Naozaj jedinečný koncert! Sledovať ho naživo, by bolo určite neopísateľným zážitkom. Bola som nadšená, že ho majster Morricone oficiálne ukončil hudbou z filmu Misia. Najlepšie - nakoniec!
Výnimočný film na motívy románu nórskej konvertitky, nositeľky nobelovej ceny za literatúru Sigrid Undsetovej. Čítala som ho ešte ako študentka a už vtedy na mňa hlboko zapôsobil. Na pozadí životného príbehu Kristíny autorka rieši najzávážnejšie životné otázky. Čo je dôležitejšie? Povinnosť alebo cit? Ako to zosúladiť, ako zachovať mravnú normu v nás a zároveň chcieť milovať celým svojim srdcom toho, kto šliape po zásadách?! Ťažký vnútorný boj medzi rozumom a srdcom, medzi povinnosťou a láskou, ten je tu priam hmatateľný a vzbudzuje u diváka silnú túžbu nájsť správnu odpoveď, aby ho to upokojilo a naplnilo poznaním... Čo je teda v takejto životnej kríze najdôležitejšie? Môžu byť padlí znovu čistí? Je láska silnejšia ako čokoľvek iné? Vie naozaj všetko zniesť, všetko verí, všetko dúfa a všetko pretrpí? Áno. Iste! Ale bez pokory, pokánia, bez priznania si viny a bez odpustenia človek nedosiahne pravé šťastie...... Hlavní predstavitelia to pochopili. Našťastie. Kristína Vavrincová nie je žiadny lacný romantický príbeh. Je to dráma ženy, ktorá nie je zidealizovaná, a ktorá je, napriek svojej slabosti, silnou morálnou osobnosťou. Škoda, že filmové spracovanie príbehu končí predčasne. Literárna predloha je ešte lepšia.
Je mi cudzia táto blazeovaná spoločnosť, neviem byť empatická so žiadnym z jej aktérov, dokonca zásadovo nesúhlasím s príbehom a "osudová láska" je tu podľa mňa iba vyvrcholením egoizmu, nudy a života bez zmyslu. Napriek tomu som film dopozerala so záujmom. Formálna stránka je naozaj na vysokej úrovni. Zaujímavá réžia, kamera, herecké výkony... ale ...som iba laik, a filmy hodnotím podľa samotného príbehu a pocitov, ktoré vo mne vyvolajú. Takže: aj keď v tomto prípade formálna stránka vyniká, samotný námet a scenár ma neoslovil a nezaujal tak, aby som mohla tento film odporúčať...
Seriál mi pripadá stupídny a trápny, myslím, že nemám zmysel pre podobné vtípky. Vnímam ho skôr ako nie celkom príjemný podmaz pri chystaní večere... Môj manžel sa pri ňom vždy skvelo odreaguje, ale jeho hurónsky smiech ma v tomto prípade mierne irituje.
Celkom som na tento film zabudla! A zabudla som ho aj ohodnotiť, takže to robím až teraz, s odstupom času. Pamätám si ho dobre. V študentských časoch to bol pre nás určite najlepší z povinných ruských filmov, ktorý sme v rámci totalitných "Mesiacov ČSSP" so spolužiakmi videli.
Zatiaľ najlepší dokument O. M. Schmidta, ktorý som videla. Veľa nových informácií ( a to som si myslela, že životopis sv. Františka dobre poznám). Malé výhrady voči scenáru mám, ale nie sú podstatné. Nie je to dokonalé, ale z lásky a úcty k sv. Františkovi - maximum.
Život Timravy očami jej netere Ary Petrivalskej. Ábelová a Polichno, miesta, kde Timrava žila a tvorila, autentické zábery, rozprávanie a spomienky - to všetko skladá živú mozaiku Timravinho navonok jednoduchého života. Života slobodnej, nezávislej a realisticky píšúcej ženy, ktorá vedela vynikajúco vystihnúť život a charaktery ľudí vo svojom svete. Svojim dielom obohatila nielen slovenskú literatúru, ale aj moju mladosť. Milovala som letné podvečery s Timraviným "Veľkým šťastím" (ale aj inými novelami a poviedkami). Dokument je výstižnejší a vyzerá dôveryhodnejšie ako kontroverzný životopisný film o Timrave, Šiesta veta. Stojí za to vidieť ho. Pre milovníkov Timravy - nevyhnutnosť!
