Že slovenských situačných komédií je menej ako šafránu - o tom sa snáď ani nemusím rozpisovať. A ak by sme hľadali kvalitný slovenský sitkom - to by už bola naozaj úloha pre schopného detektíva! :-) Ale vážne - som (mierne povedané) prekvapený z celkovo mimoriadne nízkeho hodnotenia tohto seriálu. Pred časom som sa k nemu vrátil a postupne som zhliadol väčšinu častí s odstupom 12 rokov od jeho vzniku - a veľmi príjemne som sa pobavil. Podľa môjho názoru ide o najvydarenejší pôvodný slovenský "sitkom", ktorý je vynikajúco napísaný - všetky postavy majú svoju jasnú charakteristiku a držia sa svojej línie. Všetci herci vo svojich postavách predvádzajú veľmi slušné výkony - a to pritom nemám rád samoúčelné "pitvorenie sa" ani tzv. "toaletný" humor. Božidara Turzonovová ako zanietená profesorka slovenčiny je mimoriadne roztomilá; Diana Mórová, Oľga Belešová, Zuzana Fialová i Slávka Halčáková sa svojich postáv zhostili veľmi slušne. Mužské osadenstvo v osobách Mariána Zednikoviča, Jána Kronera a Richarda Stankeho podávajú tiež veľmi dobré výkony. Je zaujímavé, že herci sa vo svojich postavách držia v takej akurátnej polohe, neskĺzavajú do roviny prehnaného afektu, čo je nesporne zásluhou kvalitného režiséra. Vtipné dialógy a dobrý situačný humor ma pobavili aj s odstupom spomínaných dvanástich rokov a nepochybujem o tom, že ma pobavia aj niekedy nabudúce. Je skvelé, že k dobrej zábave nie sú nevyhnutné nákladné efekty ani hollywoodska výprava - stačí dobrá téma, dobrý autor a skvelí herci.
Naivita deja je v tomto prípade zámerom a formou, ako parodovať naivné zápletky v operetnom žánri. Tvorcom sa to podarilo dokonale - nechýba zápletka, zločin, kladné i záporné postavy, láska, intrigy - to všetko v citlivom spracovaní, kde satira a irónia sú vo vyváženej rovine a kde paródia neskĺza na úroveň výsmechu. O kvalitách hereckých výkonov je asi zbytočné sa rozpisovať - Bohdalová, Janžurová (asi dve najvýraznejšie postavy, ktoré excelujú v konverzácii aj v "pohybových" kreáciách), skvelá je Stella Zázvorková a rozhodne pobaví aj Hlinomaz, Menšík, Lipský, Bláha... Nenáročná, ale pritom vkusná zábava.
Ako celok absolútne nepresvedčivé. Celkom sľubný začiatok sa prehupol do sledu - aj v tomto žánri - nudných scén. V tomto žánri je práca s fikciou žiaduca, ale na sprostredkovanie, resp. kladenie filozofických otázok o zmysle života a smrti, prípadne na zamyslenie sa nad tým, či existuje život po živote, to naozaj nestačí. Film, ktorý sa tvári hlbšie, než v skutočnosti je.
Pre mňa veľké klišé - predvídateľný dej - a najmä účelové zápletky. Niekoľko silnejších pasáží môj celkový dojem nevylepšuje. Vykreslenie hraničných životných situácií si vo filme žiada trocha iné výrazové prostriedky, ako hollywoodsku filmársku rutinu. Pre mňa priemerný film, ktorý nijako nečnie nad odstatnými podobnými snímkami s touto tematikou.
Film, ktorý má pre mňa neopakovateľné kúzlo šesťdesiatych rokov, aj keď vznikol až na ich konci. Konanie niektorých postáv je síce miestami naivné, ale napriek tomu je to celkom príjemné... Nie je to detektívka, pretože od začiatku poznáte vraha, motív, obete aj spôsob, akým sú zavraždené. Pre mňa je asi najzaujímavejšie vykreslenie stoického kľudu "vrahyňe" a obratnosť, s akou lavíruje na tenkom ľade vlastne priamo na mieste činu.
Napriek skvelej Helen Mirren, ktorá aj v tomto podpriemernom filme svojej postave vtlačila punc presvedčivosti a uveriteľnosti, je to film pre menej náročného diváka. Taká dedinská štvrtá cenová bez obsluhy.
Nerozumiem tomu nízkemu hodnoteniu u mnohých... Ale nevadí. U mňa tento seriál boduje na absolútnej špici. Dovolím si tvrdiť, že tento seriál mal skrátka smolu, že vznikol v období v akom vznikol a že sa vysielal práve začiatkom deväťdesiatych rokov. S tým už nič nenarobíme.
Seriál Náhrdelník vznikol v roku 1992. Teda v čase tesne po revolúcii a to bola doba, ktorá domácej produkcii priala asi najmenej. Práve v tomto období zažívali krízu divadlá, ľudia prestali navštevovať predstavenia, obrovský prepad zaznamenali aj populárni speváci... Celkovo to bola doba, v ktorej si diváci stále uspokojovali potrebu po zahraničnej produkcii, ktorej sa im nedostávalo. Kto si tú dobu pamätá tak potvrdí, že rádiá zo dňa na deň prestali hrať domácu tvorbu, televízia chrlila zahraničné filmy a seriály bez ohľadu na ich kvalitu. No a v tejto celkovo nepriaznivo nastavenej situácii sa premiérovo uchádzal o priazeň diváka seriál Náhrdelník. Nečudo, že sa nestretol s takým ohlasom, aký by si zaslúžil.
