Popravde, najcennejšia na tomto filme je hudba Michaela Kocába a možno aj vďaka nej som dal jednu hviezdičku navrch. Na slovenské pomery však ľahko nadpriemerná komédia.
Som prekvapený, že sa Angličania zhostili takejto témy. Svojský, ale výborné spracovaný hraný dokument o živote Jána Kalinu. Odznie tu množstvo vtipov, takže sa na tomto smutnom príbehu dá aj zasmiať. Samozrejme, smiech cez slzy...
Jeden z komornejších filmov Davida Leana ponúka okrem skvelej režisérskej práce aj výborný scenár a výborné herecké výkony. Nie je to len taký jednoduchý "doják", v tomto filme je čosi viac. Je to o pocitoch viny, o neschopnosti rozhodnúť sa a následnom oľutovaní vlastných rozhodnutí, o súboji so stereotypom všedných dní, ale predovšetkým o veľkej ,vopred na zánik súcej, láske. Pre mňa osobne najlepší romantický film, aký som doposiaľ mal možnosť vidieť.
Neveril som, žeby sa ešte mohol vyskytovať niečo podobné filmu Nenápadný pôvab buržoázie, ale predsa sa čosi našlo. Film sa podobne ako aj Nenápadný pôvab buržoázie skladá z niekoľkých absurdných príbehov a nemá žiaden súvislý dej. Prízrak slobody je spoločenská satira, ktorá sa veľmi nadnesene, v symboloch a s dávkou humoru, snaží poukázať na dvojaký život zdanlivo usporiadanej vyššej spoločnosti.
Celkom pozerateľné.Miestami nervydrásajúca atmosféra, inak priamočiary horror, ktorý by sa nemal hrať na niečo, čo nie je. Nebyť záveru, ktorý pôsobí akoby sa scenáristi snažili nasilu šokovať na úkor logiky filmu, možno by si tento film našiel väčší okruh fanúšikov. Moje 3* by však ani lepší záver nezmenil.
Herzog sa snažil sfilmovať román Brama Stokera bez špeciálnych efektov, čo sa mu aj podarilo a vznikla originálna verzia Draculu. Spočiatku sa celkom pridŕža knihy, no ku koncu (ako som aj očakával) si Herzog robí s filmom čo sa mu zachce. V jednom zábere je tu gróf Dracula dokonca vidieť v zrkadle, čo je dosť badateľná chyba, no možno na týchto veciach Herzogovi ani veľmi nezáležalo. Jednoducho túžil sfilmovať osobitú verziu tejto klasiky horroru a vôbec nemal v pláne poľaviť zo svojho atypického štýlu.
Typický 80s film. Veľká pohodovka ešte aj čo sa hudby týka. Veľmi dobre sa pozerá na túto žánrovú zmes. Súhlasím, že snové scény sú najsilnejšou stránkou filmu (ešte možno výborné herecké obsadenie) , ale za pozornosť stojí aj ostatok. Na svoju dobu originálny film, ktorý si vychutnajú najmä diváci hľadajúci nenáročnú zábavu na večer s príchuťou rokov osemdesiatych.
Miestami nádherný, miestami nudný - taký je film Posledné tango v Paríži jedného z najkontroverznejších režisérov vôbec. Záverečná scéna v tanečnej miestnosti patrí medzi to najsilnejšie čo sa kedy natočilo, ale film celkovo je podľa môjho názoru príliš zdĺhavý.
Jeden z tých lepších slasherov. Prvých 30 minút sa vyvíja pokojným tempom (žiadna vražda), no odrazu sa to mení na masaker (1 vražda za 2 minúty). Priznám sa bol som trocha sklamaný, pretože som čakal väčší dôraz na atmosféru, ale ak prijmete fakt, že pozeráte na béčkový slasher 80. rokov, budete sa možno dobré zabávať. Čo by som mohol filmu ešte vytknúť je to, že azda nikto nebude podozrievať Craiga, čiže postava, ktorá má u divákov vyvolať najväčšie podozrenie, že ide o masového vraha. Jednak nemá žiaden poriadny motív aby vraždil (navyše je prepustený z väzenia na podmienku) a každý kto pred zhliadnutím filmu mrkol na csfd, nemohol si nevšimnúť zaujímavý filmový plagát z ktorého sa na nás škerí akási démonická tvár, ktorá má však od tej Craigovej ďaleko. Keďže som dal filmu Vrah Rosemary len 2* prikláňal som sa najprv k 3* pre film Intruder, no originálne zakončenie tohto nenáročného horroru ma prinútilo pridať jednu hviezdičku navrch. Takže u mňa 4* - 3,5* ak by to bolo možné :-)
asi najhorší scenár Quentina Tarantina - veľmi jednoduchý akčný film, v ktorom sa upíri zabíjajú ako na bežiacom páse, bez akejkoľvek nápaditosti. No škoda toho, začínalo to sľubne...