Duchovný zážitok. Obzvlášť vrcholná scéna bez slov, iba s Čajkovského hudbou. Je to scéna prijatia reality a zároveň krásna ukážka lásky a spolupatričnosti v rehoľnom spoločenstve. Presvedčivý dotyk Pravdy. Odovzdanosť, nádej, prijatie smrti a jasné zažiarenie zmyslu života. Hudba z Labutieho jazera mi v podvedomí nechtiac vyvolala spomienku na film Čierna labuť s Natalie Portman v hlavnej úlohe. Ale ako sa dá porovnať neporovnateľné?! Hudba tá istá, pocity totálne rozdielne!!
Animácia veľmi nevšedná a zaujímavá. Hudba detto. Myšlienka veľmi dobrá, ale....niečo mi vadilo. Prílišnú oslavu sily človečenstva som už zažila. Inak vyjadrenú a predsúvanú, ale rovnako heroicky idealizovanú. Súhlasím so salahadinom. Je to na môj vkus až prehnaný humanizmus. Ako Kostrova báseň Každý deň. Navonok krásna, ale pre mňa stále len prízemná...
Neviem presne ako vyjadriť svoje pocity z filmu. Napadá mi použiť termín intelektuálna modernistická extravagancia. Na druhej strane som nadšená z námetu. Pražské Jezuliatko si naozaj zaslúži veľkú úctu, preto je chvályhodné predstaviť ho (nielen) českej verejnosti. Je otázne, či práve takáto forma je najvhodnejšia....
Televízna prechádzka po vzácnych a často už aj zabudnutých miestach krásnej Českej republiky. Vzácnych nielen kvôli samotným studničkám, ktoré tu boli predstavené, ale kvôli duchovnému dedičstvu, s ktorým sú spojené a na ktoré by žiadny národ nemal zabúdať. Nápad je to veľmi dobrý, ale jeho realizácia mohla byť oveľa lepšia. Nepáčil sa mi scenár! Pri všetkej úcte - pán Dominik Tesař nie je pre mňa autoritou, ktorá by tieto miesta dokázala dôveryhodne a objektívne predstaviť. Film je takto určený skôr pre diváka, ktorý hľadá iba zaujímavé turistické atrakcie - a to je škoda. Chýbal mi tu objektívnejší a odbornejší pohľad napr. cirkevného historika, odborníka na pútnické miesta. V každom prípade za vizuálny zážitok a za nápad ****. (18.12.2011). Dnes som videla ďalší diel - Tajemní Křemešník a jeho okolí - a bol lepší ako predchádzajúce. Zaujalo ma to a obohatilo o nové informácie. (25.12.2011)
Takmer rituálny japonský film, plný odtabuizovaného pohľadu na telo človeka po smrti. Vznešene dôstojný a ľudský, plný vzácnej, priam estetiky krásnej služby nebohým. Škoda, že bol zdôraznený iba prirodzený rozmer. Majúc hlbší duchovný zásah, bol by dokonalý. Nemáme predsa iba telo....
Dokument o princípoch gotického staviteľstva. Bol vytvorený pre širšie spektrum divákov, myslím, že dokáže osloviť aj laika, aj odborníka. Vizuálne a umelecky takmer bez chyby, ale vadil mi spôsob podania určitej špekulácie okolo tajných kódov a ešte: v scenári som nepostrehla ani náznak trochu výraznejšieho hlbšieho duchovného rozmeru. Autori filmu, ani obdivovatelia nádhernej architektúry, by nemali zabúdať na hlavný dôvod, teda - prečo a pre koho tieto vzácne katedrály vznikali......