Ten seriál som si práve nedávno znova pozrel celý a musím skonštatovať, že vymyslený príbeh náhrdelníka je napísaný skvelo a fascinujúco. Vynikajúce herecké výkony, skvelá réžia, nádherné exteriéry, príjemná kamera... Štylizácia do obdobia začiatku dvadsiateho storočia je dokonalá do najmenších detailov. Náhrdelník je naozaj nadpriemerne kvalitný seriál. Dej smeruje odniekiaľ niekam (žiadne bezduché scény), zachytáva pomerne veľké časové obdobie, preto sú niektoré dejové zvraty iba naznačené a dej nie je zaťažený siahodlhým vysvetľovaním súvislostí, ktoré pre dej nie sú podstatné. Stačí informácia.
Nechápem, aké nároky na kvalitný seriál má väčšina tých, ktorí seriálu prisúdili také nízke hodnotenia. Iba neveriacky nad nimi krútim hlavou, pretože Náhrdelník je poctivý seriál so skvelými hereckými výkonmi (českými snáď o poznanie lepšími ako nemeckými - môj názor), logickými historickými súvislosťami a celkovo pôsobí veľmi dobre. Navyše - nápad použiť ako pojítko medzi jednotlivými dejovými líniami takú vec, akou je náhrdelník, považujem za originálne.
Je to trocha zvláštny film, ale stojí za videnie. Obsadenie naozaj skvostné - výsledok trocha rozpačitý. Osobne mi tam vadili tie fantazijné úlety (lietajúci autobus a pod.), ale je možné, že som ich iba nepochopil. :-) Nebolo to úplne najhoršie a vlastne som veľmi rád videl pohromade vtedajšiu hereckú elitu i hercov predstavujúcich vtedy nastupujúcu generáciu hercov, o ktorých už dnes vieme, že patria naozaj k špičke. Pre mňa osobne teda veľmi nenáročná komédia s mierne absurdnými prvkami, ktorá síce neurazí, ale ani nenadchne.
Najslabší film nakrútený na motívy Grishama, aký som kedy videl. Všetko je od samého začiatku vykalkulované a priehľadné. Ak takto vyzerá americké právo v praxi, tak ďakujem pekne. Hrdinom je neschopný právnik (ale fakt neschopný), oslobodený je ten, kto berie právo do vlastných rúk... Autori zabudli, že právo a právny systém nie je o emóciách, ale o rozume. A v tomto filme absolútne chýba od začiatku do konca. Naozaj podpriemerné.
Naozaj vynikajúci seriál - ale rozhodne ho neodporúčam pozerať ako zvukovú kulisu pri inej činnosti. Toto je totižto "pán seriál" - a vyžaduje si navodenie správnej atmosféry, elimináciu rušivých vplyvov - a potom už len sledovať osudy Františka L. Věka a jeho národnobuditeľské snaženie. Naozaj skvelé dielo - vynikajúci herci, primerané tempo deja, poctivo filmársky zvládnutá práca. Pre mňa jednoznačne zlatý fond!
Je mi len trocha ľúto, že sa to nenatočilo vo farbe, čo v roku vzniku seriálu nebolo až tak technicky nemožné. Naozaj škoda, že všetky tie krásne zábery si nemôžeme vychutnať vo farbe. Na druhej strane - čiernobiele videnie má tiež niečo do seba a dáva seriálu zvláštny nádych nostalgie... Rozhodne stojí za to vidieť!
Film zobrazuje pomerne šokujúce pomery, aké vládli medzi vojakmi počas výkonu základnej vojenskej služby. Nepochybujem o tom, že autori čerpali z autentických zážitkov, trocha ich však podozrievam z toho, že s cieľom šokovať, zatraktívniť a hlavne "zakčniť" tento film sú vykreslené pomery trocha nadnesené a prehnané. Nechcem tieto pomery bagatelizovať ani nijako zľahčovať, niektoré situácie v tomto filme boli pre mňa nepochopiteľné. Možno to bolo chybou scenára alebo réžie - neviem to posúdiť, ale film mal hluché miesta a na to, aby na mňa pôsobil autenticky, mu chýba vykreslenie celkovej situácie a pomerov v kasárňach. Ja ako divák som nadobudol dojem, že okrem zobanov (nováčikov) a mazákov (vojakov druhého ročníka) nikto iný v tých kasárňach nebol. Ak opomeniem postavu akéhosi zle zahraného nadriadeného (ktorý akousi záhadnou zhodou okolností nikdy v kasárňach prítomný nebol), tak to bola vojenská služba bez nadriadených, bez režimu, bez vojenského lekára - a práve týmto sa pre mňa celý ten príbeh stáva nedôveryhodným, resp. nedôveryhodne natočeným. V kasárňach, kde sú prítomní iba mazáci a zobani, sa totiž s ničím iným ako s nekontrolovateľnou šikanou, nedá počítať. Uznávam - pomery v socialistickom Československu boli ťažké, šikana na vojne bola bežnou realitou, ale k tomu, aby som tomuto filmu uveril, bolo potrebné dotiahnuť ešte zopár nie nepodstatných detailov. Naozaj som mal pocit, že tie kasárne sú hermeticky uzavretým priestorom ďaleko ďaleko od civilizácie, kde je každý nováčik vydaný napospas nekontrolovateľným šikanským chúťkam druhoročiakov. Trocha mimo reality. Etzlerov výkon je však naozaj výborný - jedine to ma presvedčilo zotrvať pri tomto filme až do konca. Celkovo vzaté si myslím, že ak by tento film nebol nikdy vznikol, nič hrozné by sa nestalo - svetová kinematografia by rozhodne neprišla o žiaden poklad.
Po zhliadnutí tohto filmu som bol veľmi sklamaný. Nie z hereckých výkonov - tie boli vcelku dobré. Mám na mysli výkony hlavných postáv - Dočolomanský, Zázvorková, Tarageľ i Kroner predviedli pre seba typické výkony mierne nad hranicou priemeru. Nesmierne mi však prekážal afekt niektorých hercov pri scénach, ktoré mali vyznieť ako vtipné, boli však nesmierne trápne a prehnané. Režisér ani herci na mnohých miestach neodhadli tú veľmi krehkú hranicu medzi humorom a silenou trápnou "srandou". Martin Ťapák v mnohých filmoch použil ako kulisu majestátnu krásu Vysokých Tatier, v tomto filme to však bolo asi to jediné, čím by mohol zaujať. Ak sa však dokážete 83 minút pozerať na dobrých hercov v podpriemernom filme, určite si nájdete aj milé scény, ktoré vás môžu zaujať. Inak slabota.
