Primavera

Film mal našľapnuté na viac, než bolo nakoniec vo výsledku, možno preto, lebo príliš tlačil na pílu. Najzaujímavejšia je postava chytrej ženušky pána továrnika, ktorá síce rozmýšľa nadčasovo a miestami  až premotivovane, ale pritom nepozná charakter a pohnútky činov vlastného muža, tá ma pobavila.Téma inakosti však spracovaná nemotorne, vyznieva plytko a nevzbudzuje možno očakávaný súcit. Postavička hlupane, "žena je žena a muž je muž", ktorá nepochopí ani iróniu informácie pani tovarnikovej a horlivo šíri konšpirácie, je naopak skvelá a vyvoláva súčasne smútok nad tým, ako sa veľká časť ľudstva nikam neposúva a preto sme dnes stále tam, kde sme.

V socíku existoval taký formát, že Vtipnejší vyhráva. Tiež jednoduchá zábava. Divákmi boli zamestnanci rôznych podnikov, ktorí sa takto dostali do telky. Aspoň čosi pre socíkom bitých ľudí. Ale toto... Otrepané nudné vtipy, ktoré moderátori a hostia čítajú z kartičiek. Nezachránia to ani v prestávkach medzi kolami scénky, v ktorých účinkuje obľúbený Fero Joke. Možno aj preto lebo scenáre mu píše niekto iný. A možno by ani tak nedokázal zachrániť potopenú loď humoru.

Film vytiahol z útlej knihy od Ammanitiho všetko hlavné a čo je dôležité, dôkladne predostrel divákovi tie dobré myšlienky, na ktorých kniha stála. To, že sa dvaja nevlastní súrodenci dokázali podržať v ťažkých chvíľach života, že s drogami sa ľahšie znášajú prúsery, ale súčasne si ľahostajný, bez citov a že radšej potom padať na kolená a mať modriny ako zažívať stavy ľahostajnosti voči všetkému.... A že pár dní niekedy znamená veľmi veľa. Záver nechal režisér otvorený, čo ma potešilo, lebo knižný záver bol iný. Za mňa perfektne spracovaná knižná predloha obľúbeného spisovateľa.