Veľmi kvalitný dokument o sv. Anežke Českej, ktorá bola svätorečená v prelomovom roku 1989 a odkaz ktorej je aktuálny aj v súčasnosti, 800 rokov po jej narodení. Musím pochváliť tvorcov filmu, spracovali ho podľa mňa veľmi dôstojne a zaujímavo. Aj keď som životopis sv. Anežky Českej poznala, dokument mi výrazne rozšíril obzor, zaujal ma, obohatil a povzbudil. Odzneli tu nielen holé biografické fakty, ale tvorcovia ich systematicky podložili širšími historickými a kresťanskými súvislosťami , ako aj ďalšími topografickými informáciami, čím vytvorili širší obraz doby, v ktorej Anežka žila a v ktorej sa formovali jej zásadné hodnoty a postoje. V scenári som postrehla niekoľko pravdivých, krásnych a múdrych myšlienok - bez zbytočného pátosu alebo prílišnej emotívnosti, či naopak - nadľahčenosti a povrchnosti. V porovnaní s dokumentom o sv. Jánovi Nepomuckom, ktorý som videla pred pár mesiacmi, je tento neporovnateľne kvalitnejší - hlavne po obsahovej stránke. Som trochu prekvapená, že tu nie je žiadny český komentár, pravdepodobne dnešný čas vysielania na ČT2 (11.15) nebol práve najvhodnejší.
Hodnotenie nie je celkom objektívne. Vydržala som iba 26 minút. Škoda, že som ich nevyužila inak. Stačilo! Marianellimu aspoň jednu hviezdičku - aj keď by si ich zaslúžil za skvelú hudbu viac.
Pre porovnanie som si po dokumente Záhadná smrť korunného princa Rudolfa pozrela dnes aj druhý film o Rudolfovi Habsburskom - Mayerling. Aj keď sú to filmy žánrovo odlišné, obidva sa snažia priblížiť politickú a spoločenskú situáciu vo vtedajšej monarchii a o.i. odpovedať na otázku prečo sa následník trónu, Rudolf , rozhodol ukončiť svoj život takým tragickým spôsobom. Prvý film je dokument brnenského štúdia z roku 2002, druhý bol natočený v roku 1968 ako ľúbostná dráma vo francúzsko-britskej produkcii s hviezdnym hereckým obsadením. Z odborného hľadiska je nepopierateľne kvalitnejší a hodnovernejší dokumentárny film, Mayerling je zameraný viac romanticky, a jeho hodnovernosť je oslabená prílišným dôrazom na citovú a umeleckú stránku. Obidva filmy - každý svojim spôsobom - umožnia divákovi zaujímavým spôsobom nahliadnuť na cisársky dvor a rozšíriť si vedomosti o tejto etape našich dejín. Odporúčam pozrieť si ich obidva.
Som v rozpakoch a uvažujem čo napísať. Film som práve dopozerala a predychávam to. Mám pocit, že môjmu žalúdku to potrvá, kým sa upokojí. Pri žiadnom filme mi nebolo tak fyzicky zle ako pri tomto. Minimum slov a drsné živočíšne, či naturalistické scény sú silným atakom na emócie. Zvláštny film. Aj keď má niektoré nedostatky (napr. dosť nepresvedčivý ženský komparz) je to silné svedectvo a obrovský výkričník proti vojne a proti zhmotnenej Zlobe v ľudskej koži. Záverečná nádej je odzbrojujúca, liečiť zlo láskou nie je jednoduché ......
Po dlhšej dobe som siahla po westerne - a neľutujem. Iba nedávno som dostala tento zaujímavý "kúsok", a tak som si ho dnes skoro ráno prehrala, využívajúc nedeľný ranný relax a voľnú hodinu zo zmeny času. Nie som žiadny odborník, ale westerny mám v podstate rada, aj keď ich považujem za žáner bližší skôr mužom ako ženám. Tento ma zaujal hlavne dobou vzniku a tým, že bol nominovaný na najprestížnejšie filmové ocenenie za zvuk a hudbu. Obsahovo ma nijako neohúril, ale prihliadajúc na dobu vzniku bolo tam niekoľko dobrých efektov, zaujímavá ručná bitka, humorné odľahčenie (aj keď miestami trápne), napäté finále a naozaj zaujímavý zvuk a hudba. A samozrejme víťazstvo dobra, cti a spravodlivosti. Aj keď som ako bežný filmový laik vnímala zlatú dobu westernu viac-menej od Pokladu na striebornom jazere, dočítala som sa, že americké westerny boli už začiatkom 20. storočia veľmi žiadané po celom svete a práve kvôli nim sa Spojené štáty stali hlavným filmovým vývozcom. Rada by som si nejaký z toho obdobia pozrela, napr. Stagecoach Driver and the Girl, The.