Záverom chcem ešte poukázať na hudbu skvelého Svetozára Stračinu v typickej FISYOvskej úprave. Hudba sama osebe je veľmi pôsobivá, absolútne však nekorešponduje so žánrom ani s obsahom filmu. Pri úvodných titulkoch nadobudnete dojem, že vás čaká neobvyklý filmový zážitok. U mňa sa však už čoskoro po titulkoch dostavila predtucha rozčarovania, ktorá sa do bodky naplnila.
Obrazové stvárnenie vynikajúceho albumu autorskej dvojice Petr Hapka - Michal Horáček. Projekt, v ktorom sú všetky skladby z albumu prenesené do filmovej podoby, sa v našich končinách nevidí každý deň. Navyše - réžie jednotlivých "klipov" sa ujali renomovaní režiséri a každý "ten svoj" klip spracoval po svojom. Napriek tomu nevzniklo dielo "každý pes jiná ves", ale veľmi kompaktné a vkusné dielo dokonalé po audio i video stránke. Všetky skladby sú skvelé, preto mám problém označiť za ešte výnimočnejšie iba niektoré z nich. Je potrebné to vidieť. Tak, ako sa tento album skvele počúva sa naň dá aj zo zaujatím pozerať.
Pani režiséria Věra Plívová - Šimková to s deťmi skrátka vždy vedela. Film Brontosaurus je v našich televíziách uvádzaný omnoho menejkrát, než ostatné jej skvelé detské filmy, je to však na škodu, pretože ani tento film nijako nezaostáva za kvalitami Lišákov, Myšákov, Krakonošov, Rozmarýn a Pánov Klukov! :-) V detských úlohách excelujú vtedajšie detské hviezdy i neskoršie hviezdičky na čele s Danou Vávrovou, Michalom Hofbauerom, neskutočne roztomilý je Lukáš Bech, Tomáš Šimek je tu v úlohe na svoj vek až priveľmi rozvážneho školáka a ochrancu prírody. Na rozdiel od jedného komentára nižšie si nemyslím, že je naivné nechať si deti myslieť, že vyzbieraním odpadkov v lese zachránia svet a nebudú sa pýtať na dymiace elektrárne a otrávené rieky. Skôr išlo o zobrazenie toho, čo vlastne školopovinné deti môžu spraviť pre životné prostredie v rámci svojich možností. Za naivné považujem skôr to, ak si niekto myslí, že školopovinné deti budú protestovať proti globálnym ekologickým problémom, aký čmudiace elektrárne a otrávené rieky sú. Ekologické cítenie sa začína v našom bezprostrednom a najbližšom prostredí a našom vzťahu k nemu. Je zbytočné drístať o veľkej ekológii, ak si nedokážeme vyčistiť ani les. Ale to je na inú debatu. Podľa mňa sa pani režisérke skrátka podarilo nič nezostať dlžná svojej vysokej profesionalite - nakrútila pôsobivý film o najmenších milovníkoch a ochrancoch prírody. Detskí herci sú tu - ako vo všetkých jej filmoch - prirodzení, neafektovaní, detsky milí, riešia svoje vzťahové problémy. Režisérke sa tu znova osvedčila jej tradičná šablóna dvoch znepriatelených detských skupín (tak ako vo filmoch Krakonoš a lyžníci, Lišáci, Myšáci a Šibeničák, Páni kluci), napriek tomu to však nie je klišé a dokázala to spracovať inak a znova atraktívne. Pravdepodobne je to preto, že všetky deti - nech žijú tu alebo inde - sú si veľmi podobné. Dokážu byť kamarátske i nepriateľské, zlomyseľné i dobroprajné, dokážu sa nadchnúť pre spoločnú vec. Práve kvôli tomu mám filmy Věry Plívovej - Šimkovej rád.
V neposlednom rade - nesmiem zabudnúť poukázať na prenádhernú hudbu Petra Hapky (ako vždy :-) ), vynikajúce texty piesní (Zdeněk Rytíř), ktoré počas celého filmu spieva Lenka Filipová. Je škoda, že hudba z tohto filmu chýba v oficiálne vydanej diskografii Petra Hapku i Lenky Filipovej. Sú to zaujímavé rarity.
