Každý, kto má aspoň trochu rád 80. roky musí uznať, že aspoň návrat do tých čias a atmosféra sa jednoducho vydarili. Zázračná vírivka, ktorá vás prenesie v čase, nie je nič originálne, ale na niektorých hláškach som sa dobre zabavil, preto filmu odpúšťam slabšie momenty. Humor na tému „kefovanie“ v istých momentoch presiahol hranicu vtip – trapas a súhlasím, že niekedy je menej viac. Hlášky okolo Terminátora či M. Jacksona ma rozosmiali a malých odkazov na slávne roky akčných hrdinov je tu dosť. Filmu sekla i hudba z 80-tych rokov, ale čo takto si zaspievať jeden hit z budúcnosti? Prevedenie tej známej skladby malo riadne grády i celá tá spevavo- tanečná scéna bola super a bola tým, čo ma presvedčilo prikloniť sa k slabším štyrom. 70%.
Že sa najvyšší vrchol Tatier niekedy volal Stalinov štít??? To sú mi novinky...Barabáš dal v prvej časti priestor histórii dlhého sporu o najvyšší vrchol Tatier. Neskôr pridal pár smutných scén z tragédie partie českých horolezcov a trápny spor o umiestnení a odstránení kríža na vrchole Tatier, pri ktorom som sa musel hanbiť za to, že som Slovák, aj keď viem, že blbci sú všade. Akému idiotovi mohol vadiť kríž?? Tento dokument je trochu iný ako Barabášove tradičné úchvatné zábery Tatier či iných svetových krás a dokument je skôr zostrihom historických udalostí, zaujímavostí a pocta ľuďom z Tatranských vrchov a okolia. 80%.
Je ťažké nájsť western s J. Waynom, ktorý nie je dobrý. Zatiaľ som mal šťastie len na samé vydarené kúsky a tento je jeden z jeho najlepších. „Polovičný“ indián Hondo je zásadový a tvrdý chlap, ktorý všade chodí so svojím verným psom. Škoda, že scénu, kde o psa príde tvorcovia trochu nevygradovali. Ako „polovičný“ Apač nemá pri strete s týmito bojovníkmi žiadnu výhodu a spoliehať sa musí iba sám na seba. Veľká bitva medzi Apačmi a belochmi visí vo vzduchu, ale zostaňte pokojní...je tam John Wayne a ten vždy vie , čo treba robiť. Navyše Apači nemajú Winnetoua ....aja-jáj...to neskončí dobre. 80%.
Francúzky film na základe ktorého vznikol americký remake s R. Crowom sa nemá za čo hanbiť, pretože P. Haggis urobil takmer identickú kópiu a pozmenil iba detaily. „Francúzka“ herecká dvojka s D. Kruger bola dokonca o niečo presvedčivejšia, hlavne V. Lindon, som toho učiteľa veril viac. Predsa len Crowe, vzhľadom na jeho predchádzajúce filmy, v sebe stále nesie kúsok tvrdého chlapa, i keď ho maskoval dobre. Film má dobré tempo , je napínavý, Klaus Badelt zložil kvalitný hudobný doprovod, ale pár minút navyše by bodlo. Originál i remake – približne rovnaká kvalita. 80%.
Niekoľkými cenami ocenený film mal premiéru 28. 1. 2012 na STV2. Aby bolo jasné Lacombe Lucien je meno. Už v samom úvode filmu, kde Lucien zostrelí prakom vtáka zo stromu je naznačený jeho pokrivený charakter, ktorý sa bude v priebehu filmu iba zvýrazňovať a zhoršovať. Film si istom zmysle zaslúži pochvalu za kritický pohľad na niektorých francúzkych hajzlíkov v rukách nemeckej polície. Aj preto tie ocenenia. Na druhej strane stotožniť sa s nejakou postavou, alebo báť sa o niekoho , to v tomto filme nehrozí, pretože Lucien je fakt dosť divný a nasympatický chlapík a smrť, ktorou sa mu francúzky odboj vyhráža, mu jednoducho a bez výčitiek prajete. Za zamyslenie stojí i postava černocha! v radoch nemeckej polície, i keď je zostavená z „Francúzov“. Ochrancovia zvierat asi ťažko prekusnú tento film a je neprehliadnuteľné, že sa v záberoch zabíjania zvierat niekto vyžíval. Sliepka to schytala riadne....Čakal som, že v podobne drsnom duchu skončí aj bezcitný Lucien, ale mýlil som sa a práve to ma nasralo najviac. Lacombe Lucien nakoniec dostal, čo si zaslúžil, ale to sa dozviete až zo záverečných titulkov. 80%.
Dá sa pre kus hovna vyvolať malú vojnu? Áno, dá a malá vojna prebehla aj v mojej hlave, pretože som roky tento film ignoroval. Myslel som si, že ide o nudnú prehliadku kostýmov, ale veľmi som sa mýlil. Napriek dlhšej stopáži tu nie je nič zbytočné, pretože postavy i dej – to všetko je prepletené a všetko súvisí so všetkým. Možno pár zbytočných tanečných scén, ale inak dobre premyslená i zrežírovaná dráma, kde divák prvú tretinu v podstate vôbec netuší akým smerom sa bude dej filmu vyvíjať. Nakoniec sa chytí černošskej hrdosti, belošskej zbabelosti a rasizmu celkovo. „A čo hrajete vy?..."Ja?,.. Ja hrajem Ragtime...“80%.
J. Bardem je v úlohe staršieho pána , ktorý ochrnul po skoku do vody veľmi presvedčivý. Zvlášť musím pochváliť maskérov, ktorí mu plešatú hlavu urobili tak dokonale, že je od pravej na nerozoznanie. Je to iba detail, ale faktu, že sa film odohráva 28 rokov „po“, veľmi pomáha. Film je prevažne konverzačný, ale nenudil som sa, pretože sa preberajú otázky života, smrti a eutanázie. Rovnako ako smútiaca rodina som mal pocit, že by mal ostať s nimi, zvlášť pre jeho bystrú myseľ a úsmev, ktorý občas vedel rozdať, i keď tvrdí, že je to v skutočnosti plač. Je ale väzňom svojho tela,nemá to jednoduché a preto som rešpektoval jeho rozhodnutie i film ako taký. 80%. ....
V poslednej dobe som mal šťastie na niekoľko výborných dánskych filmov a toto je jeden z nich. Maximálne realistické zobrazenie drsných pomerov a šikany je najsilnejšou zbraňou filmu. Fakt, nováčik to nemá ľahké nikde, ale za mrežami to platí dvojnásobne. „Bažant“ ide z problému do problému, potom si spraví meno, na chvíľu sa zdá, že je z hovien vonku a všetkým to vráti aj s úrokmi... Lenže, toto je realita a filmárčina z chladného Dánska, kde je filmový život rovnako chladný a zákerný ako ten skutočný. Záver pravdepodobne mnohých vytočí, ale ja som spokojný. Nie každý môže byť Frajer Luke...80%.