Nie celkom objektívne hodnotenie. Videla som iba jednu časť, ktorej téma ma naozaj zaujala, ale kvôli pani Jílkovej nemôžem dať viac. Afektované a miestami trápne.
Cielene som si vybrala tento film. Zaujíma ma Bressonova tvorba a tento film je jeho celovečernou prvotinou. Určite nevšedné! Zvláštny, hlboký spirituálny zážitok. Zažila som dokonca ešte viac empatie a povzbudenia ako pri Denníku vidieckeho farára. Napriek menším výhradám je to zatiaľ môj "Film roka".
Moje komentáře
Idiot, L' (1946)
Dostojevskij. Niet čo dodať. Snáď iba to, že francúzski tvorcovia sa s ním popasovali dosť dobre.
Ennio Morricone v Benátkách (koncert) (2008)
Naozaj jedinečný koncert! Sledovať ho naživo, by bolo určite neopísateľným zážitkom. Bola som nadšená, že ho majster Morricone oficiálne ukončil hudbou z filmu Misia. Najlepšie - nakoniec!
Kristina Vavřincova (1995)
Výnimočný film na motívy románu nórskej konvertitky, nositeľky nobelovej ceny za literatúru Sigrid Undsetovej. Čítala som ho ešte ako študentka a už vtedy na mňa hlboko zapôsobil. Na pozadí životného príbehu Kristíny autorka rieši najzávážnejšie životné otázky. Čo je dôležitejšie? Povinnosť alebo cit? Ako to zosúladiť, ako zachovať mravnú normu v nás a zároveň chcieť milovať celým svojim srdcom toho, kto šliape po zásadách?! Ťažký vnútorný boj medzi rozumom a srdcom, medzi povinnosťou a láskou, ten je tu priam hmatateľný a vzbudzuje u diváka silnú túžbu nájsť správnu odpoveď, aby ho to upokojilo a naplnilo poznaním... Čo je teda v takejto životnej kríze najdôležitejšie? Môžu byť padlí znovu čistí? Je láska silnejšia ako čokoľvek iné? Vie naozaj všetko zniesť, všetko verí, všetko dúfa a všetko pretrpí? Áno. Iste! Ale bez pokory, pokánia, bez priznania si viny a bez odpustenia človek nedosiahne pravé šťastie...... Hlavní predstavitelia to pochopili. Našťastie. Kristína Vavrincová nie je žiadny lacný romantický príbeh. Je to dráma ženy, ktorá nie je zidealizovaná, a ktorá je, napriek svojej slabosti, silnou morálnou osobnosťou. Škoda, že filmové spracovanie príbehu končí predčasne. Literárna predloha je ešte lepšia.
Diktátoři (TV seriál) (2000)
Hodnotenie iba za Lenina.
Světlo ženy (1979)
Každý prežíva občas utpenie. Väčšie, menšie....Toto prežívanie je mi cudzie. Je totiž depresívne a bez nádeje.
Milenci (1958)
Je mi cudzia táto blazeovaná spoločnosť, neviem byť empatická so žiadnym z jej aktérov, dokonca zásadovo nesúhlasím s príbehom a "osudová láska" je tu podľa mňa iba vyvrcholením egoizmu, nudy a života bez zmyslu. Napriek tomu som film dopozerala so záujmom. Formálna stránka je naozaj na vysokej úrovni. Zaujímavá réžia, kamera, herecké výkony... ale ...som iba laik, a filmy hodnotím podľa samotného príbehu a pocitov, ktoré vo mne vyvolajú. Takže: aj keď v tomto prípade formálna stránka vyniká, samotný námet a scenár ma neoslovil a nezaujal tak, aby som mohla tento film odporúčať...