Ten film ma v detstve fascinoval. Umožňoval totiž nazrieť do zákulisia natáčania filmu, v záberoch boli kamery, svetlá, klapka :-) , maskéri... Skrátka – pre mňa ako detského diváka to bolo úžasné – vidieť, ako vlastne film vzniká. Priznám sa, že z toho obdobia mi úplne unikla dejová os a vôbec som si nepamätal, o čo vo filme vlastne išlo. Celý film sa mi zlial iba do niekoľkých fragmentov – ostrihané vlasy Pavlíny Mourkovej, práca maskérov s „čiapkou“, pomocou ktorej sa vyrábala plešina, figurína, ktorá bola vernou kópiou Pavlíny Mourkovej. A ešte veta jednej z detských postáv: „Já se v tom točit nebudu“ – na čo si strhla z hlavy tú masku plešiny. Ten film som po rokoch videl znova až nedávno a trvám na svojom – je to skvelý film pre deti (a nielen pre ne) o tom, ako vzniká film a aké veľké dobrodružstvo môže natáčanie filmu byť. Zaujalo ma to, pobavilo, miestami rozosmialo. Iva Janžurová je skvelá (jej postava nepochybne v mnohých situáciách používa pracovné postupy samotnej režisérky filmu Viery Plívovej – Šimkovej), Dáša Veškrnová je tiež úžasná a pesnička, ktorá sa nesie celým filmom v podaní Jany Kratochvílovej je úžasne chytľavá (hudba Petr Hapka). Pre mňa skrátka krásny oddychový letný film. „Zase slunce pálí – dlouho jsme si přáli máj – zase slunce pálí – láska – nebe – peklo – ráj...“
Vynikajúca „konverzačka“ z pera autorky Táne Kusej, ktorá je z času na čas uvádzaná aj v divadlách. Je napísaná tak skvelo, že od začiatku do konca sa na vtipných situáciách, dialógoch, hádkach a často absurdných situáciách, skvele bavíte. Odhliadnuc od miniatúrnej úlohy Františka Kovára, ktorý do deja vstúpi až v samom závere inscenácie, je to skrátka vyrovnaný herecký koncert troch hlavných postáv – Margity v podaní Božidary Turzonovej ako večne zaneprázdnenej prekladateľky z amharčiny, ktorá tým pádom zanedbáva manžela aj domácnosť, roztržitého a do svojej práce zažratého programátora Bohuša (Martin Huba) a do tretice excelentnej Marty Sládečkovej v úlohe Skarlet – atraktívnej a extravagantnej – aj keď nežiadúcej – „pomocnice v domácnosti“, ktorej identita je spočiatku ukrytá za údajnú sesternicu Margity. Skarlet sa hneď v úvode votrie do domácnosti Margity a Bohuša a jej jediným cieľom je nahradiť večne zaneprázdnenú Margitu a postarať sa o Bohuša. Táto tajná misia je známa iba Margite a Skarlet no a naivný a nič netušiaci Bohuš postupom času prijíma všetko, čo mu Skarlet tak ochotne servíruje. Skarletina až prehnaná starostlivosť neunikne pozornosti Margity, ktorá sa postupom času obáva, že by tá starostlivosť mohla časom presiahnuť prijateľné medze, preto rázne zasiahne a preberie starostlivosť o manžela do svojich vlastných rúk. Záver inscenácie vyznieva komicky, pretože sa karta úplne obrátila a zanedbanou sa stala Margita – namiesto svojich prekladov sa stará o domácnosť a manžela, preto sa inscenácia končí tak, ako začala – nevítanou a nepozvanou návštevou člena spoločnosti na ochranu zanedbaných žien – Reného Kvasničku, ktorý je pripravený túto situáciu zvrátiť. Táto skvelá komédia vlastne nemá hluché miesto a divák sa baví od začiatku do konca. Táto inscenácia patrí podľa mňa k vrcholu televíznej inscenačnej tvorby svojej doby.
Nemám rád zbytočný pátos ani prehnanú nekritičnosť, tomuto seriálu však nemám čo vytknúť, pretože ho považujem za dokonalý – po stránke scenáristickej, dramaturgickej, režijnej, hereckej, výpravnej, hudobnej, kameramanskej. Všetky tieto dielčie zložky do seba tak perfektne zapadajú, až z toho človeka mrazí. Seriál, ktorý má výborný námet, je skvele napísaný, má zaujímavý dej, myšlienku, smeruje odniekiaľ niekam. Má svoje vlastné humanistické posolstvo. Je preplnený skvelými nápadmi, originálnymi riešeniami technických vymožeností budúcnosti. Skrátka – tento seriál zaujal v dobe svojho vzniku a mňa poteší kedykoľvek. Z pohľadu dnešnej filmovej techniky sú niektoré triky alebo prevedenia možno naivné, z celého seriálu však cítiť obrovské človečenstvo, ktoré mu vdýchli jeho tvorcovia a ani najmodernejšia technika a najúžasnejšie efekty dneška by nedokázali viac. Navyše – všetko v seriáli je prirodzené, aj sci-fi veci sú uveriteľné, aj „amarouny“ sa vám budú zdať jedlé, aj „krtkovanie“ normálne. Celú výpravu ADAM 84, rovnako ako Adama, deda Drchlíka, Ali, psa Fida, kolotočiara Edu – vlastne všetky postavy – si obľúbite. Nie sú totiž vymyslení – zú z mäsa a kostí! Tí dnešní – aj tí z roku 2484!
Musím sa priznať, že som bol trocha prekvapený pomerne nízkym hodnotením oboch týchto filmov, pretože podľa mňa je štylizácia do prvorepublikového obdobia dokonalá. To, čím u mňa oba tieto filmy stúpli, sú práve hudobné varietné čísla. Sú profesionálne zvládnuté ako po hudobnej tak aj po choreografickej stránke. Dodnes ma mrzí, že ani v čase vzniku filmu ani s odstupom rokov, nevydalo žiadne hudobné vydavateľstvo album so skladbami z tohto filmu. Nie sú to síce žiadne hudobné skvosty, napriek tomu ide o veľmi príjemne štylizovanú hudbu so zaujímavými textami aj aranžmánmi. Mňa osobne zaujala aj výprava a kostýmy. Dejová línia filmu tiež nie je nijako podpriemerná a mňa ako diváka od začiatku do konca zaujímalo, ako to celé vlastne dopadne. Dekadentná spoločnosť zámku Riviéra sa dokázala zabávať naozaj veľmi uvoľnene, v niektorých miestach mi to prišiel ako veľmi otvorený film s pomerne odvážnymi scénami. Oba snímky rozhodne patria do zlatého fondu českej kinematografie.