Sadol som si s deťmi k animáku, našťastie iba požičanému...Po prvom celkom pozerateľnom diely, už táto séria nemá čo ponúknuť. Aspoň nie v tejto zostave tvorcov. Dosť som sa nudil, humor takmer žiadny, alebo neúčinný a aký-taký úsmev som vykúzlil iba pri záverečnej disciplíne – hod zajacom. 40%.
Swinki sú malé svine – „švinky“ po polsce a je jedno či máš pohlavie mužské či ženské, pretože každý z nich je v sračkách až po krk . Napriek tomu si nemajú problém zarabiť na nové kvádro či tenisky a tí, čo na to nemajú si to bez výčitiek „odpracujú“ za jedno pivo alebo balík cigariet. 35 kíl vážiaci Tomek je dobrý chlapec, ale hlavu mu pobláznila jedna 25-kilová "šwinka", ktorá si za jednu pusu a pár zamilovaných pohľadov, dokázala vyprosiť nové biele zuby za 1000 euri! Chudobný Tomek je nútený vstúpiť do sračiek tiež... Film zdobí veľmi presvedčivá atmosféra a reálne prostredie. Mladí herci v rámci možností odviedli štandard. Tomek bol presvedčivý v polohe slušný chlapec a „oťukávanie“ , ale jeho záverečný "herecký výkon" pri krvavom drvení hlavy bol dosť kamenný a nepresvedčivý. Od Wajdovej Katyňe som nevidel poľský film, ale tento určite stojí za pozornosť. 80%.
“Led starý tisíce let...“ V Češtine sa to pekne rýmuje. Atraktívne prostredie chladnej Antarktídy a atraktívna K. Beckinsale urobili film pozerateľným. Priemerný vyšetrovací thriller dokáže okrem pár zaujímavých scén dať i niekoľko jednoduchých rád do života. Ak ideš von, nechceš zmrznúť a prísť o prsty, dobre sa obleč a nestrať rukavice! Keď fúka silný vietor, drž sa a keď sa cystáš pozerať tento film, nečakaj priveľa. Slabšie tri. 50%.
Poslabší romantický úvod výborne posilnila stredná časť filmu, kde sa láme príbeh. Scéna transplantácie srdca a následné preradenie do soft-hororového, duchárskeho žánru , nemá problém udržať diváka v pozornosti a tak to už ostane až do konca. Scény matka-syn, dávajú za pravdu starému známemu – mama ti chce len dobre a urobí pre to všetko. J. Alba je prirodzená a uveriteľná v romantickej polohe, ale po zvrate v príbehu už herecky nestíha. T. Howard a jeho výčitky svedomia možno mohli dostať viac priestoru, ale to by už film asi nemal taký spád. 80%.
“Ľudia, rozíďte sa, choďte domov!.. Zajtra bude western, sľubujem“...Spolu s Malenou asi najlepší Tornatore. Len máloktorý film má takú neopísateľnú atmosféru. Dávne časy, do ktorých sa každý z nás rád vracia – detstvo, tu dostáva slušný priestor. Prvá polovica filmu je jednoducho magická, plná atmosféry malého mestečka, veselých postavičiek a kina, ako jediného kultúrneho stánku, kde sa dá okrem sledovania filmov robiť všetko možné...Áno, aj to. Kamarátstvo medzi premietačom filmu Alfredom a malým ... je na celý život. Ich priateľstvo a láska k filmu je hlavným motívom, okolo ktorého je namotaných množstvo veselých scén. Pár krát som sa naozaj dobre zasmial a veľký podiel na pohodovej nálade má aj hudba E. Morriconeho. Jeho hudba dala filmu iskru navyše a pri záverečnom odstrele kina mnohých pochytí nostalgia a zaspomínajú na staré časy. Každý na tie svoje, ale neviem si predstaviť, že niekto bude nostalgicky spomínať na dnešné populárne internetové sťahovanie. To krásne filmové čaro je už asi preč, tak si zaspomínajme aspoň takto. 90%.
Výborný seriál o najväčších tankových bitvách mi urobil radosť, pretože je istým spôsobom originálny a venuje sa výhradne jednej téme. Silu dokumentu aspoň podľa mňa najviac znásobujú rozhovory s veteránmi, ktorí tieto udalosti prežili a tu ich zopár bude. Trochu zamrzia opakované zábery i celé scény, ktoré tu ostali asi ako dôvod na pichnutie reklamy a celkový dojem to dosť skurvý, ale čo už... Len mi ja záhadou , prečo to televízie, ktoré vysielajú bez reklamy, jednoducho nevystrihnú. Najzaujímavejšie sú strety obávaného nemeckého tanku Tiger a ruského T-34, ktoré Nemcov mohli poraziť jedine početnou prevahou, pretože kvalita i ničivý dostrel bol na nemeckej strane. Dovolím si nesúhlasiť s "amythom", ktorý asi nedával dobrý pozor, pretože americký a kanadský veteráni niekoľkokrát dali jasne najavo, a zaznie to aj z úst komentátora, že tank Tiger bol postrach a z čelného útoku ho nebolo možné zničiť...Viď aj konkrétna popisovaná situácia, kde posádka Shermanu, vystrelila na nemecký Tiger 8 rán zo vzdialenosti možno 2-3 metre, kde im v nečakanom strete i výhľade bránila vysoká zelená stena z kríkov... Dokument má pár chýb, iste by sa dal vylepšiť, ale napriek tomu ma veľmi potešil. 70%.
Asi je ťažké milovať muža, ktorý vlastnej žene neváha rozflákať tvár na nepoznanie, aby jej o pár dní povedal, že je stále atraktívna žena. A ona blbá mu znova dá šancu. Už po x-tý raz... Bez peňazí to ide ťažko, ale je zaujímavé, že chudáci, majú vždy plné popolníky a pivo na stole...Pravdepodobne ide o jeden z najlepších, ak nie najlepší film L. Tamahoriho a jeho sonda do rozvrátenej rodiny sa spoľahlivo zaryje pod kožu. Výborné herecké výkony a reálne scény z „ukážkového“ manželského života zatienia i malý nedostatok, akým je istá čitateľnosť a predvídateľnosť deja. 80%
David a Mark. Dvaja najlepší kámoši, ktorí fotia hrôzy vojny, ale každý z nich je iný. David zachytáva krásu a nádej. Mark špinu, krv a smrť...Tradične výborný výkon C. Farella podstatne dvíha dojem z dejovo síce jednoduchého, ale o to silnejšieho príbehu. Mark skrýva tajomstvo s ktorým sa veľmi ťažko vyrovnáva a pomôcť by u mal psychoterapeut Ch. Lee, ktorý je na svoj vek v obdivuhodnej forme. Film aj z vojnového prostredia je takmer bez akčných scén ,ale ani nechýbajú, pretože herci si vystačili sami. 70%.