Dva a půl chlapa (TV seriál) (2003)
Seriál mi pripadá stupídny a trápny, myslím, že nemám zmysel pre podobné vtípky. Vnímam ho skôr ako nie celkom príjemný podmaz pri chystaní večere... Môj manžel sa pri ňom vždy skvelo odreaguje, ale jeho hurónsky smiech ma v tomto prípade mierne irituje.
Moskva slzám nevěří (1979)
Celkom som na tento film zabudla! A zabudla som ho aj ohodnotiť, takže to robím až teraz, s odstupom času. Pamätám si ho dobre. V študentských časoch to bol pre nás určite najlepší z povinných ruských filmov, ktorý sme v rámci totalitných "Mesiacov ČSSP" so spolužiakmi videli.
Blázen z La Verny (2010)
Zatiaľ najlepší dokument O. M. Schmidta, ktorý som videla. Veľa nových informácií ( a to som si myslela, že životopis sv. Františka dobre poznám). Malé výhrady voči scenáru mám, ale nie sú podstatné. Nie je to dokonalé, ale z lásky a úcty k sv. Františkovi - maximum.
Môj príbeh (TV seriál) (2011)
Videla som iba dve časti: Adoptoval som si postihnuté dieťa a Som neplodný. No comment. http://www.youtube.com/watch?v=tzQGO9vcxoI&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=SSpYSL65CQ4
Moja teta Timrava (TV film) (2007)
Život Timravy očami jej netere Ary Petrivalskej. Ábelová a Polichno, miesta, kde Timrava žila a tvorila, autentické zábery, rozprávanie a spomienky - to všetko skladá živú mozaiku Timravinho navonok jednoduchého života. Života slobodnej, nezávislej a realisticky píšúcej ženy, ktorá vedela vynikajúco vystihnúť život a charaktery ľudí vo svojom svete. Svojim dielom obohatila nielen slovenskú literatúru, ale aj moju mladosť. Milovala som letné podvečery s Timraviným "Veľkým šťastím" (ale aj inými novelami a poviedkami). Dokument je výstižnejší a vyzerá dôveryhodnejšie ako kontroverzný životopisný film o Timrave, Šiesta veta. Stojí za to vidieť ho. Pre milovníkov Timravy - nevyhnutnosť!
O bozích a lidech (2010)
Duchovný zážitok. Obzvlášť vrcholná scéna bez slov, iba s Čajkovského hudbou. Je to scéna prijatia reality a zároveň krásna ukážka lásky a spolupatričnosti v rehoľnom spoločenstve. Presvedčivý dotyk Pravdy. Odovzdanosť, nádej, prijatie smrti a jasné zažiarenie zmyslu života. Hudba z Labutieho jazera mi v podvedomí nechtiac vyvolala spomienku na film Čierna labuť s Natalie Portman v hlavnej úlohe. Ale ako sa dá porovnať neporovnateľné?! Hudba tá istá, pocity totálne rozdielne!!
Muž, který sázel stromy (1987)
Animácia veľmi nevšedná a zaujímavá. Hudba detto. Myšlienka veľmi dobrá, ale....niečo mi vadilo. Prílišnú oslavu sily človečenstva som už zažila. Inak vyjadrenú a predsúvanú, ale rovnako heroicky idealizovanú. Súhlasím so salahadinom. Je to na môj vkus až prehnaný humanizmus. Ako Kostrova báseň Každý deň. Navonok krásna, ale pre mňa stále len prízemná...
Tichá myš (TV film) (1988)
Mám výhrady k scenáru, ale film je urobený tak čarovne a príjemne, že ma to odzbrojilo.
Harmonia pastoralis (TV film) (1970)
Zabudnutá vianočná perla z televízneho archívu. Krásny zážitok!
Pražské Jezulátko (TV film) (2011)
Neviem presne ako vyjadriť svoje pocity z filmu. Napadá mi použiť termín intelektuálna modernistická extravagancia. Na druhej strane som nadšená z námetu. Pražské Jezuliatko si naozaj zaslúži veľkú úctu, preto je chvályhodné predstaviť ho (nielen) českej verejnosti. Je otázne, či práve takáto forma je najvhodnejšia....