Moje komentáře
Zborovňa (TV seriál) (1999)
Že slovenských situačných komédií je menej ako šafránu - o tom sa snáď ani nemusím rozpisovať. A ak by sme hľadali kvalitný slovenský sitkom - to by už bola naozaj úloha pre schopného detektíva! :-) Ale vážne - som (mierne povedané) prekvapený z celkovo mimoriadne nízkeho hodnotenia tohto seriálu. Pred časom som sa k nemu vrátil a postupne som zhliadol väčšinu častí s odstupom 12 rokov od jeho vzniku - a veľmi príjemne som sa pobavil. Podľa môjho názoru ide o najvydarenejší pôvodný slovenský "sitkom", ktorý je vynikajúco napísaný - všetky postavy majú svoju jasnú charakteristiku a držia sa svojej línie. Všetci herci vo svojich postavách predvádzajú veľmi slušné výkony - a to pritom nemám rád samoúčelné "pitvorenie sa" ani tzv. "toaletný" humor. Božidara Turzonovová ako zanietená profesorka slovenčiny je mimoriadne roztomilá; Diana Mórová, Oľga Belešová, Zuzana Fialová i Slávka Halčáková sa svojich postáv zhostili veľmi slušne. Mužské osadenstvo v osobách Mariána Zednikoviča, Jána Kronera a Richarda Stankeho podávajú tiež veľmi dobré výkony. Je zaujímavé, že herci sa vo svojich postavách držia v takej akurátnej polohe, neskĺzavajú do roviny prehnaného afektu, čo je nesporne zásluhou kvalitného režiséra. Vtipné dialógy a dobrý situačný humor ma pobavili aj s odstupom spomínaných dvanástich rokov a nepochybujem o tom, že ma pobavia aj niekedy nabudúce. Je skvelé, že k dobrej zábave nie sú nevyhnutné nákladné efekty ani hollywoodska výprava - stačí dobrá téma, dobrý autor a skvelí herci.
Fantom operety (TV seriál) (1970)
Naivita deja je v tomto prípade zámerom a formou, ako parodovať naivné zápletky v operetnom žánri. Tvorcom sa to podarilo dokonale - nechýba zápletka, zločin, kladné i záporné postavy, láska, intrigy - to všetko v citlivom spracovaní, kde satira a irónia sú vo vyváženej rovine a kde paródia neskĺza na úroveň výsmechu. O kvalitách hereckých výkonov je asi zbytočné sa rozpisovať - Bohdalová, Janžurová (asi dve najvýraznejšie postavy, ktoré excelujú v konverzácii aj v "pohybových" kreáciách), skvelá je Stella Zázvorková a rozhodne pobaví aj Hlinomaz, Menšík, Lipský, Bláha... Nenáročná, ale pritom vkusná zábava.
Po životě (2009)
Ako celok absolútne nepresvedčivé. Celkom sľubný začiatok sa prehupol do sledu - aj v tomto žánri - nudných scén. V tomto žánri je práca s fikciou žiaduca, ale na sprostredkovanie, resp. kladenie filozofických otázok o zmysle života a smrti, prípadne na zamyslenie sa nad tým, či existuje život po živote, to naozaj nestačí. Film, ktorý sa tvári hlbšie, než v skutočnosti je.
Černá kniha (2006)
Pre mňa veľké klišé - predvídateľný dej - a najmä účelové zápletky. Niekoľko silnejších pasáží môj celkový dojem nevylepšuje. Vykreslenie hraničných životných situácií si vo filme žiada trocha iné výrazové prostriedky, ako hollywoodsku filmársku rutinu. Pre mňa priemerný film, ktorý nijako nečnie nad odstatnými podobnými snímkami s touto tematikou.
Co se vlastně stalo tetě Alici? (1969)
Film, ktorý má pre mňa neopakovateľné kúzlo šesťdesiatych rokov, aj keď vznikol až na ich konci. Konanie niektorých postáv je síce miestami naivné, ale napriek tomu je to celkom príjemné... Nie je to detektívka, pretože od začiatku poznáte vraha, motív, obete aj spôsob, akým sú zavraždené. Pre mňa je asi najzaujímavejšie vykreslenie stoického kľudu "vrahyňe" a obratnosť, s akou lavíruje na tenkom ľade vlastne priamo na mieste činu.
Pomsta (1999)
Napriek skvelej Helen Mirren, ktorá aj v tomto podpriemernom filme svojej postave vtlačila punc presvedčivosti a uveriteľnosti, je to film pre menej náročného diváka. Taká dedinská štvrtá cenová bez obsluhy.
Náhrdelník (TV seriál) (1992)
Nerozumiem tomu nízkemu hodnoteniu u mnohých... Ale nevadí. U mňa tento seriál boduje na absolútnej špici. Dovolím si tvrdiť, že tento seriál mal skrátka smolu, že vznikol v období v akom vznikol a že sa vysielal práve začiatkom deväťdesiatych rokov. S tým už nič nenarobíme. Seriál Náhrdelník vznikol v roku 1992. Teda v čase tesne po revolúcii a to bola doba, ktorá domácej produkcii priala asi najmenej. Práve v tomto období zažívali krízu divadlá, ľudia prestali navštevovať predstavenia, obrovský prepad zaznamenali aj populárni speváci... Celkovo to bola doba, v ktorej si diváci stále uspokojovali potrebu po zahraničnej produkcii, ktorej sa im nedostávalo. Kto si tú dobu pamätá tak potvrdí, že rádiá zo dňa na deň prestali hrať domácu tvorbu, televízia chrlila zahraničné filmy a seriály bez ohľadu na ich kvalitu. No a v tejto celkovo nepriaznivo nastavenej situácii sa premiérovo uchádzal o priazeň diváka seriál Náhrdelník. Nečudo, že sa nestretol s takým ohlasom, aký by si zaslúžil. Ten seriál som si práve nedávno znova pozrel celý a musím skonštatovať, že vymyslený príbeh náhrdelníka je napísaný skvelo a fascinujúco. Vynikajúce herecké výkony, skvelá réžia, nádherné exteriéry, príjemná kamera... Štylizácia do obdobia začiatku dvadsiateho storočia je dokonalá do najmenších detailov. Náhrdelník je naozaj nadpriemerne kvalitný seriál. Dej smeruje odniekiaľ niekam (žiadne bezduché scény), zachytáva pomerne veľké časové obdobie, preto sú niektoré dejové zvraty iba naznačené a dej nie je zaťažený siahodlhým vysvetľovaním súvislostí, ktoré pre dej nie sú podstatné. Stačí informácia. Nechápem, aké nároky na kvalitný seriál má väčšina tých, ktorí seriálu prisúdili také nízke hodnotenia. Iba neveriacky nad nimi krútim hlavou, pretože Náhrdelník je poctivý seriál so skvelými hereckými výkonmi (českými snáď o poznanie lepšími ako nemeckými - môj názor), logickými historickými súvislosťami a celkovo pôsobí veľmi dobre. Navyše - nápad použiť ako pojítko medzi jednotlivými dejovými líniami takú vec, akou je náhrdelník, považujem za originálne.
