Senilný dedula Jan Němec sa ešte pred svojou smrťou rozhodol vstúpiť do histórie kinematografie tým, že tromfne konkurenčný (produkčne náročnejší) projekt V Peřině, a divákov tak oblaží prvým českým filmom natočeným v 3D. Prenajal si teda na pár dní jeden prázdny byt v centre Prahy, v ktorom natáčal Jana Budaře, ako v 5 minútových statických záberoch buď bezcieľne postáva, máva rukami pred kamerou, alebo sa mu na jeho rozkrok (!) projektorom premieta home-video z banketu návštevy bývalého amerického prezidenta v ČR. Použitie 3D formátu režisér opodstatňuje tým, že filmuje otáčajúci sa ventilátor, holé steny a strop, konáre stromov, Budaře šermujúceho dýkou pred objektívom, a faktom, že počas celého filmu niekto neustále fúka do kamery bubliny z bublifuku (!!). Aby film mohol vypustiť do sveta v čo najkratšom termíne, a kvôli vyplneniu zostávajúcej (fyzickej 65, psychickej 120) minútovej stopáže, požiadal Němec svojho kameramana, aby obišiel dva bloky okolo miesta natačania a vrátil sa mu s nejakými zábermi poloprázdnych pražských ulíc, a jedným 5 minútovým statickým záberom, v ktorom ľudia čakajú na prechode na semafor. Ak sa vám zdá, že niečo z vyššie popísaného proste musíte vidiet na vlastné oči (a v 3D), bežte na to do kina. Potom sa mi ale nesťažujte, že som vás nevaroval. (Mimochodom, tento film aktívne spôsobuje bolesť očí, prípadne nevolnosť. Neviem si to vysvetliť, ale obraz nemá prirodzenú hĺbku ostrosti, a preto ľudské oko nevie, na čo sa má v zábere zamerať. To je buď spôsobené neskúsenosťou kameramana, alebo použitím najlacnejšej 3D kamery na trhu, ktorú si mohol Němec zo svojho dôchodku dovoliť).
Musím uviesť veci na pravú mieru a trochu znegovať tie kreténske komenty ostatných užívateľov, ktorí seriálu naparili odpad a ich jediným argumentom je to, že Dual Survival napodobuje Gryllsov Man vs. Wild (to je originálny názov, žiadny Ultimate Survival!). Touto logikou by sa potom dal Grylls označiť za plagiátora Lesa Strouda a jeho Survivormana, ktorý tento žáner prakticky rozbehol. Dual Survival je jedinečným projektom v tom, že do divočiny umiestňuje dvoch ľudí, ktorých charakter a metódy na prežitie snáď nemohli byť rôznorodejšie. Na jednej strane spektra stojí bývalý sniper a inštruktor špeciálnych jednotiek Dave Canterbury, na strane druhej prerastený hippiesák Cody Lundin, ktorý už niekoľko rokov z vlastného presvedčenia chodí všade v šortkách a kompletne bosý (a to i v zasnežených horách na Novom Zélande, či medzi jedovatými hadmi v laoskej džungli). Práve z tohoto stretu dvoch odlišných prístupov a názorov k veci vyplývajú mnohé bizarné, vtipné, a hlavne extrémne zábavné situácie (hlavne teda vďaka hláškám Codyho Lundina, ktorý je tak trochu magor). Chcete realitu a popri tom sa naučiť ako prežiť v divočine? Zvoľte Survivormana. Chcete sa baviť? Man vs. Wild, Dual Survival, alebo Man, Woman, Wild sú spoľahlivé voľby.
Nedajte sa pomýliť, Freakonomics nemá s ekonomickou vedou takmer nič spoločné, a skôr sa zaoberá teóriou kauzality, čiže vzťahom príčiny a následku. Dokument je rozdelený do 4 segmentov, a jeho najväčšia devíza je tá, že sa na postoch režisérov nachádzajú jedni z najvýraznejších dokumentaristov dnešnej doby. O to horšíe potom vyznieva fakt, že témy segmentov nie sú príliž silné. Predmetom prvého segmentu je jedna z najtriviálnejších a zároveň najdebilnejších otázok o ktorých kedy bol dokumentárny film natočený - "Existuje vzťah medzi menom človeka a jeho úspechom v živote?" - a jediná vec, ktorá segment zachraňuje, je hravá réžia Morgana Spurlocka. Druhý segment objasňuje príčiny podvádzania v sume, je príliž dlhý a z pohľadu obyčajného, nezainteresovaného diváka trochu nudný. Tretí naopak z rýchlika vysvetluje príčinu úbytku kriminality v USA, a vyznieva neúplne a povrchne. Jednoznačným víťazom je posledný segment s otázkou - "Je možné podplatiť deviataka, aby v škole dostával dobré známky?" - a je presne tým, čím mal byť celý Freakonomics - hravým, vtipným a na nič si nehrajúcim dokumentom s prekvapivým výsledkom. Moje odporúčanie? Nájdite si posledný segment na youtube a na ostatok môžte s kľudom zabudnúť. PS: koment berte z pohľadu človeka nedotknutého veleúspešným bestsellerom.
Začínam mať pocit, že producent (a zároveň veľmi zlý režisér) Jon Turteltaub je majster zavádzania. Elegantne dokázal zahltiť hypované postapokalyptické drama Jericho nudnou nezáživnou rodinnou soap operou pre päťdesiatnikov. Tak isto klamlivá je aj premisa Harper's Island, ktorá od začiatku označovala seriál ako mix vyvražďovačky a detektívky. Pridajte k tomu soap operu, teenage drama, rodinné drama, mysteriózne krimi - a zbesilé striedanie medzi týmito žánrami - a dostanete približnú predstavu o tejto patlanine. Koncept seriálu o postupnom vyvražďovaní (one by one) je od samotného začiatku chybový, pretože je divákovi hneď od úvodu predstavených veľký počet jednorozmerných postáv, ktorých charakter / motivácie nedokážu scenáristi v krátkom čase rozvinúť, teda sa s nimi divák nedokáže ztotožniť (tobôž im držať palce), a ktorých jedinou úlohou je v nejakom z neskorších dieloch ísť do lesa, a náhodne sa napichnúť killerovi na vidly. Leniví scenáristi zároveň museli vymyslieť dôvod, ako udržať postavy 13 dielov na vražednom ostrove, a to takým spôsobom, že do 6. dielu prakticky žiadna postava nevie, že v jej okolí zomierajú ľudia rýchlosťou porážky dobytka na texaských jatkách. To vedie k bizarným situáciam, kedy sa jedna postava zrazu obzrie okolo seba, a prehlási: "Mimochodom, nevideli ste Lucy?" a druhá jej na to odpovie "Hmmm, od včera nie, asi odišla z ostrova" a nikto sa nad tým ďalej nepozastavuje. Pridajte k tomu otrasné herecké výkony, smiešny rozvliekly dej, k smrti nudné dialógy, off-screen vraždy, neexistujúce gore (kto tvrdí opak nepozná význam toho slova), a zmätenú výpravu (ktorá opisuje ostrov ako malé zaspaté miesto s jednou rybárskou dedinkou, na ktorom je zároveň viktoriánsky zámok, obchod so svadobnými potrebami, bažiny a džungla). Intenzívna 40 minútová nuda.