Zázračné studánky (TV seriál) (2011)
Televízna prechádzka po vzácnych a často už aj zabudnutých miestach krásnej Českej republiky. Vzácnych nielen kvôli samotným studničkám, ktoré tu boli predstavené, ale kvôli duchovnému dedičstvu, s ktorým sú spojené a na ktoré by žiadny národ nemal zabúdať. Nápad je to veľmi dobrý, ale jeho realizácia mohla byť oveľa lepšia. Nepáčil sa mi scenár! Pri všetkej úcte - pán Dominik Tesař nie je pre mňa autoritou, ktorá by tieto miesta dokázala dôveryhodne a objektívne predstaviť. Film je takto určený skôr pre diváka, ktorý hľadá iba zaujímavé turistické atrakcie - a to je škoda. Chýbal mi tu objektívnejší a odbornejší pohľad napr. cirkevného historika, odborníka na pútnické miesta. V každom prípade za vizuálny zážitok a za nápad ****. (18.12.2011). Dnes som videla ďalší diel - Tajemní Křemešník a jeho okolí - a bol lepší ako predchádzajúce. Zaujalo ma to a obohatilo o nové informácie. (25.12.2011)
Průvodce (2008)
Takmer rituálny japonský film, plný odtabuizovaného pohľadu na telo človeka po smrti. Vznešene dôstojný a ľudský, plný vzácnej, priam estetiky krásnej služby nebohým. Škoda, že bol zdôraznený iba prirodzený rozmer. Majúc hlbší duchovný zásah, bol by dokonalý. Nemáme predsa iba telo....
Velké katedrály (TV film) (2010)
Dokument o princípoch gotického staviteľstva. Bol vytvorený pre širšie spektrum divákov, myslím, že dokáže osloviť aj laika, aj odborníka. Vizuálne a umelecky takmer bez chyby, ale vadil mi spôsob podania určitej špekulácie okolo tajných kódov a ešte: v scenári som nepostrehla ani náznak trochu výraznejšieho hlbšieho duchovného rozmeru. Autori filmu, ani obdivovatelia nádhernej architektúry, by nemali zabúdať na hlavný dôvod, teda - prečo a pre koho tieto vzácne katedrály vznikali......
Kouzelné dobrodružství (2006)
Súhlas s Mariinom. Lepšie by som to nevystihla.
Anežka Česká (TV film) (2011)
Veľmi kvalitný dokument o sv. Anežke Českej, ktorá bola svätorečená v prelomovom roku 1989 a odkaz ktorej je aktuálny aj v súčasnosti, 800 rokov po jej narodení. Musím pochváliť tvorcov filmu, spracovali ho podľa mňa veľmi dôstojne a zaujímavo. Aj keď som životopis sv. Anežky Českej poznala, dokument mi výrazne rozšíril obzor, zaujal ma, obohatil a povzbudil. Odzneli tu nielen holé biografické fakty, ale tvorcovia ich systematicky podložili širšími historickými a kresťanskými súvislosťami , ako aj ďalšími topografickými informáciami, čím vytvorili širší obraz doby, v ktorej Anežka žila a v ktorej sa formovali jej zásadné hodnoty a postoje. V scenári som postrehla niekoľko pravdivých, krásnych a múdrych myšlienok - bez zbytočného pátosu alebo prílišnej emotívnosti, či naopak - nadľahčenosti a povrchnosti. V porovnaní s dokumentom o sv. Jánovi Nepomuckom, ktorý som videla pred pár mesiacmi, je tento neporovnateľne kvalitnejší - hlavne po obsahovej stránke. Som trochu prekvapená, že tu nie je žiadny český komentár, pravdepodobne dnešný čas vysielania na ČT2 (11.15) nebol práve najvhodnejší.
Jíst, meditovat, milovat (2010)
Hodnotenie nie je celkom objektívne. Vydržala som iba 26 minút. Škoda, že som ich nevyužila inak. Stačilo! Marianellimu aspoň jednu hviezdičku - aj keď by si ich zaslúžil za skvelú hudbu viac.
