JoVanGogh

Musím povedať, že niečo tak krásne som dávno nevidela. Od Makota Shinkaia som už videla pár filmov, ale zakaždým ma prekvapí svojou nádherou a prepracovanosťou. Nehovorím len o citlivom vizuále a animácii s s neuveriteľnom zmyslom pre detail. Bol to nežný road movie, s možno trochu zidealizovaným zobrazením Japonska, o PTSD a nevyriešených detských traumách spôsobených katastrofou, ale napriek tomu plný nádeje.

Moje prvé stretnutie s kórejskou seriálovou tvorbou. Som jednoduchý človek, keď som si na úvod prečítala popis a videla som spojenie "autistická právnička", ihneď som klikala Netflix. Moje očakávania boli, že to bude seriózna dráma zo súdneho prostredia do relatívnej hĺbky študujúca psychológiu osoby s funkčným autizmom. Čo som dostala bola romantická oddychovka, miestami cheesy, miestami vtipná, a v konečnom dôsledku informatívna, opierajúca sa o mnoho dôležitých spoločenských tém, ako je napr. všeobecná stigma ohľadom ľudí s ASD, ich vzťahy s okolím, morálne dilemy súvisiace s právnickou prácou, postavenie žien vo východnej Ázii. Najmä ten posledný príklad bol pre mňa mierny kultúrny šok. Eun Bin Park v hlavnej roli bola absolútne podmanivá a každý jeden záber bol esteticky nádherný. Počas cca 2 týždňov, bol pre mňa tento seriál bezpečným útekom z drsnej každodennej reality.

Nečítala som si o tom vopred nič, ale mala som veľké očakávania, lebo viacero ľudí okolo mňa to veľmi chválilo. Film bol konceptovo mega zaujímavý, miestami to malo priam Nolanovský nádych. Všimla som si to hlavne preto, že mi stačila sekunda nepozornosti a z celej scény som mala jeden veľký príbehový miš-maš. Možno to bol zámer, predsalen názov hovorí za všetko. Veľmi sa mi páčili jednotlivé charaktery a to, ako na diváka prenášali svoju energiu (stres, pokoj, chaos, hnev), najmä absolútne sympatický Jonathan Quan, ktorého som, prisámvačku, videla naposledy v Indiana Jonesovi, a za ktorého som mega šťastná, že sa vrátil k herectvu. Veľmi uznávam, že je to komplexné dielo scenáristicky aj vizuálne, bolo to vtipné, a zároveň krásna ukážka toho, ako sa medzigeneračná trauma do nejakej miery týka asi každého z nás a tak celkovo, hlavne je to film o láske. Ale teda, možno vplyvom odporúčaní som bola biased a nakoniec, som si medzi pozitívnymi pocitmi z filmu odniesla aj jemnučké sklamanie.