Akcia? Výborná. Príbeh? Síce predvídateľný a priamočiary, ale i tak uspokojivý. Dráma a citové vydieranie? Neznesiteľné. Režisér Jin Jang to tentokrát s dramatickou líniou príbehu maximálne prepískol. V momentoch, keď hlavný hrdiná pobije polovicu konkurenčného gangu a trúsi pri tom hlášky, keď sa snaží spolu so svojimi spoluväzňami utiecť prebúraním väzenského múra (už Adrianom spomínaná našlapaná sekvencia), keď sa nasraný pobodaný mafián prichádza sťažovať ku velkému kápovi že za jeho chrbtom sa snažia rozbehnúť drogový biznis, vtedy je všetko v poriadku. Akonáhle nasleduje nejaká emocionálna sekvencia, herci začínajú nechutne prehrávať za podmazu tak pátosovej hudby, za ktorú by sa ani Titanic nemusel hanbiť.
Rozhodne súhlasím s Rudovousom, tento film je možno tak z 1/10 mysterióznym thrillerom a zbytok je obyčajná komédia plná nesympatických pitvoriacich sa postáv, ktoré sú hlavnou príčinou nefunkčnosti príbehu. Zloženie obyvateľov ostrova je totiž približne nasledovné: 5 nevýrazných technikov (z toho traja sa nedožijú prvých 20tich minút filmu), 2 otravné decká, 2 dedinskí blázni (výraz "village idiot " je výstižnejší), 2 senilní dedovia, hysterická mamička s pisklavým hlasom, základoškolská učiteľka (herečka sa nevie rozhodnúť či hrá v melodráme alebo detektívke) , a doktor (Hae-il Park podáva ako jediný slušný výkon). Otázka teda znie: sú tieto postavy vhodné na rozohratie temnej a pôsobivej "hry na vraha"? Odpoveď je hádam jasná.
Prekvapivý ratingový hit leta 2008 na americkej stanici ABC - Wipeout - si svoj základ berie z úspešného japonského formátu Takeshi's Castle. Obria prekážková dráha, 40 súťažiacich, výhra 50.000$ a kopec najrôznejších huboletov a držkopádov. Čo robí tento program fakt zaujimavým, sú priam geniálne vtipné moderátorské komentáre dvojice John Henson + John Anderson, ktorí priebeh súťaže glosujú, hlášky padajú jedna za druhou a dokonca jednotlivé situácie pauzujú a zakreslujú na obrazovku (ako v prípade športových prenosov). Good night, and big balls!
I keď má film striedmych 90 minút, mne spôsoboval dve a pol hodinové psychické muky. Film sa takmer nehýbe dopredu, sfetovaná Jessica pobehuje polovicu filmu po dome a polovicu po priľahlých stráňach a lúkach, jedného z hridnov zmlátia dôchodci v starobinci chodítkami a barlami, druhý sa zas podobá na nemeckého pornoherca a celý film (i v noci) práškuje sad s troma jabloňami... Pozrite si radšej dvakrát za sebou Zombie Strippers.
Zombie Strippers je možné dať 5 hviezd len v jednom prípade - na THS s ožralými luďmi v hľadisku. Pre MUDr. Cabala a jeho neurochirurgickú kariéru však predstavuje veľkú hrozbu. Je totiž možné, že väčšina operácií bude končiť nekontrolovateľným smiechom a fatálnymi následkami pre pacienta.
The Hottie and the Nottie nie je extrémne zlý film, ako sa poniektorí z nás tešili. Je len strašne predvídateľný, hlúpučký, nevtipný a v konečnom dôsledku zbytočný. Hneď prvou podivnou vecou, ktorá udrie do očí je zámer tvorcov zosobniť ideál krásy s výzorom Paris Hilton. Pritom hneď prvý slnkom zaliaty spomalený zaber na Hiltonovej tvár odhaluje jej štandartný neprítomný a neprítažlivý výraz, ktorý nezmizne do konca filmu. Jej herectvo a komediálne načasovanie je samozrejme na úrovni akejkoľvek (profesionálnej) pornoherečky, čo musí film, ktorý je výlučne vystavaný okolo jej osoby, rozhodne ťahať dolu (to mi pripomína, aby som si nezabudol pozrieť Zombie Strippers s Jennou Jameson). Film je tak nezaujímavý, že vám snáď ani nezostane v pamäti nejaká zlá WTF scéna, na ktorej by sa dalo poriadne zasmiať. I keď jedna by sa hádam našla. Scenárista sa očividne trápil s nevyhnutnou scénou prerodu škaredého kačiatka v krásnu princeznu (ktorá býva jedným z vrcholov dobrého filmu tohoto žánru). Nakoniec však nič nevymyslel, a tak celú situáciu odbil najhlúpejším možným spôsobom. Doslova zo záberu na záber zbavia stajlisti Christine Larkin nánosu mejkapu, bradavíc, chlpov, a falošných zubov, tá prichádza ako ultrakočka k šokovanému hlavnému hrdinovi, a na otázku čo sa jej stalo že tak náhle opeknela mu ona odpovedá "Všimol si si? Bola som na návšteve u zubára". Jo a potom je tu filozofické múdro Paris Hilton, ktoré sa určite stane kultovým: "Sex bez orgazmu je ako svet bez kvetín".
Je zaujimavé, že väčšina ľudí od tohoto filmu očakávala niečo iného. Pri zmienke o upíroch automaticky čakajú hlúpučký slasher typu Dracula 3000. The Hamiltons sa už, ak to mám k niečomu prirovnať, najviac podobajú podivnej atmosferickej dráme Near Dark. Samozrejme so stonásobne menším rozpočtom - čo je aj hlavný nedostatok. Film pokrivkáva od prázdnej výpravy, cez neuhladenú televíznu formu, až po zlých hercov. Nápad je veľmi dobrý, a rozhodne iný, než stovky predošlých žánrových filmov. A to sa cení. The Butcher Brothers majú talent, a budem ich určite sledovať.