“Takže Hitler je mŕtvy, Goebbels a Goring tiež a súdiť budeme sudcov, podnikateľov a doktorov“... Nekonečne dlhé 6 minútové úvodné titulky ma trošku vytočili, ale potom sa to už iba zlepšovalo, až tesne pred záverom film dosiahol dokonalosť samu. Asi najlepším ťahom bolo ukázať procesy takzvaného druhého sledu, pre mnohých už nezaujímavý, kde dokázať vinu už nie je také jednoznačné ako u najväčších predstaviteľov Tretej ríše. Otázka viny či neviny sa celý čas prelieva z jednej strany na druhú a ak ste pred filmom stáli na jednej strane, je možné, že po jeho skončení nebudete na žiadnej. S. Tracy hraje sympatického sudcu i človeka a B. Lancaster toho prekvapivo veľa nenarozpráva, ale svoj čas využil na 100%. Veľmi zaujímavý mi pripadal aj obyčajný rozhovor sudcu so služobníctvom na tému – ako sa žilo za Hitlera. Oscar pre rakúskeho herca M. Schella je viac-menej zaslúžený, ale klobúk dole pred scenárom a dialógmi, ktoré vo filme zaznejú. Záverečná obhajovacia reč- „Ak sú vinní oni, je vinný celý svet“ ma absolútne odrovnala a zapôsobila tak, ako už dávno nič. Dlho po skončení som na film myslel. I na Churchilov výrok, ktorý som doteraz nepočul. Jednoznačne najlepší film zo súdnej siene, aký som videl a zaslúžený plný počet. 100%
Solídna dráma od majstra Vláčila . Trošku vláčne tempo (nie, nerobím si srandu z režisérovho mena), ale od druhej tretiny je film presne podľa mojich predstáv. Film o láske, pre ktorú nebol vhodný čas ani miesto, nemá s romantikou nič spoločné. P. Čepek i E. Černá predvádzajú výborné výkony a to , že si nerozumejú a každý rozpráva tak, ako mu zobák narástol, filmu iba pomáha. Tempo filmu je pomalé, rovnako ako pomaly a komplikovane si k sebe hľadajú cestu hlavní hrdinovia. Aj preto považujem ich vzájomný rozhovor s prekladateľkou i scénu pošmyknutia na kaluži krvi za to najlepšie. 80%.
Dosť netradičná, ale veľkolepá love story na pozadí búrlivých rokov nástupu komunistických stúpencov v bývalej Indočíne – čiže dnešného Vietnamu. C. Deneuveová je presne ten typ navonok chladnej, ale citlivej, ktorá šéfku biznisu s kaučukom zahrala s prehľadom. Zdá sa, že film v prvej polovici zapadá presne do šablóny romantických filmov, ale od odchodu adoptovanej dcéry za „šťastím“, film naberá dobrodružný nádych a mení sa i dvojica zamilovaných. Mám rád, keď ma vo filme niečo prekvapí a tu ním bolo nečakané prestrelenie hlavy zloducha v prístave, kvôli ktorému dvojicu zamilovaných čakajú ťažké roky. Ich syn to tiež nemá jednoduché, ale ich príbeh sa stáva legendou. Výpravnému filmu veľmi pomáha aj kvalitná hudba P. Doyla a je to aj jeden z mála romantických filmov, ktorý vám dá aj malú lekciu z dejepisu. 80%
„Olééé“...to si nespievajú iba futbalový fanúšikovia, ale aj brazilskí banditos, ktorí ohlasujú pomstu. Ich vodca je v úvode vykreslený ako riadny čudák, čo filmu veľmi nepomohlo, no postupne s jeho silou rastie aj pôsobivosť filmu. Hudobný motív , ktorý tu mnohí užívatelia ospevujú, nie je vo filme používaný tak často, ako som si myslel. Netypický western z Brazílie má niečo do seba, ale v dobe jeho vzniku bola jeho pôsobivosť určite väčšia. Filmu by viac sedel trochu drsnejší look, ktorý sa viac prejavuje v druhej polovici filmu. Váhal som nad hodnotením, ale mám pre westerny slabosť, preto slabšie štyri. 70%.
Pre filmy z bývalej Juhoslávie a Srbska i Bosny zvlášť, mám slabosť. O filmároch a fotografoch, ktorí v bývalej Juhoslávii nasadzovali krky, vzniklo pár dobrých filmov. Tento za nimi trošku zaostáva a to hlavne preto, že režisér sa asi do poslednej chvíle nevedel rozhodnúť, či chce točiť drsnú realitu alebo thriller pre puberťákov. Výsledok je nakoniec kompromisom. Prestrihy na pekné baby v plavkách mi tam vôbec nesedeli a už vôbec nie na Chuck Norrisa...??? To, čo režisér za 20-30 minút vybuduje, o chvíľu automaticky zhodí prestrihom na nejakú blbosť. Srandovné kecy v závere mi tiež neprišli vhodné, ale našťastie je tu viac pozitívneho ako negatívneho. Napríklad krátka scéna z krčmy, kde sa R. Gere prihovorí srbsky je presne to, čo mi chýbalo. Trochu dusnej atmosféry, trochu krajiny, trochu Srbska...Často sa striedajú dobré scény so slabšími, niektoré v sebe spájajú humor i napätie, ako keď Gere tajne zhrabne peniaze za pitie a následne sa nechajú ostreľovať brokovnicou. Ako film podľa skutočnej udalosti ??( ťažko uveriť) potrebuje nadhľad a aj preto som celý čas váhal medzi troma a štyroma hviezdami. Nakoniec zvíťazili moje sympatie k všetkému, čo sa Srbska týka. Slabšie štyri. 70%.
Tlustá, čiernobiela panda je stále lenivá a pažravá, ale keď ide do tuhého, bojuje ako malý kung-fu boh. Potrebuje nájsť vnútorný mier i svoju minulosť, preto vyráža do sveta lámať kosti... O čosi slabšie pokračovanie, čo cítiť hlavne poklesom humorných scén, no tvorcovia to nejako vyvážili dvojitou dávkou akcie. Z jeho nekonečnej chuti do jedla a lenivosti sa dalo určite vyťažiť humoru podstatne viac. Jedine to mi chýbalo, pretože inak všetky slabšie momenty tvorcom odpúšťam. Postavičku kung-fu pandy mám fakt rád. „Tche-tchééé...“ 80%.
“Prvý človek na zemi bol čierny“...Film pre všetkých negrov, ktorí sa nimi už necítia byť – odteraz sú Afroameričania...Ak čítaš tieto riadky a si biely (vedel som, že si...) si bez výnimky zlý, zákerný a hotový biely diabol...Je ťažké napísať niečo k filmu tak , aby to nevyznelo rasisticky. My sme biely a je to o nás. Spike Lee belochom riadne naložil vyťahuje všetky hriechy páchané na čiernych za posledných 400 rokov. Prvé dve tretiny filmu volajú po „bielej krvi“ , no záver je už zmierlivejší. Takmer 5 minútová tanečná scéna v úvode mi jasne naznačila, prečo má film 200 minút. Zostrihaním o 30 minút by film iba získal. Malcom X si servítku pred ústa nedával a vyjadrenie k smrti JFK bolo poslednou kvapkou. A nech je Ježiš, či Boh farby akej chce, aj tak nám nepomôže. Salam alejkum...80%.
