Alexander Nikolajevič Sokurov sa narodil 14. 6. 1951 v Podorviche, ktorá sa nachádza na Sibíri, v Irkutskej oblasti bývalého ZSSR (dnes súčasť Ruska). Jeho otec bol vojenský dôstojník. Sokurov vyštudoval historickú fakultu univerzity v Nižnom Novohrade a v roku 1975 začal študovať v Gerasimovom Inštitúte Kinematorgrafie v Moskve. Tu sa spriatelil s uznávaným režisérom Andrejom Tarkovským, ktorého film Zrkadlo Sokurova hlboko ovplyvnil.
V roku 1982 natočil Sokurov dokument MOSKOVSKÁ ELÉGIA o Tarkovského neskorom živote a smrti. Väčšinu dokumentov zo Sokurovej ranej tvorby však Sovietske vedenie zakazovalo. K jeho neskoršej dokumentárnej tvorbe patrí napríklad séria POVINNOSŤ (1998) o živote Ruských námorníkov, či ROZHOVORY SO SOLŽENICYNOM (1998) o tomto známom spisovateľovi a disidentovi.
V roku 1988 Sokurov režíroval sci-fi film DNI ZATMENIA, v roku 1989 drámu SPAS A OCHRÁŇ. Nasledovala ďalšia dráma DRUHÝ KRUH (1990), skromne pôsobiaca filozofická esej KAMEŇ (1992) a ŠEPKAJÚCE STRÁNKY (1993).
Za Sokurovov medzinárodný debut sa dá považovať poetická dráma MATKA A SYN (1996) o vzájomnej láske umierajúcej matky a jej dospelého syna. V roku 2003 na ňu nadviazal filmom OTEC A SYN, ktorý získal cenu FIPRESCI na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Okrem toho natočil doposiaľ tri diely zamýšľanej tetralógie o významných vodcoch 20. storočia: MOLOCH (1999) o Hitlerovi, TAURUS (2000) o Leninovi a SLNKO (2004) o japonskom cisárovi Hirohitovi.
Sokurov je tiež autorom inovatívneho filmu RUSKÁ ARCHA (2002), kde v jedinom 96 minútovom zábere, natočenom v Petrohradskej Ermitáži, zhrnul niekoľko storočí Ruskej histórie. Sokurovym zatiaľ posledným filmom je ALEXANDRA (2007), kde sa zaoberá druhou vojnou v Čečensku. Tento snímok bol nominovaný na Zlatú palmu.
Okrem celkovo štyroch ocenení MFF v Cannes získal Sokurov od Ruskej Filmovej Akadémie dve ceny Nika za film Taurus. Sokurov je stále tvorivo činný a momentálne žije v Petrohrade.
Tomáš "Theatis" Pauliček
