Ktoré spoločenské konvencie a meradlá rozhodujú o tom, kto je génius a kto lacný provokatér? Lucio Fulci venoval svoj život filmu rovnako, ako Alfred Hitchcock. A rovnako ako on mal pre neustálu vyťaženosť problémy v rodinnom živote. Zomrel sám, nenávidený davmi i kritikou a zbožňovaný iba skupinkami non-mainstreamových hororových fanúšikov. Jeho najslávnejšími filmami sú horory plné násilia, extrémne krvavej brutality a sexuálnej dráždivosti perverzie. Lacný brak. Ale dokazuje to snád absenciu jeho talentu?
V rannom veku Fulci študoval medicínu a venoval sa kritike umenia. Na filmárčinu narazil skrz inzerát, avizujúci obnovenie aktivít Experimental Film Studios. Do študentského tímu režisérov ako Michelangelo Antonioni alebo Antonio Pietrangeli ho dostal sám ich líder, Luchino Visconti. Po absolvovaní štúdia, pozostávajúceho prevažne z teórií, pôsobil Fulci celých 15 rokov ako režijný asistent klasika Stena, ktorého veľmi obdivoval. Ten ho tiež naučil pohybovať sa vo financovaní a marketingu filmov.
V tejto “stenovskej” perióde svojej kariéry sa Fulci stal tiež vyťaženým scenáristom a z jeho pera vzišla napríklad predloha k hviezdne obsadenému filmu UN AMERICANO A ROMA (1954). A zaujímal sa už aj o réžiu. Krátko no to, ako sa oženil, natočil s populárnym komikom Totom svoj prvý film, komédiu I LADRI (1959). A v komediálnom žánri napokon zostal zakotvený celé šesťdesiate roky, pričom si občas odskočil aj do vôd spaghetty westernu (TEMPO DI MASSACRO, 1966), erotiky (LA PRETORA, 1976), rodinného filmu (BIELY TESÁK, 1972) alebo kostýmnej drámy podľa skutočných udalostí (BEATRICE CENCI, 1969).
Svoje dva prvé giallo horory vyprodukoval v rokoch 1971 a 1972. Išlo o snímky LIZARD IN A WOMANS SKIN a DON'T TORTURE A DUCKLING, ktoré vďaka kontroverzným obsahovým prvkom - halucinogénnej poetike, vraždiacim hippies, náboženským psychopatom a vraždám detí - vyvolali veľmi znepokojivé diskusie. Fulci v nich preukázal osobité pojatie strachu, napätia i násilia a oba snímky nabrali v istých kruhoch kultového statutu. S kariérou seriózneho a váženého filmára sa však mohol Fulci v te chvíli rozlúčiť. Producenti chceli viacej hororových fulcioviek.
Keď iný taliansky maestro strachu Dario Argento distribuoval v Taliansku legendárny zombie snímok Georgea A. Romera DAWN OF THE DEAD, ešte netušil, aký módny ošiaľ ním spôsobí. Film sa v Taliansku uvádzal pod názvom ZOMBI a Fulci s kolegami ním boli natoľko nadšení, že sa rozhodli natočiť jeho voľné pokračovanie. Snímka ZOMBI 2 (1979), v Amerike uvedená pod názvom ZOMBIE a v Británii ako ZOMBIE FLESH EATERS, si síce z Romerovej hitovky vypožičala iba názov, no úspech, ktorý dosiahla po celom svete, predčil všetky očakávania. Pri béčkovom rozpočte $500 000 zarobila po celom svete $30 miliónov. Hoci išlo o lacný brak, išlo aj o zábavný film s krásnymi maskami oživlých mrtvol a so zopár scénami, ktoré vyrazili publiku dych. Detailné, masochisticky nasnímané prepichnutie oka jednej z hlavných hrdiniek, bolo označené za najextrémnejšiu scénu, aká sa kedy objavila na filmovom plátne. A v mnohých krajinách, vrátane Británie, bola značne scenzurovaná.
Obrovský úspech lacného hororu ZOMBI 2 rozpútal v Taliansku doslova hororové peklo. Producenti začali produkovať ďalšie brakové zombie filmy a zarábať na nich obrovské peniaze. Fulci si získal veľké meno, no bohatstvo ho zatiaľ obišlo. ZOMBI 2 preňho totiž bola iba radová zákazka a v zmluve nemal žiaden podiel zo zisku. Čiastka, ktorú snímka zarobila, preto pripadla výhradne na účet producentov a štúdia. Fulci sa preto musel do nakrúcania ďalších hororov vrhnúť s prázdnym vačkom. Prefíkaná taktika, ktorou na ne získaval peniaze, sa mu osvedčila. S kolegami zašiel na filmový festival, stretol sa s filmovými distribútormi, presvedčil ich o komerčnom potenciále chystaného projektu a nechal si od nich podpísať záväznú zmluvu o odkúpení diela po jeho natočení. S touto zmluvou napokon zašiel do banky a tá mu na film požičala peniaze.
S touto produkčnou taktikou vznikli prakticky všetky Fulciho veľké horory, na ktorých úspechu už zbohatol aj on sám. PÁTER THOMAS, DŮM U HŘBITOVA, THE BEYOND alebo ROZPAROVAČ Z NEW YORKU, čo je jeho najkontroverznejší a v niektorých krajinách dodnes zakázaný film. Všetky spomínané snímky boli o niekoľko tried krvavejšie a desivejšie, než ZOMBI 2. A zatiaľ čo kritika nimi opovrhovala, diváci sa na každý z nich v zvedavosti hrnuli do kina. Kvalitatívny problém týchto filmov tkvel v tom, že boli natáčané za nesmierne krátke obdobia a s minimálnym rozpočtami. Fulci musel pri každom z nich oželiť realizáciu množstva nápadov a pre husté dedlajny tak spod jeho ruky vypadávali nedokončené polotovary. Preto jeho slávne-neslávny PÁTER THOMAS postráda akékoľvek dejové súvislosti a je len zlepencom krvavých nechutností. Z tohto hľadiska vychádza z Fulciho hororovej filmografie najlepšie DŮM U HŘBITOVA, ktorý popri osobitej režijnej optike a až štiplavo tríznivom terore duše ponúka aj celistvý a zmysluplný dej.
Koncom osemdesiatych rokov začal režisér trpieť osobnými i zdravotnými problémami a jeho plodná kariéra začala slabnúť. Na horore ZOMBI 3 (1987) ho pre zlý zdravotný stav musel vystriedať Bruno Mattei. Keď napokon Fulci videl hotový film, žiadal byť načisto vyradený z titulkov. Ale nestalo sa tak. Pretože jeho meno už bolo obchodným artiklom a vo svete euro-hororu predstavovalo záruku osobitej, zvodne brakovej, sexuálne úchylnej a krvavej poetiky. Fulci týmto postom nebol príliš nadšený. Ale na to, aby ukázal, že je aj niečím viac, než len brakovým provokatérom, proste nedostal priestor. Zomrel v marci roku 1996 na cukrovku. Pred zaľahnutím do postele si zabudol vziať pravidelný inzulín. Niektorí sa domnievajú, že naň nezabudol...