Barabáš a dokument o horách..., to nemôže dopadnúť zle. Nevadilo mi takmer nič. Vytkol by som iba trošku zbytočnú scénu z omše, ale inak je to všetko nádhera. Zo zvierat, ktorým sa Barabáš v dokumente venoval asi najviac zaujme svorka vlkov a ich útok na ovce. Tými najkrajšími sú nádherné zábery na Tatry, nad ktorými sa vznáša hustý biely opar a vyvoláva pocit, akoby ste sa pozerali na vodopády. Spolu s božslou hudbou vytvorili niekoľko nádherných a nezabudnuteľných momentov, ktoré vyvážia slabšie scény. Tradícia stretnutí Poliakov a Slovákov spoza Tatier mi narozdiel od svätej omše neprišla zbytočná a navyše „odzemok“ a klasika Nebojím, nebojím, nebojím sa pána“, dodala tomuto dokumentu silu sviežeho Tatranského vzduchu. 80%.
Trochu bláznivá, prevažne konverzačná komédia ponúkajúca trochu čierny humor, ale mne to sedí a bavil som sa. Od chvíle čo malého „skrčka“ predávkujú drogami a strčia do rakvy k nebožtíkovi, je to aj napínavé, pretože tušíme, že ešte bude veselo. Asi najviac ma pobavila krátka veta staršieho pána na vozíku, ktorý zo záchodu zakričí: „Čo to je?“. Samozrejme pri kope vtipov dôjde aj na slabšie miesta a trápnejšie momenty, ale to ku komédiám asi neodmysliteľne patrí. Nevyhovieš každému...80%.
Rozpárať si brucho dreveným mečom nie je žiadna sranda a samuraj, ktorý sa k harakiri odhodlal, s tým určite nepočítal. Prichádza ďalší samuraj, ktorý už nemá dôvod žiť, no predtým kým spácha harakiri, vyrozpráva príbeh svojho života s ktorým rovnako prichádza pomsta...Nečakal som od tohto filmu vôbec nič, zvlášť po miernom sklamaní z Kurosawovho Rašomona, no bol som zvedavý na vysoké hodnotenie filmu. Mnohých asi rok výroby a čiernobiela farba odradí, ale prisahám, že ma film maximálne prikoval do kresla a uznávam, že tak kvalitný film i príbeh celkovo, nevzniká každý deň. Čestný človek prišiel dať nafúkaným samurajom poriadnu lekciu pravých a nefalšovaných vlastností samuraja. Ich samurajskú česť nazval iba smiešnym pozlátkom a oni naozaj dokázali, že je to tak. Je zaujímavé, že najviac ma bavia filmy o samurajoch, v ktorých sa takmer nebojuje. Rovnako kvalitne na mňa zapôsobil nedávny Súmrak, kde presne ako tu, ide v prvom rade o ľudské vlastnosti a česť. Nezabudnuteľný príbeh o pomste, to je Harakiri. 100%.
Strašne rozťahaná a nezaujímavá prvá polhodina dosť strháva body, ale od štartu rakety je to už dosť pozerateľné a zaujalo ma to. Škoda, že to vo vesmíre, vzhľadom na úvod vybavili až príliš rýchlo a záver zbehne ešte rýchlejšie. Asi najlepšie boli scény náhodného počítačového výberu obyvateľov, v ktorom občania nad 50 rokov už nemali takmer žiadnu šancu, ibaže by bol niekto významný vedec či politik (pre kurvy sa vždy nájde miesto). Práve tá obava o postavy, kto bude žiť, kto nie, bola zaujímavá a scéna, v ktorej sa Téa Leoni vzdá svojho miesta, dokáže dojať. Dojme aj pár iných momentov, ako napríklad posledný odkaz synovi „Buď dobrý, buď dobrý....“, namiesto otrepaného „milujem ťa“ a pretože mám katastrofické filmy rád, prikláňam sa k štyrom, aj keď som si vedomý, že film zďaleka nieje bez chýb. 70%.
„Vy my dáte peniaze a ja vám darujem život...“Jeden z divácky najúspešnejších nemeckých filmov stavil na humor a aj keď situácia hlavných hrdinov si žmýkanie sĺz doslova pýta, film medzi nimi dokonale prekľučkoval. Tak vznikol „smutne-veselý“ film, pri ktorom asi slzu nevytlačíte, ale dobrú náladu vytvorí spoľahlivo. Humor nemá tú silu, aby vás zhodil zo sedačky, ale pár scén pobaví. Záverečná scéna pri mori a pieseň „Knockin on heaven´s door“ , to nejako spečatili na konečné slabšie štyri. 70%.
Koho by nenasralo, keď v testoch obstojí myš lepšie ako vy. “IQ-ak“ Charly je každému na posmech a preto súhlasí s operáciou i nekonečnými súvisiacimi testami. To z neho po čase urobí neskutočného génia, ktorý má odpoveď na každú otázku. V práci kolegom úsmevy zmrznú, zvlášť pobaví scéna, keď Charlyho nechajú ovládať „zložitý“ stroj. Lenže tak rýchlo ako sa Charly na kopec „slávy“ dostal, tak rýchlo z neho i spadne... Film v mnohom pripomenie film Čas prebudenia s DeNirom, ktorý rovnako prináša iba krátku radosť v úspechu liečby pacienta. Filmom sa preženie i love story, v kde Charly neodolá doktorke, ktorá ho má na starosti. Príjemný a pohodový film, ktorému by som ešte pár humorných scén pridal. 80%.
Z tohto filmu je cítiť život. Hlavne úvod a záver má čo povedať. Kolobeh života, striedanie ročných období, narodenie i smrť, to všetko Kim Ki-duk namiešal v ideálnom pomere, no predsa by som pár vecí vytkol. Prostredná časť filmu určite trošku zaostáva, zdá sa byť menej zaujímavá a zdĺhavá a za druhé mi tu chýbali dialógy. Stačilo málo, ako v úvode, keď starec rozdáva životné múdra, pretože niektoré dlhšie scény bez dialógov začínali nudiť. Záver kde sa mlaďas vráti a škrabe na vrchol hory s priviazaným závažím, pripomenie Misiu s DeNirom, ktorý sa tiež podobne trápil. Je to podľa mňa najlepšia scéna filmu, navyše s výbornou hudbou, takže tak nejako vyvážila tú menej zaujímavú prostrednú časť. 70%.
Moje komentáře
To byl zítra flám (2010)
Každý, kto má aspoň trochu rád 80. roky musí uznať, že aspoň návrat do tých čias a atmosféra sa jednoducho vydarili. Zázračná vírivka, ktorá vás prenesie v čase, nie je nič originálne, ale na niektorých hláškach som sa dobre zabavil, preto filmu odpúšťam slabšie momenty. Humor na tému „kefovanie“ v istých momentoch presiahol hranicu vtip – trapas a súhlasím, že niekedy je menej viac. Hlášky okolo Terminátora či M. Jacksona ma rozosmiali a malých odkazov na slávne roky akčných hrdinov je tu dosť. Filmu sekla i hudba z 80-tych rokov, ale čo takto si zaspievať jeden hit z budúcnosti? Prevedenie tej známej skladby malo riadne grády i celá tá spevavo- tanečná scéna bola super a bola tým, čo ma presvedčilo prikloniť sa k slabším štyrom. 70%.