Zoberte si Kingovho Cuja, vymeňte prerasteného bernardína za maniakálneho kapucína, a máte celý dej filmu. Na to, aby takýto slabučký námet bol schopný utiahnuť dĺžku celovečerného filmu je potreba buď a) chytrý scenár (The Cube), alebo b) zručného režiséra (Sam Raimi). Penny Dreadful nemá samozrejme ani jedno. Pozrite si radšej (znova) Hitchera s Rutgerom Hauerom.
Najhoršie, čo môže režisér s hororovým filmom urobiť, je roztiahnuť úvod na polovicu stopáže, prvú mordu naservírovať v 65. minúte, a potom nechať hercov pobehovať medzi pastelovo nasvietenými papundeklovými kulisami zábavného parku až do záverečných tituliek.
Škoda že film s takto nastavenou zápletkou sa s postupujúcimi minútami a zvrátenejšími úlohami stáva stále viac a viac nereálnejší. Osobne mi prišlo napríklad Douglasove demolovanie vietnamského krámku vo Falling Down brutálnejšie a maniakálnejšie, než scéna s motorkármi a šnúrou na prádlo (ala Ghost Ship). Škoda tiež zbytočnej komediálnej roviny v úvode, ktorá v kontextu zvoleného žánru thrilleru pôsobí ako päsť na oko. Toto je jeden z mála prípadov, kedy verím, že v prípade správne zvoleného režiséra je možné z takéhoto námetu vydolovať úžasný americký remake. Hovoril tu niekto o Fincherovi?
Keď sa chce, aj detský film dokáže byť zaujimavý pre dospelého diváka (The Goonies, E.T., či žánrovo podobný Young Sherlock Holmes and The Pyramid of Fear). Táto vec je však ich protipólom. Nancy Drew je mladá detektívka, ktorá rieši zapeklité prípady a záhady na ktoré nestačí miestna polícía, ani oddelenie X-Files. Táto trochu naivná Dušínovská postava ako vystrihnutá zo 60 rokov (avšak používajúca iPod a iMac), sa vo veľkomeste stretá s dravým svetom dnešných teenagerov. Z tohoto stretu potom vyplýva základný humor filmu, balancujúci na pomedzi hlúposti, detinskosti a naivity. Pokiaľ vám však po dome behá predpubertálna dcéra (najlepšie do 12 rokov), dovolím si film odporučiť. Vy to vďaka krátkej stopáži prežijete a decko dostane priame a jednoduché poučenie do života "je dôležité byť sama sebou". Ostatní ale ruky preč preboha!
Priznám to, na Black House som sa dosť tešil. Sľuboval totiž hutnú dávku psychoteroru, teda niečo iné než sme u štandartných kórejských copy&paste hororoch zvyknutí. Až po prvý zvrat niekde do polovice filmu to vcelku fungovalo, potom sa však všetko zvrtlo na klasický slasher. A to ten typ, kde killerovi nevadí niekoľko bodnutí, popáleniny, vypichnutie oka a napriek problémom s pohyblivosťou sa dokáže doslova teleportovať. Herecký ansámbl tiež neni bez problémov. Zatiaľ čo Jeong-min Hwang v hlavnej úlohe zakríknutého poisťováka exceluje, s jeho náprotivkom je to horšie. Vďaka svojej malej výške a sploštenému ksichtu je Shin-il Kang takmer výhradne obsadzovaný do úloh blbečkov pitvoriacich sa pred kamerou. Jeho výkon je nanešťastie podobný aj v Black House, preto som ani chvíľu neveril jeho postave buranského maniaka. Nenudil som sa, sklamanie bolo však značné.
Buranskosť a brutalita. To sú zbrane, ktoré Zombie majstrovsky ovláda, a pomocou ktorých vie vybudovať neuveriteľne silnú atmosféru. Tie však v Halloweene takmer úplne absentujú. Až na prvých 20 minút, ktoré nasľubujú tú pravú vidlácku jazdu (hlavne zo strany Michaelovho buranského otca), sa nič ďalšieho neodohrá. Zombieho trademarková miera brutality a majstrovská gradácia násilia do čoraz väčšieho extrému tu tiež prakticky neexistuje, a tak celú druhú polovicu filmu Michael len chodí po zatemnených chalupách a nudne podrezáva (takmer výhradne) topless roztlieskavačky. Neviem, či je chyba v zásahoch producentov od Dimension Films, nutnosti držať sa Carpenterovho originálu, alebo v nevhodnosti režiséra, ale filmu chýba hlavná vec - atmosféra - a preto nefunguje. Osobne by som pod Zombieho taktovkou radšej videl ďalšie pokračovanie Texas Chainsaw Massacre alebo The Hills Have Eyes.
Okolo tohoto filmu sa vytvoril akýsi pre mňa nepochopiteľný hype. Stačí len pozrieť komentáre na IMDB, kde je vychvalovaný až do nebies. A ja tápem. Šablonovité, klišoidné, naivné, nevtipné, občas až protivné a ku koncu už takmer k nevydržaniu (2 hodiny na prihlúplu komédiu je aj pre mňa moc). Ba čo viac, film vnútorne nedrží po kope a sám si protirečí. Urputne sa snaží predať akési posolstvo v zmysle "plastická operácia v živote nič nerieši" a zároveň sa hlavnej vysilikónovanej hrdinke po menších útrapach nakoniec splní všetko, po čom kedy túžila. Pokiaľ chcete fakt niečo vtipného, siahnite po Beast and the Beauty.
Seriál Viva Laughlin bol (iste v rekordnom čase) už po 2 odvysielaných dieloch a 4 dňoch od premiéry televíziou CBS zrušený. Príbeh sa točil okolo podnikateľa, ktorý sa snažil získať peniaze na otvorenie svojho prvého kasína v Laughline. Ako to už býva, tesne pred dofinancovaním mu vybuchne investor a chýbajúce prostriedky hľadá u zazobaného majiteľa siete kasín v Las Vegas, Hugha Jackmana. Seriál obsahoval jednu netradičnú stránku - muzikálové čísla. Herci zrazu uprostred scén začali tancovať a spievať na rockové skladby, a to takým nechutným spôsobom, že pôvodný spevákov hlas bol v skladbe potlačený (ale stále počuteľný), zatiaľ čo herci sa ho snažili svojim netrénovaným hlasom prekryť. Znelo to strašne. Po 30. minútach a 3 muzikálových scénach som to vypol a zmazal z disku.
