Kangax

Veľmi mysteriózny, až hororový snímok so skvelou niorovo-expresionistickou kamerou Nicholasa Musuraca (Out of the Past, Clash by Night, či Stranger on the Third Floor) nezabudnuteľnámi scénami (napr. dialóg v sprche, tikajúce hodiny v temnej chodbe, z ktorej sa vynorí umierajúci súkromný detektív, naháňačka v nočnej uličke pred koncom) a úžasným, neskutočne pochmúrnym záverom s mrazivým monológom o smrti a nenápadným, ale šokujúcim malým zvukom, ktorý si zámerne nemusíte ani všimnúť...:) Celý snímok má od vtedajšieho štandardu rozprávania temných príbehov ďaleko a právom sa stal časom až kultovým, pričom vo viacerých aspektoch výrazne predbehol svoju dobu.

Neprávom polozabudnutý mysteriózny noir, v ktorom exceluje Ray Milland v úlohe Lucifera v ľudskej podobe. Ten postupne korumpuje silných a slabých zase využíva vo svoj prospech. Skvelé herecké výkony však podávajú aj vedľajšie postavy, hlavne Audre Totter v úlohe tuláčky a alkoholičky, nasadenej na skorumpovanie kandidáta na nového guvernéra. Atmosféra, vytvorená režisérom Johnom Farrowom je ideálna a scenár priam skvelý. Jeho autorom je Jonathan Latimer, ktorý má na konte aj také vydarené noire ako Glass Key (1942), Nocturne (1946) alebo Veľké hodiny (1948) taktiež s výborným Ray Millandom v hlavnej úlohe.

Ide síce len o šiesty, samostaný diel série Inner Sanctum a je to viacej mysteriózna detektívka z prvkami hororu, než noir (taký tag má na IMDb), ale gotické počiny z tohto žánru rozhodne pripomína. Vďaka kratšej minutáži sa tvorcom darí udržať napätie po takmer celý film a ten obsahuje hneď viacero na svoju dobu odvážnych, ale aj milých momentov (mŕtvola vynesená z krypty do tajnej izby v dome, rýchlo pribúdajúci počet mŕtvol v záverečnej časti filmu, či zábavná návšteva hmlistého cintorínu a špritistické seanse). Do samého konca nie je jasné, kto je vrahom a viacero zvratov v samom závere dokonca trošku pripomína neskorší žáner giallo. Nadčasové, pozoruhodné dielko.

Uzatvorené prostredie malého prístavného hotela na Floride, starý majiteľ pripútaný na vozík, jeho ovdovelá nevesta (Lauren Bacall) a utekajúci mafián so svojou zlou partičkou. To všetko počas blížiacej sa divokej a temnej búrky. Do toho tradične férový drsňák Humphrey Bogart a zaujímavá zápletka je kompletná. Key Largo je skôr komorný thriller s prvkami noiru, pričom najmä charakter postáv má výborne vykreslený. Napätie netradične hustne ešte pred samotným záverom, spoločne s vrcholom ničivej búrky. Samotné finále sa síce už odohráva na lodi a na pokojnom mori, ale je nakrútené veľmi úderne a realisticky.

Psychologicky ladená dráma s prvkami noiru, jemne inšpirovaná hitchcockovou Rebekou (1941). Spodný prúd je výborný názov pre hlavnú zápletku, točiacu sa okolo čoraz silnejšej fascinácie hlavnej hrdinky (Katharine Hepburn) manželovým bratom, ktorého však nikdy nevidela. Prvá polovica filmu je síce prakticky len sledovanie zdanlivej novomanželskej idylky, ale bavila ma aj tak. Atmosféra pomaly hustne a postupne v druhej časti sa dočkáme viacerých dobrých režisérskych nápadov a kamerových záberov. Len škoda trochu presladenejšieho záveru, ktorý čiastočne znegoval poslednú temnú a násilnú polhodinu.

James Cagney a Humphrey Bogart uprostred neslávnej éry prohibície. Bogart je ešte pred Casablancou, takže tu nie je hlavnou hviezdou, ale svojej úlohy hajzlíka bez škrupule sa zhostil výborne. Šéfom je James Cagney, vypočítavý, namyslený, ale nejde cez mŕtvoly a ako gangster z tej doby je veľmi uveriteľný. Celé to má ako režisér pevne v rukách Raoul Walsh (napr. aj White Heat z Cagneyim z roku 1949). V podstate je to hraný dokument o histórii prohibície, žánrovo patriaci ešte do éry gangsterských filmov tridsiatych rokov, ale príbehová nepredvídateľnosť a skvelá kamera už ohlasuje nastupujúci noir.

Tento kratší Kubrickov noir s minimálnym rozpočtom (trvá iba 67 min.) sa dá rozdeliť na dve odlišné polovice. Zatiaľ čo v prvej sa odvíja zápletka len pozvoľna a je obzvláštnená zaujímavými kamerovými kompozíciami, v druhej dominuje skôr akcia, ktorá vrcholí nezabudnuteľnou scénou bitky medzi drevenými figurínami. Už len kvôli tejto unikátnej scéne dávam za štyri, hoci objektívne by som mal ísť nižšie, najmä s ohľadom na nepatričný a nedôveryhodný záver. Keďže však ten bol nakrútený iba pod tlakom producentov a preto do celkového scenára nepasuje, som zhovievavý. Vďaka tomuto ústupku totiž dostal Kubrick financie na svoj ďalší, už o čosi lepší noir snímok pod názvom The Killing (1956).

Je to krátke (iba 56 minút) má to nízky rozpočet, hrajú tam poslabší herci, odohráva sa to na malej ploche, nevyskytuje sa to v žiadnom filmovom rebríčku, ale napriek tomu, zase nemôžem hodnotiť nízko. Tam, kde by si iní tvorcovia vypomohli k dlhšej stopáži scénami navyše, Antohny Mann to nepotrebuje a zrejme práve preto to pekne odsýpa. Neskorší áčkový režisér, disponujúci obrovskými rozpočtami (napr. Pád Ríše rímskej) Antohny Mann sa ešte len rozbieha, keďže je to prakticky jeho prvotina, avšak jeho talent je už zrejmý. Sympatický, silne mysteriózny príbeh s krásnou gotickou atmosférou má síce námetom, postavami (skvelá psychomaniakálna starena) a aj atmosférou bližšie k hitchcockovskému psychothrilleru než k noiru, ale vôbec to nevadí, skôr naopak.

Jeden z prvých filmov slávneho S. Kubricka, je neskorý noir, ktorý už nemá typické žánrové propriety a točí sa okolo plánovanej lúpeže peňazí z dostihových pretekov. Ale minimálne "femme fatale", lačniaca po peniazoch tu je...:) Skvelý scenár, odohrávajúci sa v rozličných časových rovinách, kedy je divák často zmätený a často zase až príliš vie, čo má očakávať. Veľmi napínavé, ale taký netradičný scenár by sa už dnes nemohol použiť, lebo klasický divák by to nezvládol...:)

Čistá esencia žánru noir. Bez hereckej hviezdy, s veľmi nízkym rozpočtom, natočený za pár dní... Ulmer má ešte zopár slušných noirov, kde mal oveľa vyšší rozpočet, ale aj tak sa už neprekonal.