Nostalgický film Štefana Uhera, podľa Márie Ďuríčkovej, o dospievaní a problémoch s tým spojenými. Dnes síce vyznieva zastaralo, ale jeho šarm neustále stúpa. Pekný rodinný film a veľmi slušný celovečerný debut v dnešných dňoch už slovenskej režisérskej legendy Štefana Uhera.
Gregorettiho kritika konzumnej spoločnosti rozhodne najlepšia poviedka (5*), Rosselliniho poviedka o tom ako sa letuška zbaví otravného pasaiéra je jednoduchá ale príjemná poviedka so sympatickou Rosannou Schiaffino (4*), Godardova filozofická poviedka ukazuje ako môže zdanlivo neškodný atómový výbuch vo vzuchu pôsobiť na správanie ľudu (4*) a Pasoliniho poviedka ma bohužiaľ nejak viacej nechytila, prišlo mi to trocha chaotické, ale zrejme to bol tvorcov zámer, rozhodne by som ju však neoznačoval za zlú poviedku, len nie každému sa trafí Pasolini do vkusu (3*) - celkovo hodnotím za 4* a to najmä zásluhou Gregorettiho poviedky.
Pohodová komédia o dvoch trocha vymetených metalistoch, ktorá podobne ako jej ďalšie pokračovanie Neskutočná cesta Billa a Teda ťaží s nezvyčajného absurdného humoru. Tentokrát je to o cestovaní časom a tvorcovia do deja zakomponovali mnoho významných historických postáv od Napolenona, Sokrata až po Abrahama Lincolna a tak je o rozmanitosť prostredia v tejto komédii postarané.
Dokument zaoberajúci sa takmer výhradne údajným znásilnením 13 ročného dievčaťa. Popravde táto problematika ma nezaujíma a radšej by som uvítal komplexnejší pohľad na život Romana Polanského. Jeho dielo tu hrá bohužiaľ až druhé husle. Ako obhajoba Romana Polanského je to síce pekný počin, ale pre fanúšika Romanovho diela to bude zrejme nuda.
Zaujímavý film. Dal by som 3 a pol ak by bola možnosť, ale priklonil som sa ku trom, pretože mám pocit, že na celkovom dojem pridáva najmä výborná hudba, ktorú tvorcovia vyberali najmä z dielne takých artrockových klasikov ako Brian Eno alebo Bryan Ferry. Zaujímavé je, že hudba Davida Bowieho tu po celý film nezaznie napriek tomu, že názov filmu Velvet Goldmine je prepožičaný od jedného z hitov práve od Davida.
13 ročný chalan tu manipuluje so zbraňou, jazdí na motorke, aute - fíha, divím sa akí su chlapci v takomto veku v USA vyspelý. Ale to je jedno. Príbeh je absurdný a tak sa tu takéto veci tolerujú. Zaujímavé, bohužiaľ pre mňa nie veľmi zábavné.
Veľmi pôsobivé. Film je v podstate tragický, humorne pôsobí len absurdnosť americkej spoločnosti a tiež skvelý Michael Moore, ktorý sa snaží vtipnými ironickými komentármi a prestrihmi pozrieť na problém v meste Flint nesentimentálnym a odľahčeným pohľadom. Darí sa mu to výborne. Vtipný, strhujúci i smutný dokument.
Čítal som knižku Smäd po živote a čítal som aj iné publikácie o tomto pozoruhodnom holandskom maliarovi, takže som na film nehľadel ako absolútny zelenáč čo sa týka života a diela Vincenta van Gogha. Film je myslím celkom presný obraz knižky Irvinga Stonea, zameriavajúci sa aj na Vincentovo dielo. Kirk Douglas ako van Gogh, Anthony Quinn ako Paul Gaugain a aj obaja režiséri predviedli skutočne výbornú prácu.