Seriál snažiaci sa niečo vyťažiť z populárneho franchiseu Dannyho parťákov s najhoršou zostavou prehrávajúcich hercov, ktorých som kedy videl. Túto sračku odporúčam akurát tak študentom herectva na vzájomné zastrašovanie. Seriál bol našťastie zrušený po siedmych dieloch.
Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie.
Hlúposť najvyššieho kalibru. Sergei Parajanov úspešne zabíja moderného diváka rozvláčnym nepochopiteľným dejom, strnulými nehercami a nezaujimavou minimalistickou výpravou. Výsledná patlanina tak vo výsledku vyzerá ako naivný pokus o art film netalentovaného tureckého režiséra zo 60. rokov.
Film, v ktorom sa hodinu a pol spieva a tancuje okolo umierajúcich ľudí, súloží s mŕtvolami a chlastá v bare. Ani homosexuálny kovboj tomu moc nepomohol. Ešte že som ten film videl len v útržkoch medzi mikrospánkami, inak by to bolo na sebevraždu.
Upršané počasie prinútilo (viac či menej) priopitých účastníkov LFŠ 2007 k uchýleniu sa do príjemného sálu kina Hvězda. V takomto vďačnom prostredí by sa uchytil aj 3-hodinový režisérsky zostrih Kameňáku 3, čo bolo badať na začiatočných asi 20-tich minútach filmu. Diváci odmeňovali scény typu "minútový záber na trombónistu" alebo "strhanie obrusu zo stola" hlasným opileckým smiechom. Potom však akoby uťalo, a i keď diváci neustále hľadali niečo, čomu by sa dalo zasmiať, nedostali už príležitosť. Režisérovi sa totiž úspešne podarilo vyhnúť akýmkoľvek vtipným situáciám. Film pozostáva so série dvoj až troj-minútových absolútne nesúvisiacich scénok, ktoré zaberá statická kamera, a v ktorých sa nič nedeje. Dej scénok sa dá popísať niekoľkými slovami, napríklad "muž telefonuje so synom", "tučná žena súloží s účtovníkom", prípadne "štamgasti objednávajú poslednú rundu". Všetky tieto scény sú však prázdne - bez deja, bez pointy, bez vtipu - a tak len vyprchajú do vzduchu ako chuť zvetralého piva.
Svetové zásoby ropy sa odhadujú na niekoľko rokov (podľa dokumentu na 20 maximálne) a vývoj masového použitia iného zdroja energie je v nedohľadne (na efektívne zavedenie vodíkového paliva do praxe je potrebný až 40 ročný vývoj, čiže už niekoľko rokov sme pozadu). Dokument efektívne dáva do kontrastu kedysi prekvitajúce a dnes chátrajúce refinérne oblasti, je prepletený dobovými "inštruktážnymi" ropnými videami, i názormi akademických odborníkov na terajšiu a budúcu situáciu. Na druhú stranu niektoré pasáže sú zbytočne predlžované, nemajú väčší zmysel (návšteva u predajciu Hummerov) a nudia. Moderný zábavný dokument typu Supersize Me od toho nečakajte, The Oil Crash je seriózny odborný dokument prezentujúci podložené a overené fakty.
Z filmu je cítiť príjemný retro štýl, atmosféru skutočnej high society, a noblesu hazardných hráčov, čo však film zráža dole je zle podávaný príbeh. Režisér robí navlas rovnaké chyby ako vo svojej prvotine The Big Swindle, a dej neobratne kúskuje do niekoľkých flashbackov a časových rovín, ktoré medzi sebou mieša, a tým nechcene mätie diváka. Keď sa tieto chyby skombinujú s faktom, že film má takmer 2 a pol hodiny, tak na konci začína byť nepríjemne popletený a nudný, a prezentované dejové zvraty už viac neohúria, ale skôr vyplynú do stratena.
Čo napísať o filme, ktorý vlastne dej ani nemá, a ktorý by sa dal charakterizovať slovom "spomalene"? Chalani spomalene uzatvárajú školský gangsta klub, chalani spomalene hrajú futbal, chalani spomalene po kluboch balia kočky, a samozrejme, chalani sa spomalene nakopávajú do držiek. A tak nejak je to zábavné. Keď sa však od polovice filmu začína rozvíjať akási love story s predvídateľným výsledkom, ktorá vlastne len slúži k tomu, aby režisér ospravedlnil prítomnosť záverečnej krvavej mely, začal ma film trošku aktívnejšie štvať.
Totálna morda. Dvanásť dospelých ľudí sa nasúka do vlastne navrhnutého kostýmu a vtelí do komiksového superhrdiny, zatiaľ čo plní zadané úlohy, ktorých účelom je zistiť ich zmysel pre spravedlnosť, čestnosť, pevnú vôľu, a vobec každú jednu z nevyhnutných vlastností práveho hrdiny. Comicsový guru Stan Lee potom v každom diele vylučuje dvoch nehodných kandidátov. Hlavná výhra je samozrejme nesmrteľnosť - vydanie vlastného comicsu. Takto má vyzerať reality show. Je plná akcie, absurdností, fantastickej štylizácie, vhodnej hudby - a teda aj solídnej zábavy. Nikto hru nekazí, kandidáti sa v kostýmoch správajú ako ozajstní superhrdinovia a skutočne sa do svojich postáv vžívajú (viď Major Victory - tak má vyzerať správny metrosexuálny hrdina). Prvá sérka má však len úbohých 6 dielov čo je na takúto show trošku málo, a tak sa teším na leto a plánované rozšírené druhé pokračovanie!
Prvá polovica filmu je čistá zdržovačka, v ktorej sa režisér snažil vybudovať akési napätie... bezvýsledne. V tej druhej našťastie nastupujú fajnové lakačky, podporené podarenými maskami a v závere osladenou maniakálnou CGI sekvenciou. Za najväčšie mínus pokladám mdlého bezkrkého Dominica Purcella (ktorého mali popraviť v Prison Breaku a bolo by po starostiach). Slušná B zábava.