Florenc 13,30 (1957)
Je to trocha zvláštny film, ale stojí za videnie. Obsadenie naozaj skvostné - výsledok trocha rozpačitý. Osobne mi tam vadili tie fantazijné úlety (lietajúci autobus a pod.), ale je možné, že som ich iba nepochopil. :-) Nebolo to úplne najhoršie a vlastne som veľmi rád videl pohromade vtedajšiu hereckú elitu i hercov predstavujúcich vtedy nastupujúcu generáciu hercov, o ktorých už dnes vieme, že patria naozaj k špičke. Pre mňa osobne teda veľmi nenáročná komédia s mierne absurdnými prvkami, ktorá síce neurazí, ale ani nenadchne.
Čas zabíjet (1996)
Najslabší film nakrútený na motívy Grishama, aký som kedy videl. Všetko je od samého začiatku vykalkulované a priehľadné. Ak takto vyzerá americké právo v praxi, tak ďakujem pekne. Hrdinom je neschopný právnik (ale fakt neschopný), oslobodený je ten, kto berie právo do vlastných rúk... Autori zabudli, že právo a právny systém nie je o emóciách, ale o rozume. A v tomto filme absolútne chýba od začiatku do konca. Naozaj podpriemerné.
F. L. Věk (TV seriál) (1970)
Naozaj vynikajúci seriál - ale rozhodne ho neodporúčam pozerať ako zvukovú kulisu pri inej činnosti. Toto je totižto "pán seriál" - a vyžaduje si navodenie správnej atmosféry, elimináciu rušivých vplyvov - a potom už len sledovať osudy Františka L. Věka a jeho národnobuditeľské snaženie. Naozaj skvelé dielo - vynikajúci herci, primerané tempo deja, poctivo filmársky zvládnutá práca. Pre mňa jednoznačne zlatý fond! Je mi len trocha ľúto, že sa to nenatočilo vo farbe, čo v roku vzniku seriálu nebolo až tak technicky nemožné. Naozaj škoda, že všetky tie krásne zábery si nemôžeme vychutnať vo farbe. Na druhej strane - čiernobiele videnie má tiež niečo do seba a dáva seriálu zvláštny nádych nostalgie... Rozhodne stojí za to vidieť!
Leto s Katkou (TV seriál) (1975)
Ja osobne nemám žiadne výhrady. Pre mňa je to niečo ako "Chalupáři" pre deti! :-)
Zobani (TV film) (1993)
Film zobrazuje pomerne šokujúce pomery, aké vládli medzi vojakmi počas výkonu základnej vojenskej služby. Nepochybujem o tom, že autori čerpali z autentických zážitkov, trocha ich však podozrievam z toho, že s cieľom šokovať, zatraktívniť a hlavne "zakčniť" tento film sú vykreslené pomery trocha nadnesené a prehnané. Nechcem tieto pomery bagatelizovať ani nijako zľahčovať, niektoré situácie v tomto filme boli pre mňa nepochopiteľné. Možno to bolo chybou scenára alebo réžie - neviem to posúdiť, ale film mal hluché miesta a na to, aby na mňa pôsobil autenticky, mu chýba vykreslenie celkovej situácie a pomerov v kasárňach. Ja ako divák som nadobudol dojem, že okrem zobanov (nováčikov) a mazákov (vojakov druhého ročníka) nikto iný v tých kasárňach nebol. Ak opomeniem postavu akéhosi zle zahraného nadriadeného (ktorý akousi záhadnou zhodou okolností nikdy v kasárňach prítomný nebol), tak to bola vojenská služba bez nadriadených, bez režimu, bez vojenského lekára - a práve týmto sa pre mňa celý ten príbeh stáva nedôveryhodným, resp. nedôveryhodne natočeným. V kasárňach, kde sú prítomní iba mazáci a zobani, sa totiž s ničím iným ako s nekontrolovateľnou šikanou, nedá počítať. Uznávam - pomery v socialistickom Československu boli ťažké, šikana na vojne bola bežnou realitou, ale k tomu, aby som tomuto filmu uveril, bolo potrebné dotiahnuť ešte zopár nie nepodstatných detailov. Naozaj som mal pocit, že tie kasárne sú hermeticky uzavretým priestorom ďaleko ďaleko od civilizácie, kde je každý nováčik vydaný napospas nekontrolovateľným šikanským chúťkam druhoročiakov. Trocha mimo reality. Etzlerov výkon je však naozaj výborný - jedine to ma presvedčilo zotrvať pri tomto filme až do konca. Celkovo vzaté si myslím, že ak by tento film nebol nikdy vznikol, nič hrozné by sa nestalo - svetová kinematografia by rozhodne neprišla o žiaden poklad.