Pre mňa zatiaľ najlepší výkon Al Pacina, v úlohe skutočne existujúceho policajta, ktorý sa vzoprel proti korupcii v policajných radoch. Dobrý scenár Walda Salta (Midnight Cowboy) a dobrá réžia Sidneyho Lumeta. Toto všetko robí z filmu Serpico veľmi solídnu kriminálku. I keď možno trocha príliš zdĺhavú.
Zaujímavý, miestami príliš zamotaný mysteriózny thriller s dobrým hereckým výkonom Mickeyho Rourka. Lisa Bonet je tu krajšia ako v seriáli Show Billa Cosbyho (tu stvárnila druhú najstaršiu dcéru Cliffa) a taktiež toho ukáže viacej. Tým síce potešila väčšinu divákov ale už vôbec nie producentov rodinného seriálu.
Moje komentáře
Sladké starosti (1984)
Popravde, najcennejšia na tomto filme je hudba Michaela Kocába a možno aj vďaka nej som dal jednu hviezdičku navrch. Na slovenské pomery však ľahko nadpriemerná komédia.
Malé revolúcie (TV film) (1981)
Som prekvapený, že sa Angličania zhostili takejto témy. Svojský, ale výborné spracovaný hraný dokument o živote Jána Kalinu. Odznie tu množstvo vtipov, takže sa na tomto smutnom príbehu dá aj zasmiať. Samozrejme, smiech cez slzy...
Pouto nejsilnější (1945)
Jeden z komornejších filmov Davida Leana ponúka okrem skvelej režisérskej práce aj výborný scenár a výborné herecké výkony. Nie je to len taký jednoduchý "doják", v tomto filme je čosi viac. Je to o pocitoch viny, o neschopnosti rozhodnúť sa a následnom oľutovaní vlastných rozhodnutí, o súboji so stereotypom všedných dní, ale predovšetkým o veľkej ,vopred na zánik súcej, láske. Pre mňa osobne najlepší romantický film, aký som doposiaľ mal možnosť vidieť.
Synův pokoj (2001)
Film, ktorý si zaslúži byť v knihe 1001 filmov, ktoré musíte vidieť skôr než umriete. Aj skladba Briana Ena - By This River sa do filmu hodila.
De Düva: The Dove (1968)
Nie veľmi výrazná paródia na filmy Ingmara Bergmana s holubom, ktorý tu na všetkých s***e a súbojom so smrťou v pingpongu. Zaujímavé.
Valentýnská pomsta (1981)
Ani atraktívne prostredie a štýlový maniak ma nezachránili pred nudou...
Přízrak svobody (1974)
Neveril som, žeby sa ešte mohol vyskytovať niečo podobné filmu Nenápadný pôvab buržoázie, ale predsa sa čosi našlo. Film sa podobne ako aj Nenápadný pôvab buržoázie skladá z niekoľkých absurdných príbehov a nemá žiaden súvislý dej. Prízrak slobody je spoločenská satira, ktorá sa veľmi nadnesene, v symboloch a s dávkou humoru, snaží poukázať na dvojaký život zdanlivo usporiadanej vyššej spoločnosti.
Noc s nabroušenou břitvou (2003)
Celkom pozerateľné.Miestami nervydrásajúca atmosféra, inak priamočiary horror, ktorý by sa nemal hrať na niečo, čo nie je. Nebyť záveru, ktorý pôsobí akoby sa scenáristi snažili nasilu šokovať na úkor logiky filmu, možno by si tento film našiel väčší okruh fanúšikov. Moje 3* by však ani lepší záver nezmenil.
Stopař (1986)
Priamočiary akčný thriller kategórie B - ak chcete vidieť skutočný psychothriller podobného razenia skúste Roadgames
Upír Nosferatu (1979)
Herzog sa snažil sfilmovať román Brama Stokera bez špeciálnych efektov, čo sa mu aj podarilo a vznikla originálna verzia Draculu. Spočiatku sa celkom pridŕža knihy, no ku koncu (ako som aj očakával) si Herzog robí s filmom čo sa mu zachce. V jednom zábere je tu gróf Dracula dokonca vidieť v zrkadle, čo je dosť badateľná chyba, no možno na týchto veciach Herzogovi ani veľmi nezáležalo. Jednoducho túžil sfilmovať osobitú verziu tejto klasiky horroru a vôbec nemal v pláne poľaviť zo svojho atypického štýlu.