Moje komentáře
Heart Beat 3D (2010)
odpad!Senilný dedula Jan Němec sa ešte pred svojou smrťou rozhodol vstúpiť do histórie kinematografie tým, že tromfne konkurenčný (produkčne náročnejší) projekt V Peřině, a divákov tak oblaží prvým českým filmom natočeným v 3D. Prenajal si teda na pár dní jeden prázdny byt v centre Prahy, v ktorom natáčal Jana Budaře, ako v 5 minútových statických záberoch buď bezcieľne postáva, máva rukami pred kamerou, alebo sa mu na jeho rozkrok (!) projektorom premieta home-video z banketu návštevy bývalého amerického prezidenta v ČR. Použitie 3D formátu režisér opodstatňuje tým, že filmuje otáčajúci sa ventilátor, holé steny a strop, konáre stromov, Budaře šermujúceho dýkou pred objektívom, a faktom, že počas celého filmu niekto neustále fúka do kamery bubliny z bublifuku (!!). Aby film mohol vypustiť do sveta v čo najkratšom termíne, a kvôli vyplneniu zostávajúcej (fyzickej 65, psychickej 120) minútovej stopáže, požiadal Němec svojho kameramana, aby obišiel dva bloky okolo miesta natačania a vrátil sa mu s nejakými zábermi poloprázdnych pražských ulíc, a jedným 5 minútovým statickým záberom, v ktorom ľudia čakajú na prechode na semafor. Ak sa vám zdá, že niečo z vyššie popísaného proste musíte vidiet na vlastné oči (a v 3D), bežte na to do kina. Potom sa mi ale nesťažujte, že som vás nevaroval. (Mimochodom, tento film aktívne spôsobuje bolesť očí, prípadne nevolnosť. Neviem si to vysvetliť, ale obraz nemá prirodzenú hĺbku ostrosti, a preto ľudské oko nevie, na čo sa má v zábere zamerať. To je buď spôsobené neskúsenosťou kameramana, alebo použitím najlacnejšej 3D kamery na trhu, ktorú si mohol Němec zo svojho dôchodku dovoliť).
Dvojí přežití (TV pořad) (2010)
Musím uviesť veci na pravú mieru a trochu znegovať tie kreténske komenty ostatných užívateľov, ktorí seriálu naparili odpad a ich jediným argumentom je to, že Dual Survival napodobuje Gryllsov Man vs. Wild (to je originálny názov, žiadny Ultimate Survival!). Touto logikou by sa potom dal Grylls označiť za plagiátora Lesa Strouda a jeho Survivormana, ktorý tento žáner prakticky rozbehol. Dual Survival je jedinečným projektom v tom, že do divočiny umiestňuje dvoch ľudí, ktorých charakter a metódy na prežitie snáď nemohli byť rôznorodejšie. Na jednej strane spektra stojí bývalý sniper a inštruktor špeciálnych jednotiek Dave Canterbury, na strane druhej prerastený hippiesák Cody Lundin, ktorý už niekoľko rokov z vlastného presvedčenia chodí všade v šortkách a kompletne bosý (a to i v zasnežených horách na Novom Zélande, či medzi jedovatými hadmi v laoskej džungli). Práve z tohoto stretu dvoch odlišných prístupov a názorov k veci vyplývajú mnohé bizarné, vtipné, a hlavne extrémne zábavné situácie (hlavne teda vďaka hláškám Codyho Lundina, ktorý je tak trochu magor). Chcete realitu a popri tom sa naučiť ako prežiť v divočine? Zvoľte Survivormana. Chcete sa baviť? Man vs. Wild, Dual Survival, alebo Man, Woman, Wild sú spoľahlivé voľby.
Freakonomics (2010)
Nedajte sa pomýliť, Freakonomics nemá s ekonomickou vedou takmer nič spoločné, a skôr sa zaoberá teóriou kauzality, čiže vzťahom príčiny a následku. Dokument je rozdelený do 4 segmentov, a jeho najväčšia devíza je tá, že sa na postoch režisérov nachádzajú jedni z najvýraznejších dokumentaristov dnešnej doby. O to horšíe potom vyznieva fakt, že témy segmentov nie sú príliž silné. Predmetom prvého segmentu je jedna z najtriviálnejších a zároveň najdebilnejších otázok o ktorých kedy bol dokumentárny film natočený - "Existuje vzťah medzi menom človeka a jeho úspechom v živote?" - a jediná vec, ktorá segment zachraňuje, je hravá réžia Morgana Spurlocka. Druhý segment objasňuje príčiny podvádzania v sume, je príliž dlhý a z pohľadu obyčajného, nezainteresovaného diváka trochu nudný. Tretí naopak z rýchlika vysvetluje príčinu úbytku kriminality v USA, a vyznieva neúplne a povrchne. Jednoznačným víťazom je posledný segment s otázkou - "Je možné podplatiť deviataka, aby v škole dostával dobré známky?" - a je presne tým, čím mal byť celý Freakonomics - hravým, vtipným a na nič si nehrajúcim dokumentom s prekvapivým výsledkom. Moje odporúčanie? Nájdite si posledný segment na youtube a na ostatok môžte s kľudom zabudnúť. PS: koment berte z pohľadu človeka nedotknutého veleúspešným bestsellerom.
Ostrov smrti (TV seriál) (2009)
Začínam mať pocit, že producent (a zároveň veľmi zlý režisér) Jon Turteltaub je majster zavádzania. Elegantne dokázal zahltiť hypované postapokalyptické drama Jericho nudnou nezáživnou rodinnou soap operou pre päťdesiatnikov. Tak isto klamlivá je aj premisa Harper's Island, ktorá od začiatku označovala seriál ako mix vyvražďovačky a detektívky. Pridajte k tomu soap operu, teenage drama, rodinné drama, mysteriózne krimi - a zbesilé striedanie medzi týmito žánrami - a dostanete približnú predstavu o tejto patlanine. Koncept seriálu o postupnom vyvražďovaní (one by one) je od samotného začiatku chybový, pretože je divákovi hneď od úvodu predstavených veľký počet jednorozmerných postáv, ktorých charakter / motivácie nedokážu scenáristi v krátkom čase rozvinúť, teda sa s nimi divák nedokáže ztotožniť (tobôž im držať palce), a ktorých jedinou úlohou je v nejakom z neskorších dieloch ísť do lesa, a náhodne sa napichnúť killerovi na vidly. Leniví scenáristi zároveň museli vymyslieť dôvod, ako udržať postavy 13 dielov na vražednom ostrove, a to takým spôsobom, že do 6. dielu prakticky žiadna postava nevie, že v jej okolí zomierajú ľudia rýchlosťou porážky dobytka na texaských jatkách. To vedie k bizarným situáciam, kedy sa jedna postava zrazu obzrie okolo seba, a prehlási: "Mimochodom, nevideli ste Lucy?" a druhá jej na to odpovie "Hmmm, od včera nie, asi odišla z ostrova" a nikto sa nad tým ďalej nepozastavuje. Pridajte k tomu otrasné herecké výkony, smiešny rozvliekly dej, k smrti nudné dialógy, off-screen vraždy, neexistujúce gore (kto tvrdí opak nepozná význam toho slova), a zmätenú výpravu (ktorá opisuje ostrov ako malé zaspaté miesto s jednou rybárskou dedinkou, na ktorom je zároveň viktoriánsky zámok, obchod so svadobnými potrebami, bažiny a džungla). Intenzívna 40 minútová nuda.