Stratená dolina (1976)
Po zhliadnutí tohto filmu som bol veľmi sklamaný. Nie z hereckých výkonov - tie boli vcelku dobré. Mám na mysli výkony hlavných postáv - Dočolomanský, Zázvorková, Tarageľ i Kroner predviedli pre seba typické výkony mierne nad hranicou priemeru. Nesmierne mi však prekážal afekt niektorých hercov pri scénach, ktoré mali vyznieť ako vtipné, boli však nesmierne trápne a prehnané. Režisér ani herci na mnohých miestach neodhadli tú veľmi krehkú hranicu medzi humorom a silenou trápnou "srandou". Martin Ťapák v mnohých filmoch použil ako kulisu majestátnu krásu Vysokých Tatier, v tomto filme to však bolo asi to jediné, čím by mohol zaujať. Ak sa však dokážete 83 minút pozerať na dobrých hercov v podpriemernom filme, určite si nájdete aj milé scény, ktoré vás môžu zaujať. Inak slabota. Záverom chcem ešte poukázať na hudbu skvelého Svetozára Stračinu v typickej FISYOvskej úprave. Hudba sama osebe je veľmi pôsobivá, absolútne však nekorešponduje so žánrom ani s obsahom filmu. Pri úvodných titulkoch nadobudnete dojem, že vás čaká neobvyklý filmový zážitok. U mňa sa však už čoskoro po titulkoch dostavila predtucha rozčarovania, ktorá sa do bodky naplnila.
Strážce plamene v obrazech (video film) (2006)
Obrazové stvárnenie vynikajúceho albumu autorskej dvojice Petr Hapka - Michal Horáček. Projekt, v ktorom sú všetky skladby z albumu prenesené do filmovej podoby, sa v našich končinách nevidí každý deň. Navyše - réžie jednotlivých "klipov" sa ujali renomovaní režiséri a každý "ten svoj" klip spracoval po svojom. Napriek tomu nevzniklo dielo "každý pes jiná ves", ale veľmi kompaktné a vkusné dielo dokonalé po audio i video stránke. Všetky skladby sú skvelé, preto mám problém označiť za ešte výnimočnejšie iba niektoré z nich. Je potrebné to vidieť. Tak, ako sa tento album skvele počúva sa naň dá aj zo zaujatím pozerať.
Brontosaurus (1979)
Pani režiséria Věra Plívová - Šimková to s deťmi skrátka vždy vedela. Film Brontosaurus je v našich televíziách uvádzaný omnoho menejkrát, než ostatné jej skvelé detské filmy, je to však na škodu, pretože ani tento film nijako nezaostáva za kvalitami Lišákov, Myšákov, Krakonošov, Rozmarýn a Pánov Klukov! :-) V detských úlohách excelujú vtedajšie detské hviezdy i neskoršie hviezdičky na čele s Danou Vávrovou, Michalom Hofbauerom, neskutočne roztomilý je Lukáš Bech, Tomáš Šimek je tu v úlohe na svoj vek až priveľmi rozvážneho školáka a ochrancu prírody. Na rozdiel od jedného komentára nižšie si nemyslím, že je naivné nechať si deti myslieť, že vyzbieraním odpadkov v lese zachránia svet a nebudú sa pýtať na dymiace elektrárne a otrávené rieky. Skôr išlo o zobrazenie toho, čo vlastne školopovinné deti môžu spraviť pre životné prostredie v rámci svojich možností. Za naivné považujem skôr to, ak si niekto myslí, že školopovinné deti budú protestovať proti globálnym ekologickým problémom, aký čmudiace elektrárne a otrávené rieky sú. Ekologické cítenie sa začína v našom bezprostrednom a najbližšom prostredí a našom vzťahu k nemu. Je zbytočné drístať o veľkej ekológii, ak si nedokážeme vyčistiť ani les. Ale to je na inú debatu. Podľa mňa sa pani režisérke skrátka podarilo nič nezostať dlžná svojej vysokej profesionalite - nakrútila pôsobivý film o najmenších milovníkoch a ochrancoch prírody. Detskí herci sú tu - ako vo všetkých jej filmoch - prirodzení, neafektovaní, detsky milí, riešia svoje vzťahové problémy. Režisérke sa tu znova osvedčila jej tradičná šablóna dvoch znepriatelených detských skupín (tak ako vo filmoch Krakonoš a lyžníci, Lišáci, Myšáci a Šibeničák, Páni kluci), napriek tomu to však nie je klišé a dokázala to spracovať inak a znova atraktívne. Pravdepodobne je to preto, že všetky deti - nech žijú tu alebo inde - sú si veľmi podobné. Dokážu byť kamarátske i nepriateľské, zlomyseľné i dobroprajné, dokážu sa nadchnúť pre spoločnú vec. Práve kvôli tomu mám filmy Věry Plívovej - Šimkovej rád. V neposlednom rade - nesmiem zabudnúť poukázať na prenádhernú hudbu Petra Hapky (ako vždy :-) ), vynikajúce texty piesní (Zdeněk Rytíř), ktoré počas celého filmu spieva Lenka Filipová. Je škoda, že hudba z tohto filmu chýba v oficiálne vydanej diskografii Petra Hapku i Lenky Filipovej. Sú to zaujímavé rarity.