Útěk ze sna (1984)
Typický 80s film. Veľká pohodovka ešte aj čo sa hudby týka. Veľmi dobre sa pozerá na túto žánrovú zmes. Súhlasím, že snové scény sú najsilnejšou stránkou filmu (ešte možno výborné herecké obsadenie) , ale za pozornosť stojí aj ostatok. Na svoju dobu originálny film, ktorý si vychutnajú najmä diváci hľadajúci nenáročnú zábavu na večer s príchuťou rokov osemdesiatych.
Poslední tango v Paříži (1972)
Miestami nádherný, miestami nudný - taký je film Posledné tango v Paríži jedného z najkontroverznejších režisérov vôbec. Záverečná scéna v tanečnej miestnosti patrí medzi to najsilnejšie čo sa kedy natočilo, ale film celkovo je podľa môjho názoru príliš zdĺhavý.
Narušitel (1989)
Jeden z tých lepších slasherov. Prvých 30 minút sa vyvíja pokojným tempom (žiadna vražda), no odrazu sa to mení na masaker (1 vražda za 2 minúty). Priznám sa bol som trocha sklamaný, pretože som čakal väčší dôraz na atmosféru, ale ak prijmete fakt, že pozeráte na béčkový slasher 80. rokov, budete sa možno dobré zabávať. Čo by som mohol filmu ešte vytknúť je to, že azda nikto nebude podozrievať Craiga, čiže postava, ktorá má u divákov vyvolať najväčšie podozrenie, že ide o masového vraha. Jednak nemá žiaden poriadny motív aby vraždil (navyše je prepustený z väzenia na podmienku) a každý kto pred zhliadnutím filmu mrkol na csfd, nemohol si nevšimnúť zaujímavý filmový plagát z ktorého sa na nás škerí akási démonická tvár, ktorá má však od tej Craigovej ďaleko. Keďže som dal filmu Vrah Rosemary len 2* prikláňal som sa najprv k 3* pre film Intruder, no originálne zakončenie tohto nenáročného horroru ma prinútilo pridať jednu hviezdičku navrch. Takže u mňa 4* - 3,5* ak by to bolo možné :-)
Od soumraku do úsvitu (1996)
asi najhorší scenár Quentina Tarantina - veľmi jednoduchý akčný film, v ktorom sa upíri zabíjajú ako na bežiacom páse, bez akejkoľvek nápaditosti. No škoda toho, začínalo to sľubne...
My z deviatej A (1961)
Nostalgický film Štefana Uhera, podľa Márie Ďuríčkovej, o dospievaní a problémoch s tým spojenými. Dnes síce vyznieva zastaralo, ale jeho šarm neustále stúpa. Pekný rodinný film a veľmi slušný celovečerný debut v dnešných dňoch už slovenskej režisérskej legendy Štefana Uhera.
Silniční hry (1981)
Po dlhej dobe skutočne dobrý psychologický thriller.
Tvaroh (1962)
Gregorettiho kritika konzumnej spoločnosti rozhodne najlepšia poviedka (5*), Rosselliniho poviedka o tom ako sa letuška zbaví otravného pasaiéra je jednoduchá ale príjemná poviedka so sympatickou Rosannou Schiaffino (4*), Godardova filozofická poviedka ukazuje ako môže zdanlivo neškodný atómový výbuch vo vzuchu pôsobiť na správanie ľudu (4*) a Pasoliniho poviedka ma bohužiaľ nejak viacej nechytila, prišlo mi to trocha chaotické, ale zrejme to bol tvorcov zámer, rozhodne by som ju však neoznačoval za zlú poviedku, len nie každému sa trafí Pasolini do vkusu (3*) - celkovo hodnotím za 4* a to najmä zásluhou Gregorettiho poviedky.