Georughan gyebo (2006)
Akcia? Výborná. Príbeh? Síce predvídateľný a priamočiary, ale i tak uspokojivý. Dráma a citové vydieranie? Neznesiteľné. Režisér Jin Jang to tentokrát s dramatickou líniou príbehu maximálne prepískol. V momentoch, keď hlavný hrdiná pobije polovicu konkurenčného gangu a trúsi pri tom hlášky, keď sa snaží spolu so svojimi spoluväzňami utiecť prebúraním väzenského múra (už Adrianom spomínaná našlapaná sekvencia), keď sa nasraný pobodaný mafián prichádza sťažovať ku velkému kápovi že za jeho chrbtom sa snažia rozbehnúť drogový biznis, vtedy je všetko v poriadku. Akonáhle nasleduje nejaká emocionálna sekvencia, herci začínajú nechutne prehrávať za podmazu tak pátosovej hudby, za ktorú by sa ani Titanic nemusel hanbiť.
Geukrakdo sarinsageon (2007)
Rozhodne súhlasím s Rudovousom, tento film je možno tak z 1/10 mysterióznym thrillerom a zbytok je obyčajná komédia plná nesympatických pitvoriacich sa postáv, ktoré sú hlavnou príčinou nefunkčnosti príbehu. Zloženie obyvateľov ostrova je totiž približne nasledovné: 5 nevýrazných technikov (z toho traja sa nedožijú prvých 20tich minút filmu), 2 otravné decká, 2 dedinskí blázni (výraz "village idiot " je výstižnejší), 2 senilní dedovia, hysterická mamička s pisklavým hlasom, základoškolská učiteľka (herečka sa nevie rozhodnúť či hrá v melodráme alebo detektívke) , a doktor (Hae-il Park podáva ako jediný slušný výkon). Otázka teda znie: sú tieto postavy vhodné na rozohratie temnej a pôsobivej "hry na vraha"? Odpoveď je hádam jasná.
Drtivá porážka (TV pořad) (2008)
Prekvapivý ratingový hit leta 2008 na americkej stanici ABC - Wipeout - si svoj základ berie z úspešného japonského formátu Takeshi's Castle. Obria prekážková dráha, 40 súťažiacich, výhra 50.000$ a kopec najrôznejších huboletov a držkopádov. Čo robí tento program fakt zaujimavým, sú priam geniálne vtipné moderátorské komentáre dvojice John Henson + John Anderson, ktorí priebeh súťaže glosujú, hlášky padajú jedna za druhou a dokonca jednotlivé situácie pauzujú a zakreslujú na obrazovku (ako v prípade športových prenosov). Good night, and big balls!
Let's Scare Jessica to Death (1971)
I keď má film striedmych 90 minút, mne spôsoboval dve a pol hodinové psychické muky. Film sa takmer nehýbe dopredu, sfetovaná Jessica pobehuje polovicu filmu po dome a polovicu po priľahlých stráňach a lúkach, jedného z hridnov zmlátia dôchodci v starobinci chodítkami a barlami, druhý sa zas podobá na nemeckého pornoherca a celý film (i v noci) práškuje sad s troma jabloňami... Pozrite si radšej dvakrát za sebou Zombie Strippers.
Svůdné zombie (2008)
Zombie Strippers je možné dať 5 hviezd len v jednom prípade - na THS s ožralými luďmi v hľadisku. Pre MUDr. Cabala a jeho neurochirurgickú kariéru však predstavuje veľkú hrozbu. Je totiž možné, že väčšina operácií bude končiť nekontrolovateľným smiechom a fatálnymi následkami pre pacienta.
Kráska a Ošklivka (2008)
odpad!The Hottie and the Nottie nie je extrémne zlý film, ako sa poniektorí z nás tešili. Je len strašne predvídateľný, hlúpučký, nevtipný a v konečnom dôsledku zbytočný. Hneď prvou podivnou vecou, ktorá udrie do očí je zámer tvorcov zosobniť ideál krásy s výzorom Paris Hilton. Pritom hneď prvý slnkom zaliaty spomalený zaber na Hiltonovej tvár odhaluje jej štandartný neprítomný a neprítažlivý výraz, ktorý nezmizne do konca filmu. Jej herectvo a komediálne načasovanie je samozrejme na úrovni akejkoľvek (profesionálnej) pornoherečky, čo musí film, ktorý je výlučne vystavaný okolo jej osoby, rozhodne ťahať dolu (to mi pripomína, aby som si nezabudol pozrieť Zombie Strippers s Jennou Jameson). Film je tak nezaujímavý, že vám snáď ani nezostane v pamäti nejaká zlá WTF scéna, na ktorej by sa dalo poriadne zasmiať. I keď jedna by sa hádam našla. Scenárista sa očividne trápil s nevyhnutnou scénou prerodu škaredého kačiatka v krásnu princeznu (ktorá býva jedným z vrcholov dobrého filmu tohoto žánru). Nakoniec však nič nevymyslel, a tak celú situáciu odbil najhlúpejším možným spôsobom. Doslova zo záberu na záber zbavia stajlisti Christine Larkin nánosu mejkapu, bradavíc, chlpov, a falošných zubov, tá prichádza ako ultrakočka k šokovanému hlavnému hrdinovi, a na otázku čo sa jej stalo že tak náhle opeknela mu ona odpovedá "Všimol si si? Bola som na návšteve u zubára". Jo a potom je tu filozofické múdro Paris Hilton, ktoré sa určite stane kultovým: "Sex bez orgazmu je ako svet bez kvetín".
Hamiltonovi (2006)
Je zaujimavé, že väčšina ľudí od tohoto filmu očakávala niečo iného. Pri zmienke o upíroch automaticky čakajú hlúpučký slasher typu Dracula 3000. The Hamiltons sa už, ak to mám k niečomu prirovnať, najviac podobajú podivnej atmosferickej dráme Near Dark. Samozrejme so stonásobne menším rozpočtom - čo je aj hlavný nedostatok. Film pokrivkáva od prázdnej výpravy, cez neuhladenú televíznu formu, až po zlých hercov. Nápad je veľmi dobrý, a rozhodne iný, než stovky predošlých žánrových filmov. A to sa cení. The Butcher Brothers majú talent, a budem ich určite sledovať.
