol až po tom, čo napísal niekoľko serióznych kníh o slávnych režiséroch a založil firmu špecializujúcu sa na filmové triky. Po tom, čo si obľúbil Rodena a Prahu, sa stal vyhľadávaným, celosvetovo uznávaným expertom na miestne folklórne vulgarizmy najhrubšieho zrna. Má povesť kultového tvorcu hororov, napriek tomu, že je tučný a nenatočil ich veľa. Čím to? Jeho dôvernou znalosťou žánru a všetkým, čo s ním súvisí? Že sa nehanbí nosiť tričko s farbami žánru, všeobecne považovaného za podradný, určený hlupákom?