Príbehy tatranských štítov (TV film) (2011)
Že sa najvyšší vrchol Tatier niekedy volal Stalinov štít??? To sú mi novinky...Barabáš dal v prvej časti priestor histórii dlhého sporu o najvyšší vrchol Tatier. Neskôr pridal pár smutných scén z tragédie partie českých horolezcov a trápny spor o umiestnení a odstránení kríža na vrchole Tatier, pri ktorom som sa musel hanbiť za to, že som Slovák, aj keď viem, že blbci sú všade. Akému idiotovi mohol vadiť kríž?? Tento dokument je trochu iný ako Barabášove tradičné úchvatné zábery Tatier či iných svetových krás a dokument je skôr zostrihom historických udalostí, zaujímavostí a pocta ľuďom z Tatranských vrchov a okolia. 80%.
Hondo (1953)
Je ťažké nájsť western s J. Waynom, ktorý nie je dobrý. Zatiaľ som mal šťastie len na samé vydarené kúsky a tento je jeden z jeho najlepších. „Polovičný“ indián Hondo je zásadový a tvrdý chlap, ktorý všade chodí so svojím verným psom. Škoda, že scénu, kde o psa príde tvorcovia trochu nevygradovali. Ako „polovičný“ Apač nemá pri strete s týmito bojovníkmi žiadnu výhodu a spoliehať sa musí iba sám na seba. Veľká bitva medzi Apačmi a belochmi visí vo vzduchu, ale zostaňte pokojní...je tam John Wayne a ten vždy vie , čo treba robiť. Navyše Apači nemajú Winnetoua ....aja-jáj...to neskončí dobre. 80%.
Nevinná (2008)
Francúzky film na základe ktorého vznikol americký remake s R. Crowom sa nemá za čo hanbiť, pretože P. Haggis urobil takmer identickú kópiu a pozmenil iba detaily. „Francúzka“ herecká dvojka s D. Kruger bola dokonca o niečo presvedčivejšia, hlavne V. Lindon, som toho učiteľa veril viac. Predsa len Crowe, vzhľadom na jeho predchádzajúce filmy, v sebe stále nesie kúsok tvrdého chlapa, i keď ho maskoval dobre. Film má dobré tempo , je napínavý, Klaus Badelt zložil kvalitný hudobný doprovod, ale pár minút navyše by bodlo. Originál i remake – približne rovnaká kvalita. 80%.
Lacombe Lucien (1974)
Niekoľkými cenami ocenený film mal premiéru 28. 1. 2012 na STV2. Aby bolo jasné Lacombe Lucien je meno. Už v samom úvode filmu, kde Lucien zostrelí prakom vtáka zo stromu je naznačený jeho pokrivený charakter, ktorý sa bude v priebehu filmu iba zvýrazňovať a zhoršovať. Film si istom zmysle zaslúži pochvalu za kritický pohľad na niektorých francúzkych hajzlíkov v rukách nemeckej polície. Aj preto tie ocenenia. Na druhej strane stotožniť sa s nejakou postavou, alebo báť sa o niekoho , to v tomto filme nehrozí, pretože Lucien je fakt dosť divný a nasympatický chlapík a smrť, ktorou sa mu francúzky odboj vyhráža, mu jednoducho a bez výčitiek prajete. Za zamyslenie stojí i postava černocha! v radoch nemeckej polície, i keď je zostavená z „Francúzov“. Ochrancovia zvierat asi ťažko prekusnú tento film a je neprehliadnuteľné, že sa v záberoch zabíjania zvierat niekto vyžíval. Sliepka to schytala riadne....Čakal som, že v podobne drsnom duchu skončí aj bezcitný Lucien, ale mýlil som sa a práve to ma nasralo najviac. Lacombe Lucien nakoniec dostal, čo si zaslúžil, ale to sa dozviete až zo záverečných titulkov. 80%.
Ragtime (1981)
Dá sa pre kus hovna vyvolať malú vojnu? Áno, dá a malá vojna prebehla aj v mojej hlave, pretože som roky tento film ignoroval. Myslel som si, že ide o nudnú prehliadku kostýmov, ale veľmi som sa mýlil. Napriek dlhšej stopáži tu nie je nič zbytočné, pretože postavy i dej – to všetko je prepletené a všetko súvisí so všetkým. Možno pár zbytočných tanečných scén, ale inak dobre premyslená i zrežírovaná dráma, kde divák prvú tretinu v podstate vôbec netuší akým smerom sa bude dej filmu vyvíjať. Nakoniec sa chytí černošskej hrdosti, belošskej zbabelosti a rasizmu celkovo. „A čo hrajete vy?..."Ja?,.. Ja hrajem Ragtime...“80%.
Hlas moře (2004)
J. Bardem je v úlohe staršieho pána , ktorý ochrnul po skoku do vody veľmi presvedčivý. Zvlášť musím pochváliť maskérov, ktorí mu plešatú hlavu urobili tak dokonale, že je od pravej na nerozoznanie. Je to iba detail, ale faktu, že sa film odohráva 28 rokov „po“, veľmi pomáha. Film je prevažne konverzačný, ale nenudil som sa, pretože sa preberajú otázky života, smrti a eutanázie. Rovnako ako smútiaca rodina som mal pocit, že by mal ostať s nimi, zvlášť pre jeho bystrú myseľ a úsmev, ktorý občas vedel rozdať, i keď tvrdí, že je to v skutočnosti plač. Je ale väzňom svojho tela,nemá to jednoduché a preto som rešpektoval jeho rozhodnutie i film ako taký. 80%. ....
R (2010)
V poslednej dobe som mal šťastie na niekoľko výborných dánskych filmov a toto je jeden z nich. Maximálne realistické zobrazenie drsných pomerov a šikany je najsilnejšou zbraňou filmu. Fakt, nováčik to nemá ľahké nikde, ale za mrežami to platí dvojnásobne. „Bažant“ ide z problému do problému, potom si spraví meno, na chvíľu sa zdá, že je z hovien vonku a všetkým to vráti aj s úrokmi... Lenže, toto je realita a filmárčina z chladného Dánska, kde je filmový život rovnako chladný a zákerný ako ten skutočný. Záver pravdepodobne mnohých vytočí, ale ja som spokojný. Nie každý môže byť Frajer Luke...80%.
Lovecká sezóna 3 (video film) (2010)
Sadol som si s deťmi k animáku, našťastie iba požičanému...Po prvom celkom pozerateľnom diely, už táto séria nemá čo ponúknuť. Aspoň nie v tejto zostave tvorcov. Dosť som sa nudil, humor takmer žiadny, alebo neúčinný a aký-taký úsmev som vykúzlil iba pri záverečnej disciplíne – hod zajacom. 40%.