Penny se bojí (2006)
Zoberte si Kingovho Cuja, vymeňte prerasteného bernardína za maniakálneho kapucína, a máte celý dej filmu. Na to, aby takýto slabučký námet bol schopný utiahnuť dĺžku celovečerného filmu je potreba buď a) chytrý scenár (The Cube), alebo b) zručného režiséra (Sam Raimi). Penny Dreadful nemá samozrejme ani jedno. Pozrite si radšej (znova) Hitchera s Rutgerom Hauerom.
Dark Ride (2006)
Najhoršie, čo môže režisér s hororovým filmom urobiť, je roztiahnuť úvod na polovicu stopáže, prvú mordu naservírovať v 65. minúte, a potom nechať hercov pobehovať medzi pastelovo nasvietenými papundeklovými kulisami zábavného parku až do záverečných tituliek.
13: hra smrti (2006)
Škoda že film s takto nastavenou zápletkou sa s postupujúcimi minútami a zvrátenejšími úlohami stáva stále viac a viac nereálnejší. Osobne mi prišlo napríklad Douglasove demolovanie vietnamského krámku vo Falling Down brutálnejšie a maniakálnejšie, než scéna s motorkármi a šnúrou na prádlo (ala Ghost Ship). Škoda tiež zbytočnej komediálnej roviny v úvode, ktorá v kontextu zvoleného žánru thrilleru pôsobí ako päsť na oko. Toto je jeden z mála prípadov, kedy verím, že v prípade správne zvoleného režiséra je možné z takéhoto námetu vydolovať úžasný americký remake. Hovoril tu niekto o Fincherovi?
Nancy Drew: Záhada v Hollywoodu (2007)
Keď sa chce, aj detský film dokáže byť zaujimavý pre dospelého diváka (The Goonies, E.T., či žánrovo podobný Young Sherlock Holmes and The Pyramid of Fear). Táto vec je však ich protipólom. Nancy Drew je mladá detektívka, ktorá rieši zapeklité prípady a záhady na ktoré nestačí miestna polícía, ani oddelenie X-Files. Táto trochu naivná Dušínovská postava ako vystrihnutá zo 60 rokov (avšak používajúca iPod a iMac), sa vo veľkomeste stretá s dravým svetom dnešných teenagerov. Z tohoto stretu potom vyplýva základný humor filmu, balancujúci na pomedzi hlúposti, detinskosti a naivity. Pokiaľ vám však po dome behá predpubertálna dcéra (najlepšie do 12 rokov), dovolím si film odporučiť. Vy to vďaka krátkej stopáži prežijete a decko dostane priame a jednoduché poučenie do života "je dôležité byť sama sebou". Ostatní ale ruky preč preboha!
Geomeun jib (2007)
Priznám to, na Black House som sa dosť tešil. Sľuboval totiž hutnú dávku psychoteroru, teda niečo iné než sme u štandartných kórejských copy&paste hororoch zvyknutí. Až po prvý zvrat niekde do polovice filmu to vcelku fungovalo, potom sa však všetko zvrtlo na klasický slasher. A to ten typ, kde killerovi nevadí niekoľko bodnutí, popáleniny, vypichnutie oka a napriek problémom s pohyblivosťou sa dokáže doslova teleportovať. Herecký ansámbl tiež neni bez problémov. Zatiaľ čo Jeong-min Hwang v hlavnej úlohe zakríknutého poisťováka exceluje, s jeho náprotivkom je to horšie. Vďaka svojej malej výške a sploštenému ksichtu je Shin-il Kang takmer výhradne obsadzovaný do úloh blbečkov pitvoriacich sa pred kamerou. Jeho výkon je nanešťastie podobný aj v Black House, preto som ani chvíľu neveril jeho postave buranského maniaka. Nenudil som sa, sklamanie bolo však značné.
Halloween (2007)
Buranskosť a brutalita. To sú zbrane, ktoré Zombie majstrovsky ovláda, a pomocou ktorých vie vybudovať neuveriteľne silnú atmosféru. Tie však v Halloweene takmer úplne absentujú. Až na prvých 20 minút, ktoré nasľubujú tú pravú vidlácku jazdu (hlavne zo strany Michaelovho buranského otca), sa nič ďalšieho neodohrá. Zombieho trademarková miera brutality a majstrovská gradácia násilia do čoraz väčšieho extrému tu tiež prakticky neexistuje, a tak celú druhú polovicu filmu Michael len chodí po zatemnených chalupách a nudne podrezáva (takmer výhradne) topless roztlieskavačky. Neviem, či je chyba v zásahoch producentov od Dimension Films, nutnosti držať sa Carpenterovho originálu, alebo v nevhodnosti režiséra, ale filmu chýba hlavná vec - atmosféra - a preto nefunguje. Osobne by som pod Zombieho taktovkou radšej videl ďalšie pokračovanie Texas Chainsaw Massacre alebo The Hills Have Eyes.
Minyeoneun goerowo (2006)
Okolo tohoto filmu sa vytvoril akýsi pre mňa nepochopiteľný hype. Stačí len pozrieť komentáre na IMDB, kde je vychvalovaný až do nebies. A ja tápem. Šablonovité, klišoidné, naivné, nevtipné, občas až protivné a ku koncu už takmer k nevydržaniu (2 hodiny na prihlúplu komédiu je aj pre mňa moc). Ba čo viac, film vnútorne nedrží po kope a sám si protirečí. Urputne sa snaží predať akési posolstvo v zmysle "plastická operácia v živote nič nerieši" a zároveň sa hlavnej vysilikónovanej hrdinke po menších útrapach nakoniec splní všetko, po čom kedy túžila. Pokiaľ chcete fakt niečo vtipného, siahnite po Beast and the Beauty.
Viva Laughlin (TV seriál) (2007)
Seriál Viva Laughlin bol (iste v rekordnom čase) už po 2 odvysielaných dieloch a 4 dňoch od premiéry televíziou CBS zrušený. Príbeh sa točil okolo podnikateľa, ktorý sa snažil získať peniaze na otvorenie svojho prvého kasína v Laughline. Ako to už býva, tesne pred dofinancovaním mu vybuchne investor a chýbajúce prostriedky hľadá u zazobaného majiteľa siete kasín v Las Vegas, Hugha Jackmana. Seriál obsahoval jednu netradičnú stránku - muzikálové čísla. Herci zrazu uprostred scén začali tancovať a spievať na rockové skladby, a to takým nechutným spôsobom, že pôvodný spevákov hlas bol v skladbe potlačený (ale stále počuteľný), zatiaľ čo herci sa ho snažili svojim netrénovaným hlasom prekryť. Znelo to strašne. Po 30. minútach a 3 muzikálových scénach som to vypol a zmazal z disku.