Mayerling (1968)
Pre porovnanie som si po dokumente Záhadná smrť korunného princa Rudolfa pozrela dnes aj druhý film o Rudolfovi Habsburskom - Mayerling. Aj keď sú to filmy žánrovo odlišné, obidva sa snažia priblížiť politickú a spoločenskú situáciu vo vtedajšej monarchii a o.i. odpovedať na otázku prečo sa následník trónu, Rudolf , rozhodol ukončiť svoj život takým tragickým spôsobom. Prvý film je dokument brnenského štúdia z roku 2002, druhý bol natočený v roku 1968 ako ľúbostná dráma vo francúzsko-britskej produkcii s hviezdnym hereckým obsadením. Z odborného hľadiska je nepopierateľne kvalitnejší a hodnovernejší dokumentárny film, Mayerling je zameraný viac romanticky, a jeho hodnovernosť je oslabená prílišným dôrazom na citovú a umeleckú stránku. Obidva filmy - každý svojim spôsobom - umožnia divákovi zaujímavým spôsobom nahliadnuť na cisársky dvor a rozšíriť si vedomosti o tejto etape našich dejín. Odporúčam pozrieť si ich obidva.
Historie dirigenta Kaliny (TV film) (1978)
Čapek by si zaslúžil lepšie hodnotenie. Poviedka je zaujímavá, ale brnenskí filmári si mohli ušetriť prácu. Táto nestojí za veľa.
As If I Am Not There (2010)
Som v rozpakoch a uvažujem čo napísať. Film som práve dopozerala a predychávam to. Mám pocit, že môjmu žalúdku to potrvá, kým sa upokojí. Pri žiadnom filme mi nebolo tak fyzicky zle ako pri tomto. Minimum slov a drsné živočíšne, či naturalistické scény sú silným atakom na emócie. Zvláštny film. Aj keď má niektoré nedostatky (napr. dosť nepresvedčivý ženský komparz) je to silné svedectvo a obrovský výkričník proti vojne a proti zhmotnenej Zlobe v ľudskej koži. Záverečná nádej je odzbrojujúca, liečiť zlo láskou nie je jednoduché ......
Mladý Toscanini (1988)
Rozšíril vedomosti, zaujal a potešil. Bravo!
Stará Oklahoma (1943)
Po dlhšej dobe som siahla po westerne - a neľutujem. Iba nedávno som dostala tento zaujímavý "kúsok", a tak som si ho dnes skoro ráno prehrala, využívajúc nedeľný ranný relax a voľnú hodinu zo zmeny času. Nie som žiadny odborník, ale westerny mám v podstate rada, aj keď ich považujem za žáner bližší skôr mužom ako ženám. Tento ma zaujal hlavne dobou vzniku a tým, že bol nominovaný na najprestížnejšie filmové ocenenie za zvuk a hudbu. Obsahovo ma nijako neohúril, ale prihliadajúc na dobu vzniku bolo tam niekoľko dobrých efektov, zaujímavá ručná bitka, humorné odľahčenie (aj keď miestami trápne), napäté finále a naozaj zaujímavý zvuk a hudba. A samozrejme víťazstvo dobra, cti a spravodlivosti. Aj keď som ako bežný filmový laik vnímala zlatú dobu westernu viac-menej od Pokladu na striebornom jazere, dočítala som sa, že americké westerny boli už začiatkom 20. storočia veľmi žiadané po celom svete a práve kvôli nim sa Spojené štáty stali hlavným filmovým vývozcom. Rada by som si nejaký z toho obdobia pozrela, napr. Stagecoach Driver and the Girl, The.
Máte slovo (TV pořad) (2008)
Nie celkom objektívne hodnotenie. Videla som iba jednu časť, ktorej téma ma naozaj zaujala, ale kvôli pani Jílkovej nemôžem dať viac. Afektované a miestami trápne.
Přítelkyně pana ministra (1940)
Oddychovka. Príjemná a úsmevná.
Andělé hříchu (1943)
Cielene som si vybrala tento film. Zaujíma ma Bressonova tvorba a tento film je jeho celovečernou prvotinou. Určite nevšedné! Zvláštny, hlboký spirituálny zážitok. Zažila som dokonca ešte viac empatie a povzbudenia ako pri Denníku vidieckeho farára. Napriek menším výhradám je to zatiaľ môj "Film roka".