Sviňky (2009)
Swinki sú malé svine – „švinky“ po polsce a je jedno či máš pohlavie mužské či ženské, pretože každý z nich je v sračkách až po krk . Napriek tomu si nemajú problém zarabiť na nové kvádro či tenisky a tí, čo na to nemajú si to bez výčitiek „odpracujú“ za jedno pivo alebo balík cigariet. 35 kíl vážiaci Tomek je dobrý chlapec, ale hlavu mu pobláznila jedna 25-kilová "šwinka", ktorá si za jednu pusu a pár zamilovaných pohľadov, dokázala vyprosiť nové biele zuby za 1000 euri! Chudobný Tomek je nútený vstúpiť do sračiek tiež... Film zdobí veľmi presvedčivá atmosféra a reálne prostredie. Mladí herci v rámci možností odviedli štandard. Tomek bol presvedčivý v polohe slušný chlapec a „oťukávanie“ , ale jeho záverečný "herecký výkon" pri krvavom drvení hlavy bol dosť kamenný a nepresvedčivý. Od Wajdovej Katyňe som nevidel poľský film, ale tento určite stojí za pozornosť. 80%.
Bílá smrt (2009)
“Led starý tisíce let...“ V Češtine sa to pekne rýmuje. Atraktívne prostredie chladnej Antarktídy a atraktívna K. Beckinsale urobili film pozerateľným. Priemerný vyšetrovací thriller dokáže okrem pár zaujímavých scén dať i niekoľko jednoduchých rád do života. Ak ideš von, nechceš zmrznúť a prísť o prsty, dobre sa obleč a nestrať rukavice! Keď fúka silný vietor, drž sa a keď sa cystáš pozerať tento film, nečakaj priveľa. Slabšie tri. 50%.
Probuzení (2007)
Poslabší romantický úvod výborne posilnila stredná časť filmu, kde sa láme príbeh. Scéna transplantácie srdca a následné preradenie do soft-hororového, duchárskeho žánru , nemá problém udržať diváka v pozornosti a tak to už ostane až do konca. Scény matka-syn, dávajú za pravdu starému známemu – mama ti chce len dobre a urobí pre to všetko. J. Alba je prirodzená a uveriteľná v romantickej polohe, ale po zvrate v príbehu už herecky nestíha. T. Howard a jeho výčitky svedomia možno mohli dostať viac priestoru, ale to by už film asi nemal taký spád. 80%.
Bio Ráj (1988)
“Ľudia, rozíďte sa, choďte domov!.. Zajtra bude western, sľubujem“...Spolu s Malenou asi najlepší Tornatore. Len máloktorý film má takú neopísateľnú atmosféru. Dávne časy, do ktorých sa každý z nás rád vracia – detstvo, tu dostáva slušný priestor. Prvá polovica filmu je jednoducho magická, plná atmosféry malého mestečka, veselých postavičiek a kina, ako jediného kultúrneho stánku, kde sa dá okrem sledovania filmov robiť všetko možné...Áno, aj to. Kamarátstvo medzi premietačom filmu Alfredom a malým ... je na celý život. Ich priateľstvo a láska k filmu je hlavným motívom, okolo ktorého je namotaných množstvo veselých scén. Pár krát som sa naozaj dobre zasmial a veľký podiel na pohodovej nálade má aj hudba E. Morriconeho. Jeho hudba dala filmu iskru navyše a pri záverečnom odstrele kina mnohých pochytí nostalgia a zaspomínajú na staré časy. Každý na tie svoje, ale neviem si predstaviť, že niekto bude nostalgicky spomínať na dnešné populárne internetové sťahovanie. To krásne filmové čaro je už asi preč, tak si zaspomínajme aspoň takto. 90%.
Největší tankové bitvy (TV seriál) (2010)
Výborný seriál o najväčších tankových bitvách mi urobil radosť, pretože je istým spôsobom originálny a venuje sa výhradne jednej téme. Silu dokumentu aspoň podľa mňa najviac znásobujú rozhovory s veteránmi, ktorí tieto udalosti prežili a tu ich zopár bude. Trochu zamrzia opakované zábery i celé scény, ktoré tu ostali asi ako dôvod na pichnutie reklamy a celkový dojem to dosť skurvý, ale čo už... Len mi ja záhadou , prečo to televízie, ktoré vysielajú bez reklamy, jednoducho nevystrihnú. Najzaujímavejšie sú strety obávaného nemeckého tanku Tiger a ruského T-34, ktoré Nemcov mohli poraziť jedine početnou prevahou, pretože kvalita i ničivý dostrel bol na nemeckej strane. Dovolím si nesúhlasiť s "amythom", ktorý asi nedával dobrý pozor, pretože americký a kanadský veteráni niekoľkokrát dali jasne najavo, a zaznie to aj z úst komentátora, že tank Tiger bol postrach a z čelného útoku ho nebolo možné zničiť...Viď aj konkrétna popisovaná situácia, kde posádka Shermanu, vystrelila na nemecký Tiger 8 rán zo vzdialenosti možno 2-3 metre, kde im v nečakanom strete i výhľade bránila vysoká zelená stena z kríkov... Dokument má pár chýb, iste by sa dal vylepšiť, ale napriek tomu ma veľmi potešil. 70%.
Kdysi byli bojovníky (1994)
Asi je ťažké milovať muža, ktorý vlastnej žene neváha rozflákať tvár na nepoznanie, aby jej o pár dní povedal, že je stále atraktívna žena. A ona blbá mu znova dá šancu. Už po x-tý raz... Bez peňazí to ide ťažko, ale je zaujímavé, že chudáci, majú vždy plné popolníky a pivo na stole...Pravdepodobne ide o jeden z najlepších, ak nie najlepší film L. Tamahoriho a jeho sonda do rozvrátenej rodiny sa spoľahlivo zaryje pod kožu. Výborné herecké výkony a reálne scény z „ukážkového“ manželského života zatienia i malý nedostatok, akým je istá čitateľnosť a predvídateľnosť deja. 80%
Oči války (2009)
David a Mark. Dvaja najlepší kámoši, ktorí fotia hrôzy vojny, ale každý z nich je iný. David zachytáva krásu a nádej. Mark špinu, krv a smrť...Tradične výborný výkon C. Farella podstatne dvíha dojem z dejovo síce jednoduchého, ale o to silnejšieho príbehu. Mark skrýva tajomstvo s ktorým sa veľmi ťažko vyrovnáva a pomôcť by u mal psychoterapeut Ch. Lee, ktorý je na svoj vek v obdivuhodnej forme. Film aj z vojnového prostredia je takmer bez akčných scén ,ale ani nechýbajú, pretože herci si vystačili sami. 70%.
