Slovenský herec talianskeho pôvodu (otec Giancomo Dibarbora) sa narodil 19.11.1916 v Bratislave. František v mladosti bol veľký športovec, za Slovan Bratislava hral futbal, bol útočník, v zime hrával hokej - bol brankárom (reprezentoval SLOVENSKO). Otec mu navrhol, či nechce byť hercom. František ho poslúchol a zapísal sa na hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave. Túto absolvoval v roku 1938. Už na škole sa stal členom SND. V tomto divadle bol nielen v činohre ale aj v opere! (1940-42) V činohre odohral asi 210 divadelných postáv.
František Dibarbora sa presadil aj v slovenskom rozhlase. Bol obľúbený hlavne v komických scénkach, skečoch a ja sa pamätám, že ako malý chlapec som každú nedeľu ráno počúval jeho PIRAMÍDU.
Vo filme sa František Dibarbora objavuje už v roku 1938 v snímke NEPORAŽENÁ ARMÁDA. Po vojne hral v slávnej ULOUPENEJ HRANICI. M. Frič ho obsadil aj do filmu VARUJ! Prišli "krásne" 50te roky. Vo filmoch sa hlavne "buduje" a Dibarbora v týchto filmoch hrá. Ale aj tu ukazuje, že je komik. Jeho komika sa ukáže vo filmoch (PRIEHRADA, V PIATOK 13, ŠTVORYLKA, JOŽKO PÚČIK A JEHO KARIÉRA, ZEMIANSKA ČESŤ, DOVOLENÁ S ANĎELEM). Všetko sú to komédie a Dibarbora je v týchto rokoch asi najlepším slovenským komikom. Jeho najlepšia komédia z týchto rokov je Lackov film SKALNÍ V OFSAJDE.
Dibarbora ukázal svoje herectvo tiež v postavách nemeckých esesákov. Jeho rola "Hermana Thieleho" vo filme VLČIE DIERY mu vyniesla NÁRODNÚ FILMOVÚ CENU (1949). Podobnú postavu si zahral aj vo filme KÝM KOHÚT NEZASPIEVA (1969).
Koncom 50tych rokov, keď začala vysielať televízia, automaticky sa začal objavovať aj v tomto médiu. Zahral si tu mnoho postáv vážnych, ale aj komických. Spomeniem dvojdielny tel. film SÁM VOJAK V POLI (1964), PŠTROSÍ VEČIEROK (1967), neskôr to bola AMERICKÁ TRAGÉDIA (1976), ÚTEK ZO ZLATEJ KRAJINY (1977) či seriál SAFARI (1986), kde dostal poslednú väčšiu rolu. Nezabudnuteľná a preslávená je jeho "farár Evans" v inscenácii VESELÉ PANIE Z WINDSORU.
Tento herec z veľkým H , vyučoval aj na VŠMU, bol mu v roku 1986 udelený titul "zaslúžilý umelec". Zomrel na následky ťažkej autonehody 4.9.1987 v Bratislave.
Luboš "klúčik" Klučár
