werewolf69

Môj prvý „vážny samurajský film“. Mena ako Kurosawa, Mifune alebo Shimura pre mňa boli úplné neznáme a ani len som netušil do čoho idem. Aj keď som spočiatku s hodnotením dosť váhal po čase som pochopil že len vďaka tomuto filmu som v sebe objavil istú vášeň k Japonskej kinematografii. Sedem Samurajov nie je bezchybný film, ale v podstate značne ovplyvnil môj život a preto si zaslúži moje najvyššie uznanie.

Chcel by som mať jedenásť a pozrieť si Princeznú Mononoke po prvýkrát. Čas letí nekompromisne rýchlo, názory, vkus a pohľad na svet sa mení, ale tento film ostane v mojom srdci zapísaný vždy ako číslo jedna.

Tento film som prvý raz videl ako malý a priznám sa že sa mi ani trochu nepáčil, ale po nedávnom zhliadnutí všetkých troch časti sa môj názor zásadne zmenil. Teraz by som na to pozeral v jednom kuse. Je to geniálne! Tým myslím celú trilógiu. Krstný otcovia sú záležitosťou pre mňa neprekonateľnou.

Jeden z mala filmov o drogách čo poukazuje aj na ich "pozitíva". Páči sa mi atmosféra, aká v tomto filme panuje, užasne zvolená hudba, obsadenie a dialogy postáv zvlášť ma dostali úvahy Marka Rentona . Skutočné veľmi kvalitný snímok. A tým kvalitným myslím že si mám normálne chuť šľahnuť :)

Muž bez minulosti s neistou budúcnosťou! Kaurismakiho najlepší looser a zároveň môj najväčší hrdina. Možno to vyznie hlúpo ale rád by som bol muž bez minulosti a začať všetko od znova. Je to film do nepohody drsný a zároveň krásny ako život sám.

Nemienim komentovať herecké výkony, scenár, réžiu ani nič podobne čo sa zvykne rozoberať. Tiger a Drak je druh filmu, ktorý sa vám buď páči alebo nie, Človek to kdesi vnútri v sebe musí proste cítiť.

Na obale DVDčka bolo uvedené Q. Tarantino prehlásil, "Tento film je tarantinovštejši než čokoľvek, čo som natočil ja sám". Musím priznať že to bol spočiatku hlavný dôvod prečo ma tento snímok zaujal. Osobne som tam žiadne podobné znaky v podstate nenašiel. Ale som rad že kvôli tomuto nápisu sa mi podarilo objavil niečo fakt skvele. Myslím že toto je jeden stých najlepších filmov ktorý som za poslednú dobu videl. Tentoraz mi Južná Kórea dokázala že vedia točiť aj niečo iné než len romantické drámy.

Moje prvé stretnutie s Kobayashim a dalo by sa povedať že od samotného začiatku filmu som bol rozhodnutý pre to najvyššie hodnotenie. Pri sledovaní scény kde je ten mladík donútený spáchať seppuku bambusovým mečom sa moje telo správalo asi tak že som mal na čele pot, na rukách zimomriavky, vybitý dych a srdce mi bilo tak že som ho asi aj nachvíľu počul. Uchvatne prepracovaný film s neopísateľne depresívnou atmosférou. Nesmiem samozrejme zabudnúť ani na herecký výkon Nakadaia, ktorý na chvíľu v mojich očiach zatienil aj samotného Mifuna.

Podľa môjho názoru tento film dokáže veľmi ľahko osloviť nielen fanúšikov skupiny Pink Floyd, ale aj úplných laikov. Malo ktorý film nesie v sebe toľko posolstva ako tento, poukazuje na utrápi vojny a samotný jej dopad na bežných ľudí, rasistickú neznášanlivosť, fanatizmus a v prvom rade osamelosť jedného človeka, ktorý neustále zvádza vnútorný boj sám zo sebou. Rovnako ako milujem hudbu od Floydou, tak milujem i tento film.

Toto je ako že prvotina od Goshua? Páni tak to je iná bomba, začať svoju karieru hneď tým najlepším. Film sám o sebe klasifikuje žáner samurajských filmov ako takých. Má to proste všetko utláčaných roľníkov, utlačiteľov hnusných skorumpovaných chamtivých pánov no a v prvom rade troch "svojských" samurajov, ktorý sa to tam snažia dať do poriadku bohužiaľ všetko nie vždy vychádza ako by sme chceli a život je občas krutý. Určite jedno z najlepších stvárnení samurajov na filmovom plátne, len nechápem ako môže byť ten film tak "zabudnutý ".....