Norimberský proces (1961)
“Takže Hitler je mŕtvy, Goebbels a Goring tiež a súdiť budeme sudcov, podnikateľov a doktorov“... Nekonečne dlhé 6 minútové úvodné titulky ma trošku vytočili, ale potom sa to už iba zlepšovalo, až tesne pred záverom film dosiahol dokonalosť samu. Asi najlepším ťahom bolo ukázať procesy takzvaného druhého sledu, pre mnohých už nezaujímavý, kde dokázať vinu už nie je také jednoznačné ako u najväčších predstaviteľov Tretej ríše. Otázka viny či neviny sa celý čas prelieva z jednej strany na druhú a ak ste pred filmom stáli na jednej strane, je možné, že po jeho skončení nebudete na žiadnej. S. Tracy hraje sympatického sudcu i človeka a B. Lancaster toho prekvapivo veľa nenarozpráva, ale svoj čas využil na 100%. Veľmi zaujímavý mi pripadal aj obyčajný rozhovor sudcu so služobníctvom na tému – ako sa žilo za Hitlera. Oscar pre rakúskeho herca M. Schella je viac-menej zaslúžený, ale klobúk dole pred scenárom a dialógmi, ktoré vo filme zaznejú. Záverečná obhajovacia reč- „Ak sú vinní oni, je vinný celý svet“ ma absolútne odrovnala a zapôsobila tak, ako už dávno nič. Dlho po skončení som na film myslel. I na Churchilov výrok, ktorý som doteraz nepočul. Jednoznačne najlepší film zo súdnej siene, aký som videl a zaslúžený plný počet. 100%
Adelheid (1969)
Solídna dráma od majstra Vláčila . Trošku vláčne tempo (nie, nerobím si srandu z režisérovho mena), ale od druhej tretiny je film presne podľa mojich predstáv. Film o láske, pre ktorú nebol vhodný čas ani miesto, nemá s romantikou nič spoločné. P. Čepek i E. Černá predvádzajú výborné výkony a to , že si nerozumejú a každý rozpráva tak, ako mu zobák narástol, filmu iba pomáha. Tempo filmu je pomalé, rovnako ako pomaly a komplikovane si k sebe hľadajú cestu hlavní hrdinovia. Aj preto považujem ich vzájomný rozhovor s prekladateľkou i scénu pošmyknutia na kaluži krvi za to najlepšie. 80%.
Indočína (1992)
Dosť netradičná, ale veľkolepá love story na pozadí búrlivých rokov nástupu komunistických stúpencov v bývalej Indočíne – čiže dnešného Vietnamu. C. Deneuveová je presne ten typ navonok chladnej, ale citlivej, ktorá šéfku biznisu s kaučukom zahrala s prehľadom. Zdá sa, že film v prvej polovici zapadá presne do šablóny romantických filmov, ale od odchodu adoptovanej dcéry za „šťastím“, film naberá dobrodružný nádych a mení sa i dvojica zamilovaných. Mám rád, keď ma vo filme niečo prekvapí a tu ním bolo nečakané prestrelenie hlavy zloducha v prístave, kvôli ktorému dvojicu zamilovaných čakajú ťažké roky. Ich syn to tiež nemá jednoduché, ale ich príbeh sa stáva legendou. Výpravnému filmu veľmi pomáha aj kvalitná hudba P. Doyla a je to aj jeden z mála romantických filmov, ktorý vám dá aj malú lekciu z dejepisu. 80%
Píseň ohlašuje pomstu (1971)
„Olééé“...to si nespievajú iba futbalový fanúšikovia, ale aj brazilskí banditos, ktorí ohlasujú pomstu. Ich vodca je v úvode vykreslený ako riadny čudák, čo filmu veľmi nepomohlo, no postupne s jeho silou rastie aj pôsobivosť filmu. Hudobný motív , ktorý tu mnohí užívatelia ospevujú, nie je vo filme používaný tak často, ako som si myslel. Netypický western z Brazílie má niečo do seba, ale v dobe jeho vzniku bola jeho pôsobivosť určite väčšia. Filmu by viac sedel trochu drsnejší look, ktorý sa viac prejavuje v druhej polovici filmu. Váhal som nad hodnotením, ale mám pre westerny slabosť, preto slabšie štyri. 70%.
Lovci stínů (2007)
Pre filmy z bývalej Juhoslávie a Srbska i Bosny zvlášť, mám slabosť. O filmároch a fotografoch, ktorí v bývalej Juhoslávii nasadzovali krky, vzniklo pár dobrých filmov. Tento za nimi trošku zaostáva a to hlavne preto, že režisér sa asi do poslednej chvíle nevedel rozhodnúť, či chce točiť drsnú realitu alebo thriller pre puberťákov. Výsledok je nakoniec kompromisom. Prestrihy na pekné baby v plavkách mi tam vôbec nesedeli a už vôbec nie na Chuck Norrisa...??? To, čo režisér za 20-30 minút vybuduje, o chvíľu automaticky zhodí prestrihom na nejakú blbosť. Srandovné kecy v závere mi tiež neprišli vhodné, ale našťastie je tu viac pozitívneho ako negatívneho. Napríklad krátka scéna z krčmy, kde sa R. Gere prihovorí srbsky je presne to, čo mi chýbalo. Trochu dusnej atmosféry, trochu krajiny, trochu Srbska...Často sa striedajú dobré scény so slabšími, niektoré v sebe spájajú humor i napätie, ako keď Gere tajne zhrabne peniaze za pitie a následne sa nechajú ostreľovať brokovnicou. Ako film podľa skutočnej udalosti ??( ťažko uveriť) potrebuje nadhľad a aj preto som celý čas váhal medzi troma a štyroma hviezdami. Nakoniec zvíťazili moje sympatie k všetkému, čo sa Srbska týka. Slabšie štyri. 70%.
Kung Fu Panda 2 (2011)
Tlustá, čiernobiela panda je stále lenivá a pažravá, ale keď ide do tuhého, bojuje ako malý kung-fu boh. Potrebuje nájsť vnútorný mier i svoju minulosť, preto vyráža do sveta lámať kosti... O čosi slabšie pokračovanie, čo cítiť hlavne poklesom humorných scén, no tvorcovia to nejako vyvážili dvojitou dávkou akcie. Z jeho nekonečnej chuti do jedla a lenivosti sa dalo určite vyťažiť humoru podstatne viac. Jedine to mi chýbalo, pretože inak všetky slabšie momenty tvorcom odpúšťam. Postavičku kung-fu pandy mám fakt rád. „Tche-tchééé...“ 80%.
Malcolm X (1992)
“Prvý človek na zemi bol čierny“...Film pre všetkých negrov, ktorí sa nimi už necítia byť – odteraz sú Afroameričania...Ak čítaš tieto riadky a si biely (vedel som, že si...) si bez výnimky zlý, zákerný a hotový biely diabol...Je ťažké napísať niečo k filmu tak , aby to nevyznelo rasisticky. My sme biely a je to o nás. Spike Lee belochom riadne naložil vyťahuje všetky hriechy páchané na čiernych za posledných 400 rokov. Prvé dve tretiny filmu volajú po „bielej krvi“ , no záver je už zmierlivejší. Takmer 5 minútová tanečná scéna v úvode mi jasne naznačila, prečo má film 200 minút. Zostrihaním o 30 minút by film iba získal. Malcom X si servítku pred ústa nedával a vyjadrenie k smrti JFK bolo poslednou kvapkou. A nech je Ježiš, či Boh farby akej chce, aj tak nám nepomôže. Salam alejkum...80%.