Skvělé dobrodružství Billa a Teda (1989)
Pohodová komédia o dvoch trocha vymetených metalistoch, ktorá podobne ako jej ďalšie pokračovanie Neskutočná cesta Billa a Teda ťaží s nezvyčajného absurdného humoru. Tentokrát je to o cestovaní časom a tvorcovia do deja zakomponovali mnoho významných historických postáv od Napolenona, Sokrata až po Abrahama Lincolna a tak je o rozmanitosť prostredia v tejto komédii postarané.
Roman Polanski: Pravdivý příběh (2008)
Dokument zaoberajúci sa takmer výhradne údajným znásilnením 13 ročného dievčaťa. Popravde táto problematika ma nezaujíma a radšej by som uvítal komplexnejší pohľad na život Romana Polanského. Jeho dielo tu hrá bohužiaľ až druhé husle. Ako obhajoba Romana Polanského je to síce pekný počin, ale pre fanúšika Romanovho diela to bude zrejme nuda.
Komando (1985)
"Zbylo něco i pro nás?" "Jen těla"
Vojna kuchárov (TV pořad) (2010)
Možno jediná pozerateľná slovenská relácia v televízii...
Sametová extáze (1998)
Zaujímavý film. Dal by som 3 a pol ak by bola možnosť, ale priklonil som sa ku trom, pretože mám pocit, že na celkovom dojem pridáva najmä výborná hudba, ktorú tvorcovia vyberali najmä z dielne takých artrockových klasikov ako Brian Eno alebo Bryan Ferry. Zaujímavé je, že hudba Davida Bowieho tu po celý film nezaznie napriek tomu, že názov filmu Velvet Goldmine je prepožičaný od jedného z hitov práve od Davida.
Deň náš každodenný (1969)
Tento film je síce ako dokument ťažko uveriteľný ale inak je to pekné dielo, až nepríjemne realistické. Inšpirácia Formanom je zrejmá.
Panenky (1987)
Tak to aj Majster bábkar bol lepší. Toto nebolo vtipné, desivé ani príjemné. Bohužiaľ.
Phantasm (1979)
13 ročný chalan tu manipuluje so zbraňou, jazdí na motorke, aute - fíha, divím sa akí su chlapci v takomto veku v USA vyspelý. Ale to je jedno. Príbeh je absurdný a tak sa tu takéto veci tolerujú. Zaujímavé, bohužiaľ pre mňa nie veľmi zábavné.
Roger a já (1989)
Veľmi pôsobivé. Film je v podstate tragický, humorne pôsobí len absurdnosť americkej spoločnosti a tiež skvelý Michael Moore, ktorý sa snaží vtipnými ironickými komentármi a prestrihmi pozrieť na problém v meste Flint nesentimentálnym a odľahčeným pohľadom. Darí sa mu to výborne. Vtipný, strhujúci i smutný dokument.
Sex noci svatojánské (1982)
Inteligentná romantická komédia plná komplikovaných vzťahov, ako už sme si u Woodyho zvykli.
Žízeň po životě (1956)
Čítal som knižku Smäd po živote a čítal som aj iné publikácie o tomto pozoruhodnom holandskom maliarovi, takže som na film nehľadel ako absolútny zelenáč čo sa týka života a diela Vincenta van Gogha. Film je myslím celkom presný obraz knižky Irvinga Stonea, zameriavajúci sa aj na Vincentovo dielo. Kirk Douglas ako van Gogh, Anthony Quinn ako Paul Gaugain a aj obaja režiséri predviedli skutočne výbornú prácu.
Serpico (1973)
Pre mňa zatiaľ najlepší výkon Al Pacina, v úlohe skutočne existujúceho policajta, ktorý sa vzoprel proti korupcii v policajných radoch. Dobrý scenár Walda Salta (Midnight Cowboy) a dobrá réžia Sidneyho Lumeta. Toto všetko robí z filmu Serpico veľmi solídnu kriminálku. I keď možno trocha príliš zdĺhavú.
Angel Heart (1987)
Zaujímavý, miestami príliš zamotaný mysteriózny thriller s dobrým hereckým výkonom Mickeyho Rourka. Lisa Bonet je tu krajšia ako v seriáli Show Billa Cosbyho (tu stvárnila druhú najstaršiu dcéru Cliffa) a taktiež toho ukáže viacej. Tým síce potešila väčšinu divákov ale už vôbec nie producentov rodinného seriálu.