Heist (TV seriál) (2006)
Seriál snažiaci sa niečo vyťažiť z populárneho franchiseu Dannyho parťákov s najhoršou zostavou prehrávajúcich hercov, ktorých som kedy videl. Túto sračku odporúčam akurát tak študentom herectva na vzájomné zastrašovanie. Seriál bol našťastie zrušený po siedmych dieloch.
Rozhovor s nepřítelem (2007)
Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie.
Legenda o Suramské pevnosti (1984)
odpad!Hlúposť najvyššieho kalibru. Sergei Parajanov úspešne zabíja moderného diváka rozvláčnym nepochopiteľným dejom, strnulými nehercami a nezaujimavou minimalistickou výpravou. Výsledná patlanina tak vo výsledku vyzerá ako naivný pokus o art film netalentovaného tureckého režiséra zo 60. rokov.
Antonio das Mortes (1969)
odpad!Film, v ktorom sa hodinu a pol spieva a tancuje okolo umierajúcich ľudí, súloží s mŕtvolami a chlastá v bare. Ani homosexuálny kovboj tomu moc nepomohol. Ešte že som ten film videl len v útržkoch medzi mikrospánkami, inak by to bolo na sebevraždu.
Ty, který žiješ (2007)
odpad!Upršané počasie prinútilo (viac či menej) priopitých účastníkov LFŠ 2007 k uchýleniu sa do príjemného sálu kina Hvězda. V takomto vďačnom prostredí by sa uchytil aj 3-hodinový režisérsky zostrih Kameňáku 3, čo bolo badať na začiatočných asi 20-tich minútach filmu. Diváci odmeňovali scény typu "minútový záber na trombónistu" alebo "strhanie obrusu zo stola" hlasným opileckým smiechom. Potom však akoby uťalo, a i keď diváci neustále hľadali niečo, čomu by sa dalo zasmiať, nedostali už príležitosť. Režisérovi sa totiž úspešne podarilo vyhnúť akýmkoľvek vtipným situáciám. Film pozostáva so série dvoj až troj-minútových absolútne nesúvisiacich scénok, ktoré zaberá statická kamera, a v ktorých sa nič nedeje. Dej scénok sa dá popísať niekoľkými slovami, napríklad "muž telefonuje so synom", "tučná žena súloží s účtovníkom", prípadne "štamgasti objednávajú poslednú rundu". Všetky tieto scény sú však prázdne - bez deja, bez pointy, bez vtipu - a tak len vyprchajú do vzduchu ako chuť zvetralého piva.
Až dojde ropa - drsné varování (2006)
Svetové zásoby ropy sa odhadujú na niekoľko rokov (podľa dokumentu na 20 maximálne) a vývoj masového použitia iného zdroja energie je v nedohľadne (na efektívne zavedenie vodíkového paliva do praxe je potrebný až 40 ročný vývoj, čiže už niekoľko rokov sme pozadu). Dokument efektívne dáva do kontrastu kedysi prekvitajúce a dnes chátrajúce refinérne oblasti, je prepletený dobovými "inštruktážnymi" ropnými videami, i názormi akademických odborníkov na terajšiu a budúcu situáciu. Na druhú stranu niektoré pasáže sú zbytočne predlžované, nemajú väčší zmysel (návšteva u predajciu Hummerov) a nudia. Moderný zábavný dokument typu Supersize Me od toho nečakajte, The Oil Crash je seriózny odborný dokument prezentujúci podložené a overené fakty.
Tajja (2006)
Z filmu je cítiť príjemný retro štýl, atmosféru skutočnej high society, a noblesu hazardných hráčov, čo však film zráža dole je zle podávaný príbeh. Režisér robí navlas rovnaké chyby ako vo svojej prvotine The Big Swindle, a dej neobratne kúskuje do niekoľkých flashbackov a časových rovín, ktoré medzi sebou mieša, a tým nechcene mätie diváka. Keď sa tieto chyby skombinujú s faktom, že film má takmer 2 a pol hodiny, tak na konci začína byť nepríjemne popletený a nudný, a prezentované dejové zvraty už viac neohúria, ale skôr vyplynú do stratena.
Pokryeok sseokeul (2006)
Čo napísať o filme, ktorý vlastne dej ani nemá, a ktorý by sa dal charakterizovať slovom "spomalene"? Chalani spomalene uzatvárajú školský gangsta klub, chalani spomalene hrajú futbal, chalani spomalene po kluboch balia kočky, a samozrejme, chalani sa spomalene nakopávajú do držiek. A tak nejak je to zábavné. Keď sa však od polovice filmu začína rozvíjať akási love story s predvídateľným výsledkom, ktorá vlastne len slúži k tomu, aby režisér ospravedlnil prítomnosť záverečnej krvavej mely, začal ma film trošku aktívnejšie štvať.
Svět hledá superhrdinu! (TV pořad) (2006)
Totálna morda. Dvanásť dospelých ľudí sa nasúka do vlastne navrhnutého kostýmu a vtelí do komiksového superhrdiny, zatiaľ čo plní zadané úlohy, ktorých účelom je zistiť ich zmysel pre spravedlnosť, čestnosť, pevnú vôľu, a vobec každú jednu z nevyhnutných vlastností práveho hrdiny. Comicsový guru Stan Lee potom v každom diele vylučuje dvoch nehodných kandidátov. Hlavná výhra je samozrejme nesmrteľnosť - vydanie vlastného comicsu. Takto má vyzerať reality show. Je plná akcie, absurdností, fantastickej štylizácie, vhodnej hudby - a teda aj solídnej zábavy. Nikto hru nekazí, kandidáti sa v kostýmoch správajú ako ozajstní superhrdinovia a skutočne sa do svojich postáv vžívajú (viď Major Victory - tak má vyzerať správny metrosexuálny hrdina). Prvá sérka má však len úbohých 6 dielov čo je na takúto show trošku málo, a tak sa teším na leto a plánované rozšírené druhé pokračovanie!
Gravedancers, The (2006)
Prvá polovica filmu je čistá zdržovačka, v ktorej sa režisér snažil vybudovať akési napätie... bezvýsledne. V tej druhej našťastie nastupujú fajnové lakačky, podporené podarenými maskami a v závere osladenou maniakálnou CGI sekvenciou. Za najväčšie mínus pokladám mdlého bezkrkého Dominica Purcella (ktorého mali popraviť v Prison Breaku a bolo by po starostiach). Slušná B zábava.
Taxidermia (2006)
Morosgovanyi!