Vysoké Tatry - Příroda zamrzlá v čase (TV film) (2007)
Barabáš a dokument o horách..., to nemôže dopadnúť zle. Nevadilo mi takmer nič. Vytkol by som iba trošku zbytočnú scénu z omše, ale inak je to všetko nádhera. Zo zvierat, ktorým sa Barabáš v dokumente venoval asi najviac zaujme svorka vlkov a ich útok na ovce. Tými najkrajšími sú nádherné zábery na Tatry, nad ktorými sa vznáša hustý biely opar a vyvoláva pocit, akoby ste sa pozerali na vodopády. Spolu s božslou hudbou vytvorili niekoľko nádherných a nezabudnuteľných momentov, ktoré vyvážia slabšie scény. Tradícia stretnutí Poliakov a Slovákov spoza Tatier mi narozdiel od svätej omše neprišla zbytočná a navyše „odzemok“ a klasika Nebojím, nebojím, nebojím sa pána“, dodala tomuto dokumentu silu sviežeho Tatranského vzduchu. 80%.
Horší než smrt (2007)
Trochu bláznivá, prevažne konverzačná komédia ponúkajúca trochu čierny humor, ale mne to sedí a bavil som sa. Od chvíle čo malého „skrčka“ predávkujú drogami a strčia do rakvy k nebožtíkovi, je to aj napínavé, pretože tušíme, že ešte bude veselo. Asi najviac ma pobavila krátka veta staršieho pána na vozíku, ktorý zo záchodu zakričí: „Čo to je?“. Samozrejme pri kope vtipov dôjde aj na slabšie miesta a trápnejšie momenty, ale to ku komédiám asi neodmysliteľne patrí. Nevyhovieš každému...80%.
Harakiri (1962)
Rozpárať si brucho dreveným mečom nie je žiadna sranda a samuraj, ktorý sa k harakiri odhodlal, s tým určite nepočítal. Prichádza ďalší samuraj, ktorý už nemá dôvod žiť, no predtým kým spácha harakiri, vyrozpráva príbeh svojho života s ktorým rovnako prichádza pomsta...Nečakal som od tohto filmu vôbec nič, zvlášť po miernom sklamaní z Kurosawovho Rašomona, no bol som zvedavý na vysoké hodnotenie filmu. Mnohých asi rok výroby a čiernobiela farba odradí, ale prisahám, že ma film maximálne prikoval do kresla a uznávam, že tak kvalitný film i príbeh celkovo, nevzniká každý deň. Čestný človek prišiel dať nafúkaným samurajom poriadnu lekciu pravých a nefalšovaných vlastností samuraja. Ich samurajskú česť nazval iba smiešnym pozlátkom a oni naozaj dokázali, že je to tak. Je zaujímavé, že najviac ma bavia filmy o samurajoch, v ktorých sa takmer nebojuje. Rovnako kvalitne na mňa zapôsobil nedávny Súmrak, kde presne ako tu, ide v prvom rade o ľudské vlastnosti a česť. Nezabudnuteľný príbeh o pomste, to je Harakiri. 100%.
Drtivý dopad (1998)
Strašne rozťahaná a nezaujímavá prvá polhodina dosť strháva body, ale od štartu rakety je to už dosť pozerateľné a zaujalo ma to. Škoda, že to vo vesmíre, vzhľadom na úvod vybavili až príliš rýchlo a záver zbehne ešte rýchlejšie. Asi najlepšie boli scény náhodného počítačového výberu obyvateľov, v ktorom občania nad 50 rokov už nemali takmer žiadnu šancu, ibaže by bol niekto významný vedec či politik (pre kurvy sa vždy nájde miesto). Práve tá obava o postavy, kto bude žiť, kto nie, bola zaujímavá a scéna, v ktorej sa Téa Leoni vzdá svojho miesta, dokáže dojať. Dojme aj pár iných momentov, ako napríklad posledný odkaz synovi „Buď dobrý, buď dobrý....“, namiesto otrepaného „milujem ťa“ a pretože mám katastrofické filmy rád, prikláňam sa k štyrom, aj keď som si vedomý, že film zďaleka nieje bez chýb. 70%.
Klepání na nebeskou bránu (1997)
„Vy my dáte peniaze a ja vám darujem život...“Jeden z divácky najúspešnejších nemeckých filmov stavil na humor a aj keď situácia hlavných hrdinov si žmýkanie sĺz doslova pýta, film medzi nimi dokonale prekľučkoval. Tak vznikol „smutne-veselý“ film, pri ktorom asi slzu nevytlačíte, ale dobrú náladu vytvorí spoľahlivo. Humor nemá tú silu, aby vás zhodil zo sedačky, ale pár scén pobaví. Záverečná scéna pri mori a pieseň „Knockin on heaven´s door“ , to nejako spečatili na konečné slabšie štyri. 70%.
Charly (1968)
Koho by nenasralo, keď v testoch obstojí myš lepšie ako vy. “IQ-ak“ Charly je každému na posmech a preto súhlasí s operáciou i nekonečnými súvisiacimi testami. To z neho po čase urobí neskutočného génia, ktorý má odpoveď na každú otázku. V práci kolegom úsmevy zmrznú, zvlášť pobaví scéna, keď Charlyho nechajú ovládať „zložitý“ stroj. Lenže tak rýchlo ako sa Charly na kopec „slávy“ dostal, tak rýchlo z neho i spadne... Film v mnohom pripomenie film Čas prebudenia s DeNirom, ktorý rovnako prináša iba krátku radosť v úspechu liečby pacienta. Filmom sa preženie i love story, v kde Charly neodolá doktorke, ktorá ho má na starosti. Príjemný a pohodový film, ktorému by som ešte pár humorných scén pridal. 80%.
Jaro, léto, podzim, zima... a jaro (2003)
Z tohto filmu je cítiť život. Hlavne úvod a záver má čo povedať. Kolobeh života, striedanie ročných období, narodenie i smrť, to všetko Kim Ki-duk namiešal v ideálnom pomere, no predsa by som pár vecí vytkol. Prostredná časť filmu určite trošku zaostáva, zdá sa byť menej zaujímavá a zdĺhavá a za druhé mi tu chýbali dialógy. Stačilo málo, ako v úvode, keď starec rozdáva životné múdra, pretože niektoré dlhšie scény bez dialógov začínali nudiť. Záver kde sa mlaďas vráti a škrabe na vrchol hory s priviazaným závažím, pripomenie Misiu s DeNirom, ktorý sa tiež podobne trápil. Je to podľa mňa najlepšia scéna filmu, navyše s výbornou hudbou, takže tak nejako vyvážila tú menej zaujímavú prostrednú časť. 70%.