Bolo to v roku 1957, keď mladého Alaina Delona obsadil do svojho filmu QUAND LA FEMME S'EN MELE francúzsky režisér Yves Allegret a tým aj odštartoval jeho veľkú hereckú kariéru, za ktorú stačil účinkovať v 87 filmovch a to pod taktovkou mnohých veľkých a významných režisérov ako boli Antionioni, Visconti, Clément, Malle, ale aj mnohý ďalší.
V roku 1958, počas natáčania filmu „CHRISTINE“ sa stretáva s Romy Schneiderovou a o dva roky nato spolu účinkujú v divadle v hre od Johna Forda „Dommage qu'elle soit une putain“ pod vedením Luchina Viscontiho. V roku 1960 prišla aj jeho veľká šanca vo filme „PLEIN SOLEIL“, ktorý bol adaptáciou známej novely „Mr. Ripley“ od Patricie Highsmith, a v ktorom mu dal šancu si zahrať René Clément. O rok na to sa stal súčasťou filmu Luchina Viscontiho „Rocco a jeho bratia“, v ktorom si zahral hlavnu úlohu. Film napokon získal na Benátskom festivale v roku 1961 Zvláštnu cenu, a tiež cenu FIPRESCI.
Aj obdobie rokov 1962 a 1963 bolo pre Alaina Delona úspešným, tri filmy, v ktorých v tomto období hral získali mnohé významné ocenenia. „ZATMENIE“ z roku 1962, ktoré natočil Antonioni získalo Zvlášntu cenu na Canneskom filmovom festivale, o rok neskôr už za film „GEPARD“ na tom istom festivale boduje jeho režisér Visconti a získava hlavnú cenu v podobe Zlatej palmy. A nakoniec film „MELÓDIE PODZEMÍ“, v ktorom si zahral poboku slávneho Jeana Gabina, získava cenu Zlatý glóbus v USA za najlepší cudzojazyčný film.
Krátko pred natáčaním dobrodrúžnej komédie ČIERNY TULIPÁN sa zoznámil s Nathalie Canovasovou, ktorú si aj v roku 1964 vzal a mal s ňou syna Anthonyho, no po natočení filmu SAMURAJ, ktorý natočil s Melvillom, sa roku 1968 s Nathaliou rozviedol.
Alain Delon v tomto obdobi nezanevrel ani na divadlo a spolu s jeho priateľom Jeanom Cauom a jeho hrou „Les Yeux Creves“ exceloval aj na divadelných doskách, ale okolnosti z mája 1968 znamenali, že tento úspech bol len obmedzený na 22 vystúpení, než divadlá zatvorili svoje brány.
V roku 1964 sa po prvý krát podieľal na filme L'INSOUMIS aj ako producent, a neskôr sa takto angažoval až na 26 filmoch. Napríklad aj na filme PÁN KLEIN, kde si zahral hlavnú úlohu, pod režijnou taktovkou Josepha Loseya, a ktorý nasledujúci rok získal tri Césary za najlepší film, réžiu a dekorácie. Vo filmoch KTO NASTAVÍ KOŽU z roku 1981 a BOJOVNÍK A RVÁČ z roku 1983 si nielen zahral a produkoval, ale aj sám režíroval.
V roku 1985 po prvý krát získava Césara za najlepší herecký výkon vo filme Bertranda Bliera NÁŠ PRÍBEH. V roku 1987 Alain Delon stretáva Rosaliu van Breemen, a s ktorou má dve deti, Anouchka a Alaina-Fabiena. V roku 1996, takmer po tridsiatich rokoch sa vracia aj na divadelné dosky v Parížskom divadle Théatre Marigny v hre „Variations énigmatiques“ od Erica-Emmanuela Schmitta. V roku 1998 hrá s ďalším velikánom francúzského filmu a to s Jeanom Paulom Belmondom a to opäť po 28 rokoch, keď si s ním zahral vo filme BORSALINO, tentoraz si ich vybral pre spoločný film POLOVIČNÁ ŠANCA Patric Lecont.
Ešte než oznámi koniec kariéry, tak v roku 1999 účinkuje spolu s mnohými ďalšími významnými francúzskými hercami vo filme Bertranda Bliera HERCI, ktorý zdáva hold nesmrteľným velikánom herectva Gabinovi, Montandovi, Funesovi, Venturovi, Bourvilovi a Signoretovej.
Števo "etienne" Kmec