Jak se točí Rozmarýny (1977)
Ten film ma v detstve fascinoval. Umožňoval totiž nazrieť do zákulisia natáčania filmu, v záberoch boli kamery, svetlá, klapka :-) , maskéri... Skrátka – pre mňa ako detského diváka to bolo úžasné – vidieť, ako vlastne film vzniká. Priznám sa, že z toho obdobia mi úplne unikla dejová os a vôbec som si nepamätal, o čo vo filme vlastne išlo. Celý film sa mi zlial iba do niekoľkých fragmentov – ostrihané vlasy Pavlíny Mourkovej, práca maskérov s „čiapkou“, pomocou ktorej sa vyrábala plešina, figurína, ktorá bola vernou kópiou Pavlíny Mourkovej. A ešte veta jednej z detských postáv: „Já se v tom točit nebudu“ – na čo si strhla z hlavy tú masku plešiny. Ten film som po rokoch videl znova až nedávno a trvám na svojom – je to skvelý film pre deti (a nielen pre ne) o tom, ako vzniká film a aké veľké dobrodružstvo môže natáčanie filmu byť. Zaujalo ma to, pobavilo, miestami rozosmialo. Iva Janžurová je skvelá (jej postava nepochybne v mnohých situáciách používa pracovné postupy samotnej režisérky filmu Viery Plívovej – Šimkovej), Dáša Veškrnová je tiež úžasná a pesnička, ktorá sa nesie celým filmom v podaní Jany Kratochvílovej je úžasne chytľavá (hudba Petr Hapka). Pre mňa skrátka krásny oddychový letný film. „Zase slunce pálí – dlouho jsme si přáli máj – zase slunce pálí – láska – nebe – peklo – ráj...“
A čo ja, miláčik? (TV film) (1986)
Vynikajúca „konverzačka“ z pera autorky Táne Kusej, ktorá je z času na čas uvádzaná aj v divadlách. Je napísaná tak skvelo, že od začiatku do konca sa na vtipných situáciách, dialógoch, hádkach a často absurdných situáciách, skvele bavíte. Odhliadnuc od miniatúrnej úlohy Františka Kovára, ktorý do deja vstúpi až v samom závere inscenácie, je to skrátka vyrovnaný herecký koncert troch hlavných postáv – Margity v podaní Božidary Turzonovej ako večne zaneprázdnenej prekladateľky z amharčiny, ktorá tým pádom zanedbáva manžela aj domácnosť, roztržitého a do svojej práce zažratého programátora Bohuša (Martin Huba) a do tretice excelentnej Marty Sládečkovej v úlohe Skarlet – atraktívnej a extravagantnej – aj keď nežiadúcej – „pomocnice v domácnosti“, ktorej identita je spočiatku ukrytá za údajnú sesternicu Margity. Skarlet sa hneď v úvode votrie do domácnosti Margity a Bohuša a jej jediným cieľom je nahradiť večne zaneprázdnenú Margitu a postarať sa o Bohuša. Táto tajná misia je známa iba Margite a Skarlet no a naivný a nič netušiaci Bohuš postupom času prijíma všetko, čo mu Skarlet tak ochotne servíruje. Skarletina až prehnaná starostlivosť neunikne pozornosti Margity, ktorá sa postupom času obáva, že by tá starostlivosť mohla časom presiahnuť prijateľné medze, preto rázne zasiahne a preberie starostlivosť o manžela do svojich vlastných rúk. Záver inscenácie vyznieva komicky, pretože sa karta úplne obrátila a zanedbanou sa stala Margita – namiesto svojich prekladov sa stará o domácnosť a manžela, preto sa inscenácia končí tak, ako začala – nevítanou a nepozvanou návštevou člena spoločnosti na ochranu zanedbaných žien – Reného Kvasničku, ktorý je pripravený túto situáciu zvrátiť. Táto skvelá komédia vlastne nemá hluché miesto a divák sa baví od začiatku do konca. Táto inscenácia patrí podľa mňa k vrcholu televíznej inscenačnej tvorby svojej doby.
Návštěvníci (TV seriál) (1983)
Nemám rád zbytočný pátos ani prehnanú nekritičnosť, tomuto seriálu však nemám čo vytknúť, pretože ho považujem za dokonalý – po stránke scenáristickej, dramaturgickej, režijnej, hereckej, výpravnej, hudobnej, kameramanskej. Všetky tieto dielčie zložky do seba tak perfektne zapadajú, až z toho človeka mrazí. Seriál, ktorý má výborný námet, je skvele napísaný, má zaujímavý dej, myšlienku, smeruje odniekiaľ niekam. Má svoje vlastné humanistické posolstvo. Je preplnený skvelými nápadmi, originálnymi riešeniami technických vymožeností budúcnosti. Skrátka – tento seriál zaujal v dobe svojho vzniku a mňa poteší kedykoľvek. Z pohľadu dnešnej filmovej techniky sú niektoré triky alebo prevedenia možno naivné, z celého seriálu však cítiť obrovské človečenstvo, ktoré mu vdýchli jeho tvorcovia a ani najmodernejšia technika a najúžasnejšie efekty dneška by nedokázali viac. Navyše – všetko v seriáli je prirodzené, aj sci-fi veci sú uveriteľné, aj „amarouny“ sa vám budú zdať jedlé, aj „krtkovanie“ normálne. Celú výpravu ADAM 84, rovnako ako Adama, deda Drchlíka, Ali, psa Fida, kolotočiara Edu – vlastne všetky postavy – si obľúbite. Nie sú totiž vymyslení – zú z mäsa a kostí! Tí dnešní – aj tí z roku 2484!
Anděl s ďáblem v těle (1983)
Musím sa priznať, že som bol trocha prekvapený pomerne nízkym hodnotením oboch týchto filmov, pretože podľa mňa je štylizácia do prvorepublikového obdobia dokonalá. To, čím u mňa oba tieto filmy stúpli, sú práve hudobné varietné čísla. Sú profesionálne zvládnuté ako po hudobnej tak aj po choreografickej stránke. Dodnes ma mrzí, že ani v čase vzniku filmu ani s odstupom rokov, nevydalo žiadne hudobné vydavateľstvo album so skladbami z tohto filmu. Nie sú to síce žiadne hudobné skvosty, napriek tomu ide o veľmi príjemne štylizovanú hudbu so zaujímavými textami aj aranžmánmi. Mňa osobne zaujala aj výprava a kostýmy. Dejová línia filmu tiež nie je nijako podpriemerná a mňa ako diváka od začiatku do konca zaujímalo, ako to celé vlastne dopadne. Dekadentná spoločnosť zámku Riviéra sa dokázala zabávať naozaj veľmi uvoľnene, v niektorých miestach mi to prišiel ako veľmi otvorený film s pomerne odvážnymi scénami. Oba snímky rozhodne patria do zlatého fondu českej kinematografie.